Bolí to, keď rastieš? - 65.časť

Zuzka otvorila oči a nadšene si užívala, ako jej tvár pohládzajú posledné slnečné lúče, ktoré sa strácali za horizontom. Mala pocit, že to šťastie, ktoré k nej práve v tento moment prúdilo, je hmatateľné a môže si z neho nabrať koľko jej srdce vládze. Už dlho túžila po niečom takomto. A Boh to vedel. Presne poznal, ako má pristúpiť, aby dokonale obsiahol to, čo potrebovala. Keď Tomáš dohral a položil gitaru na stojan, usmial sa s privretými očami k oknu. Ticho šepol vďaku k Bohu a otočil sa k Zuzke. Nemo ho sledovala. 

"Je obdivuhodné, čo si za taký krátky čas, s Božím pôsobením, dokázal urobiť s mojim srdcom. A hoci mám tendenciu byť stále opatrná, chcem ti priznať, že si veľmi vzácny muž v mojom živote. A chcela by som.." odmlčala sa, lebo nevedela nájsť tie správne slová, akými by vyjadrila svoju lásku k nemu. Neisto sklopila pohľad a pozerala na slová piesne, ktoré pred chvíľou spievala. 

"To je v poriadku, moje nežné vtáča. Ak si opatrná a nie si si istá, ako vyjadriť svoje pocity ku mne." vošiel jej prstami do vlasov a naklonil sa ku nej. Chvíľu sledoval jej tvár a potom sa úplne ľahko dotkol jej pier. Privrela oči. Celé jej vnútro sa striaslo. Bol taký vnímavý, že presne vedel, čo potrebuje. Pocítila jeho úsmev, keď pomaly prešiel z pier po líci až na kľúčnu kosť. Potom sa na malý okamih odtiahol a snažil sa vpísať si do pamäte jej nežnú krásu. Keď uvidel, že sa jej mihalnice začali hýbať, lebo chcela otvoriť oči, náhle ju opäť pobozkal. Po dotykoch, ktoré jej pri bozku venoval, už viac nepotrebovala nič hovoriť. Všetko bolo jasné a zrejmé. On patrí k nej a ona? Ona sa cíti konečne nájdená. Boh jej to ticho šepkal do srdca. 

Na ďalší deň, keď sa zobudila, Tomáš opäť nebol vedľa nej. Noci s ním boli krásne. Sám ju k ničomu netlačil a venoval jej to potrebné, aby sa cítila milovaná a v bezpečí. Začala si zvykať na jeho mohutné ramená a pokojné náručie. Aj práve teraz by sa najradšej k nemu schúlila. Keď vyšla zo spálne, nepočula žiadne zvuky a tak pomaly zišla dole. Nikde nevidela ani Barrasa. Pozrela z okna von. Videla, ako veselo sa Tomáš hrá so svojím psím spoločníkom. V mysli sa jej vytvorila prestava, aký úžasný by bol ako manžel a otec. Usmiala sa, keď uvidela, ako sa narovnal a v očiach mu hrala chlapčenská radosť. Vzala si bundu a vyšla von. Ovanul ju svieži ranný vánok. Zhlboka sa nadýchla a započúvala sa do zvuku prírody. Ticho poďakovala Bohu za to, čím ju obdarovával. Keď otvorila oči, Barras utekal s veselým krútením chvosta k jej nohám. Tomáš z diaľky zvolal:

"Hej, kamarát, to nie je fér. Takéto podpásovky mi nerob." zdvihol loptu, ktorú Barrasovi hodil a pokrútil pobavene hlavou, keď zaregistroval, že v okamžiku ako zacítil Zuzku, úplne stratil záujem o hru. Tomáš vítal Zuzku so širokým úsmevom, keď sa k nej približoval. Zuzke podskočilo srdce. Urobila k nemu tiež niekoľko pomalých krokov a keď boli blízko seba, objala ho. Tomáš to nečakal, reagoval však okamžite a ochranársky si ju privinul k hrudi.

"Dobré ráno, moja drahá." šepol a pobozkal ju do vlasov. "Ako si sa vyspala?"

Zuzka sa nadýchla jeho vône a pomaly sa odtiahla.

"Výborne. Vedela by som si zvyknúť tu bývať. Už dlho som sa tak dobre nevyspala." pohladila ho po jemnom strnisku, ktoré sa mu začalo vytvárať.

"Priniesol som čerstvé pečivo od Alexa a volal som so Sebastianom." podal Zuzke sáčok s ešte teplým chlebom a nežne na ňu vzhliadol.

"A čo hovoril?" po otázke sa jej tvár naplnila nedočkavosťou. Tomáš sa usmial a pohladil ju po tvári. Jeho dotyk bol taký príjemný, že sa nedočkavosť pomaly strácala a nahrádzal ju pokoj.

"Malý bojovník sa na teba pýtal. Tak sa s ním Sebastian dohodol, že na obed si môžete spolu zavolať cez videohovor." nahol hlavu do strany a s jemným úsmevom sledoval, ako sa jej oči rozžiarili nadšením.

