Bolí to, keď rastieš? - 56.časť

"Urobím tak, aby si sa ty cítila čo najkomfortnejšie. Na teraz ťa vezmem k sebe, ak by si však potrebovala, nerobí mi problém, odviezť ťa domov." vysvetlil jej, keď videl, že pohľadom prepaľuje okno. Pobavene sa opäť zasmial. 

"Prečo sa smeješ?" tentokrát svoj prepaľujúci pohľad uprela na neho. 

"Neskutočne si nádherná, ešte aj keď sa hneváš." šepol hlbokým hlasom, čo spôsobilo zimomriavky na jej tele. Zrazu  jej pohľad zjemnel. Srdce sa jej rozbúšilo, keď vyhľadal ruku na jej stehne a preplietol si prsty s ňou tentokrát on. 

Keď zaparkovali v podzemnom parkovisku, Tomáš vzal tašku, ktorú Zuzke pomohol zbaliť, keď jej ešte zastavil doma a pomohol jej vystúpiť. Ruku jej položil okolo pása a silnejšie si ju k sebe pritisol, aby mala istotu, že nespadne, ak by sa jej zatočila hlava. Trochu nesmelo sa k nemu otočila, keď pocítila jeho vôňu. Tomáš Zuzku doviedol až k výťahu, stlačil číslo poschodia, kde býval a otočil sa k nej. Usmial sa, keď uvidel jej plachý výraz. 

"Barras sa poteší, keď ťa opäť uvidí." snažil sa odľahčiť jej neistotu, ktorá sa jej usadila vnútri a odzrkadlila sa aj v jej tvári. Keď sa otvoril výťah, spoločne pomalými krokmi prišli k dverám a Tomáš položil tašku na zem. Potom odomkol. Pri dverách už s veselým vrtením chvosta čakal jeho psí spoločník. Ako k prvej pristúpil k Zuzke a pokojne sa točil okolo jej nôh. Zuzka sa usmiala a s láskou ho pohladila pod krkom. Keď sa narovnala, aby sa postavila, zatmelo sa jej pred očami a mala pocit, že padá. Tomáš ju vzal do náručia. Jeho inštinkty boli rýchle. Keď otvorila oči a ich pohľady sa stretli, jej srdce sa zachvelo. 

"Bude lepšie, keď si trochu poležíš." šepol blízko jej tváre, pohľad mu znežnel a pomalými krokmi vošiel do svojej spálne. Jemne ju položil do postele a napravil jej vankúše tak, aby sa jej dobre sedelo. 

"Ďakujem." šepla tentokrát ona, keď premiestnil posledný vankúš a tvárou zastal blízko jej. Pri pohľade do jej očí na nej zotrval o niečo dlhšie, ako zvyčajne. Pramienok vlasov, ktorý jej skĺzok na oko, jemne prstami odsunul, čím sa dotkol aj jej pokožky. Potom ho nežne zasunul za ucho. Mal chuť ju pobozkať, lákali ho k tomu jej oči aj pery. Obával sa však, že by ju tým rozrušil. Tak sa postavil a otočil sa jej chrbtom. Snažil sa predýchať emócie, ktoré ním prechádzali. 

"Pôjdem ti spraviť niečo dobré na večeru." dodal, keď sa otočil naspäť k nej a jemne sa usmial. Ticho prikývla. Pohľadom však stále zotrvávali jeden na druhom. Náhle prišiel Barras a ľahol si na Zuzkine nohy. Tomáš sa zasmial a potľapkal svojho psieho priateľa po bruchu. 

"Dobre, asistent môj, zatiaľ na Zuzku daj pozor." uškrnul sa a Zuzka sa pridala. Potom odišiel do kuchyne. Po chvíli odtiaľ začula príjemné gitarové zvuky. 

Zuzka sa porozhliadla okolo a skúmavo sledovala zariadenie tejto izby. Miestnosť bola priestranná. Vpravo od postele mal jednu skriňu, stolík so stoličkou pod veľkým oknom, gitaru a klavír v rohu steny a poličku so zopár knihami oproti posteli. Zaujal ju stojan s plátnom, na ktorom mal načrtnutý skic ceruzkou. Usmiala sa. Ďalšia vec, čo majú spoločné. Barras zaujato zdvihol hlavu a pozrel na Zuzku. Potľapkala vedľa seba a on sa priblížil bližšie k nej. S láskou si zaborila ruku do jeho hebkej srsti. Na niekoľko minútové škrabkanie reagoval tak, že sa celý vyvalil a privrel oči. Zuzka sa pobavene zasmiala. Páčilo sa jej, ako rýchlo sa vedel upokojiť a užívať si dotyk. Pomyslela na Tomáša, asi budú v niečom podobní. Spomenula si na Haxa, ktovie, aký by bol, keby mu ľudská zloba nevzala život. Barras jej oblizol ruku a vyjadril tak vďačnosť z toho, koľko pozornosti mu venuje. Zároveň tak odohnal jej smútok. Po chvíli si Barras položil hlavu do jej lona a spokojne vedľa nej oddychoval. Zuzku jeho teplo a príjemné melódie z kuchyne natoľko upokojili, že sama privrela oči. Pocítila únavu, ktorá ju lákala k spánku. 

