Bolí to, keď rastieš? - 22.časť

Zuzka potom, ako prišla domov, ihneď upiekla Petrovi ovocné muffiny. Čakala ho dlho. Opäť však nedodržal slovo. Ďalšie sklamanie v jej srdci začalo vytvárať zlé prostredie pre lásku, ktorá sa ešte ani nestihla zakoreniť. Už sa chystala spať, keď jej zazvonil telefón. 

"Peťo, už sa chystám spať." povedala sklamane. 

"Prepáč. Dnes už druhýkrát. Odpusť mi. Čakám ťa pri dverách, ak by si mi ešte dala šancu." zaúpel kajúcne. Zuzka sa usmiala jeho hlasu. 

"Už je neskoro, choď si ľahnúť." snažila sa znieť vážne. 

"Nie, kým ťa neuvidím. Prosím. Otvor mi dvere." prosíkal. Zuzka pokrútila hlavou. Keď prechádzala okolo maminej izby, ozrejmila jej, že na chvíľku ešte dnu pustí Petra. Alenka sa začudovala, prečo tak neskoro, ale súhlasila. 

Keď otvorila dvere, Peter mal ruky za chrbtom. Vážne sa posadila za stôl a čakala, kým sa pridá. 

"To je pre teba." podal jej obrovskú kyticu červených ruží. "Každú jednu som poctivo zbavil tŕňov, aby sa z teba nestala Šípková Zuzanka." uškrnul sa. Zuzka si rukou zakryla ústa a potajme sa zasmiala. 

"Čo povie tvoja mama, keď zistí, že si jej kradol zo záhrady?" otočila sa mu chrbtom a vzala zo skrinky vázu, kde napúšťala vodu. Potom kyticu položila na stôl. Čakala na jeho odpoveď. 

"Vysvetlím jej, že išlo o život." hravo sa usmial. Pokrútila hlavou a zasmiala sa. Potom sa opäť vrátila ku kuchynskej linke a položila pred neho tanier s muffinami.

"To malo byť pre teba." povedala vážne. 

"A už nie je?" spýtal sa zvedavo. Zuzka stíchla a zahľadela sa do jeho vnímavých hnedých očí. Okamžite, ako sa k nej priblížil a nežne ju pobozkal, zabudla na sklamanie, ktoré ňou ešte pred pár okamihmi prechádzalo. Jej vnútrom preletelo pár slobodných malých vtáčikov a vytvárali jej tam vlastnú pieseň. Usmieval sa, keď zazrel iskru v jej očiach. Nahol ruku k jej krku a pohladil amulet, ktorý jej vykúkal z pod župana. Vydýchla, keď pocítila jeho jemný dotyk, odstúpila a vrátila sa opäť ku skrinke. Odtiaľ vytiahla jednu krabičku.

"Zabalím ti zopár domov. Prečo si vlastne neprišiel?" spýtala sa zvedavo, keď mu muffiny vkladala do papierovej krabičky. 

"Bol som tak pohrúžený do učenia, že som stratil pojem o čase. Ale že úplne." obočie sa mu stiahlo v úprimnej ľútosti. Poznala ho. Vedela, že štúdium bol jeho svet. Čo mu mohla vyčítať? Práve to na ňom obdivovala. Vydýchla a podala mu krabičku do rúk. Nežne ju pohladil po prstoch. 

"Moc by sa tvoja mama hnevala, keby som tu ostal?" spýtal sa s hlbokým pohľadom. Zuzku zaplavilo teplo, keď si predstavila, že by ležal v noci vedľa nej. Skúmavo sledovala jeho tvár. 

"A mňa sa neopýtaš, či by som to chcela?" spýtala sa nevinne. Prikývol a prisunul si k nej stoličku. 

"A chcela by si?" spýtal sa potichu. Vzal si jej ruku do svojej a pobozkal ju na ňu. Srdce sa jej rozbúšilo. 

"Myslím, že by to nebolo správne." povedala s privretými očami. Krídla jej nežných vtáčikov príjemne hladili jej podbruško. Pocítila bozk na pravom líci. Pritúlila sa k jeho tvári. Potom jej venoval ešte jeden, tesne nad krkom. Na tom mieste zotrval o niečo dlhšie a druhou rukou jej vošiel do vlasov. 

"Moja nežná Zuzanka." pošepol jej do ucha. "Moje srdce horí túžbou po tebe." jeho slová ju opantávali. Po chvíli sa odtiahla. Do srdca jej vošiel naliehavý pocit zastaviť ho. 

"Peťo, je neskoro. Naozaj bude dobré, keď pôjdeš domov." povedala so zrýchleným dychom. Túžila po ňom. Zároveň si však uvedomovala svoju hodnotu. Peter ticho prikývol. Vzal si krabičku a pomaly podišiel k dverám. Zuzka k nemu mlčky podišla. 

"O pár dní mám písomné skúšky, dva mesiace potom ústne. Ak sa mi podarí zmaturovať na samé jednotky, môžem sa na výšku dostať bez skúšok. Preto tomu venujem toľko času. Letné dva mesiace však venujem iba tebe, sľubujem." šepol. Zuzka mu položila prst na ústa. 

"Prosím, nič nesľubuj. Ak sa niečo stane a ten sľub sa ti nepodarí dodržať, moje srdce potom trpí sklamaním. Radšej bez sľubov a naplno, ako so sklamaním. Dobre?" povedala vážne. Ticho prikývol a vtiahol ju do náručia. Vnoril sa do jej vlasov. Nasával jej vôňu. Mrzelo ho, že jej nemohol dať viac. Nedokázal sa však vzdať svojho sna. Keď mizol v tme, Zuzka za ním zatvorila dvere. V mysli sa jej zjavil rozhovor s Tomášom. Netušila prečo, ale srdce sa jej zachvelo neznámym pocitom úzkosti.