Netušila koľko spala, prebral ju však ľahký dotyk na jej ruke. Bol taký príjemný, že ju nútil sa usmiať. Nechcelo sa jej otvoriť oči, nebola si istá, či sa jej to všetko iba nesníva. Už dlho sa takto príjemne necítila. Dotyk sa zintenzívnil a ona pomaly otvorila oči. Uvidela Tomášov pohľad, ako sústredene sleduje pohyb, ktorým ju hladil. Zazrela množstvo lásky a nehy, ktorá z jeho očí vyžarovala. Mala chuť sa ho dotknúť. Pohla druhou rukou a dotkla sa jeho prstov, ktoré čo najjemnejšie prechádzali zhora nadol po jej ruke. Svoj pohľad otočil na ňu a usmial sa. Úplne slabo. Čo mu dodalo ešte väčší šarm. Barras už pri nej nebol, tak sa odhodlala k nemu nakloniť a so zatajeným dychom sledovala, ako zareaguje. Vážne zovrel pery a chvíľu si ju iba tak mlčky prezeral. Nadchýňal sa, že môže byť blízko tej krásy, ktorú vyžarovala. Túžba, ktorú mal predtým, pobozkať ju, ho úplne opantala. Čas v tejto chvíli pre neho nehral žiadnu úlohu. Nenáhlil sa k tomu, aby žiadostivosť po nej naplnil. Stačilo mu, že mohol byť pri nej blízko a videl v jej očiach prijatie. Bez strachu a zmätenosti. Prstami pomaly vošiel do jej vlasov. Zuzke sa pri tom geste úplne zrýchlil dych a na pár sekúnd privrela oči. Páčilo sa jej, aký bol nenáhlivý a jemný. Keď otvorila oči, priblížil svoje pery pod jej ucho a ľahko na tom mieste zotrval. Nedotýkal sa, cítila iba jeho teplý dych. Tentokrát to nevydržala a obtrela sa o jeho tvár. Nebol to len dotyk. Cítila tú dôležitosť, ktorou ju obdarovával. Bol úplne iný, ako Peter. Tomáš si užíval každý jeden pohyb, ktorý pri nej urobil. Akoby bola pre neho kvetina, ktorej venoval tú správnu opateru. Jej srdce sa zachvelo, keď pocítila jeho horúce pery na krku. Ešte viac sa zachvela, keď jej po tom mieste ľahko prešiel palcom. Mala pocit, že sa jej krúti hlava. Nie však z úrazu, ale z toho, čo v nej dokázal on sám vyvolať. Perami sa priblížil k jej uchu a ona mala pocit, že sa v jeho rukách úplne rozplynie. 

"Čo to so mnou robíš?" šepol úplne ticho. Bubienok jej pošteklil jeho túžobný hlas. Zuzka s privretými očami čakala, čo sa bude diať. Odhrnul jej vlasy na druhú stranu a jemne sa dotkol mieste za jej uchom. Zuzka intenzívne zovrela jeho ruku a sťažka vydýchla. Rukou jej vošiel na druhú stranu vlasov a vrátil svoju tvár opäť k jej očiam. Čo najnežnejšie ju pobozkal na ľavé líce. 

"Ver, že keby si bola moja, venoval by som každému zákutiu tvojho tela rovnakú pozornosť. Tak ako teraz." jeho pohľad bol intenzívny. Zuzku úplne opantával. Nielen jeho oči, ale všetko to vyžarovanie, ktoré z neho vychádzalo. "Si žena, ktorá si zaslúži úctu a pocit dôležitosti k tomu, čo v sebe nosíš. Nemám potrebu ťa zviesť, aj keď by to bolo krásne." dodal s vážnou tvárou, keď sa od jej tváre vzdialil. Zuzka na neho prekvapene pozerala. Bola natoľko omámená tým, čo sa pred chvíľou dialo, že spočiatku nechápala, čo sa vlastne deje. Keď sa však niekoľkokrát zhlboka nadýchla, pochopila jeho slová a usmiala sa. Páčilo sa jej, ako ju vníma a že na ňu vôbec netlačí. Emočné puto, ktoré k nemu vzrastalo v jej vnútri, sa týmto okamihom ešte viac prehĺbilo. A jej to v srdci postupne vytváralo väčšie pochopenie k zvládnutiu minulosti.