"To by bolo skvelé." vyslovila radostne a opäť sa mu vrhla okolo krku. Tomáš si vynoril tvár na svoje obľúbené miesto. Tam, kde sa miešala vôňa jej vlasov s jemným kvetinovým pohladením jej hladkej pokožky. Zuzka privrela oči a zachvela sa vzrušením. "Tomáš?" striasla sa, keď pocítila jemný dotyk jeho pier na odhalenej časti krku. 

"Hm?" vyslovil nezaujato a nosom ďalej skúmal jej vôňu.

"Nedokážem sa sústrediť, keď toto robíš." šepla a krkom sa obtrela o jeho pery. Oči sa jej privreli slasťou. Tomáš sa neodťahoval, ale skúmal ju jemnými dotykmi ďalej. 

"Patrí to k liečebnej metóde." šepol a ona pocítila jeho horúci dych pri perách. Hoci bolo vonku trochu chladno, jeho bozkami sa celé jej telo zaplavovilo horúcimi vlnami. Potom ju chytil za ruku a spoločne vošli dnu. Po jeho horúcich bozkoch mala pocit, že môže lietať.

"Pán doktor, má tá liečba nejaké vedľajšie účinky?" spýtala sa pobavene, keď položila chlieb na stôl a skúmavo sa zahľadela, ako vyberá veci z chladničky. Tomáš sa zasmial. Chvíľu sa tváril, že niečo robí a potom sa opäť priblížil k jej perám.

"Len tie hlavné." šepol a opäť ju pobozkal.

Po raňajkách sa spoločne rozhodli pre prechádzku po okolí. Tomáš jej opäť odkryl jedno zo svojich obľúbených miest, ktoré sa nenachádzalo veľmi ďaleko od domu. Nebol si totiž úplne istý, či Zuzka po úraze môže absolvovať dlhšie túry. Hoci na prvý pohľad vyzerala šťastne a spokojne, nechcel ju zbytočne unavovať. Ako vyšli z jednej časti lesíka, odkryli sa jej nádherné vodopády horského potoka, ktorých krása úplne ohromila jej srdce. Akoby ich mala na dosah ruky. S údivom pustila Tomášovu ruku a sledovala, ako riavy vody prúdia cez skalnaté balvany. Ten pohľad, ktorý sa jej naskytol v nej vytváral obdiv a nadšenie. Zaujal ju Barras, ktorý s ľahkosťou podišiel k potoku a s chuťou sa napil. Tomáš pozrel na Zuzku a spoločne sa na seba usmiali. Kúsok od vodopádov bola vsadená drevená lavička. Zuzka si na ňu sadla a spokojne sledovala tok vody. Jej zvuk a slnko, ktoré začalo príjemne hriať, ju vtiahli do nádherného pokoja. Tomáš chvíľu na ňu hľadel z diaľky a potom si prisadol ku nej. S láskou si prezeral jej tvár, ktorá žiarila presne tak ako keď sa s ňou prvýkrát stretol. Videl v nej tú ľahkosť a chuť po slobode. Zuzka otvorila oči a otočila pohľad k nemu. Sladko sa na ňu usmial. Opätovala mu rovnaké pocity.

"Tušila som, že je tu skrytých mnoho krás, ale nečakala som, že až takéto." vyslovila nadšene a opäť sa zahľadela na scenériu, ktorá sa rozprestierala pred jej nohami.

"Jak jeleň dychtí po vodných bystrinách," povedal Tomáš s pohľadom upretým tam, kde sa dívala aj ona sama. Potom sa obaja na seba pozreli.

"Tak moje vnútro hľadá Božiu tvár." jemne sa na neho usmiala, keď dokončila, čo on začal. Tomáš ticho prikývol a usmial sa očami. Chytil jej prsty a jemne si ich priložil k perám.

"Si vzácny poklad, Zuzka. Nedovoľ, aby čokoľvek nepredvídateľné zmenilo tvoje srdce. Nechcem na teba tlačiť. Vlastne to nikdy nebolo mojim úmyslom. Ja som sa rozhodol žiť v Božej milosti a tá ma obdarováva slobodou a pochopením." odmlčal sa a zahľadel sa do diaľky, na stromy, ktorých ostré vrcholce, sa jemne pohojdávali v rytme vánku. "Od začiatku som vedel, že ty si tá pravá. Cítil som to v hĺbke svojho srdca. A som ochotný postarať sa o to, aby ťa už žiadna bolesť nepripravila o to vzácne, čo ti Boh podaroval. Chcel by som zmazať tú stopu, ktorú ti v tvojom vnútri zanechal Peter svojim odchodom. A som ochotný tomu venovať toľko času, koľko bude treba." keď to dopovedal, uprel na ňu svoje oči. Zuzka na neho upriamila neistý pohľad. Všetky tie slová, ktoré vyslovil ju dojímali, nebola si však istá sama sebou a čo vhodné k tomu povedať. Tomáš sa na ňu s láskou usmial. Ona nechápavo zdvihla obočie. "Moje nežné vtáča, neobávaj sa. Nemusíš mi na to odpovedať. Chcem len, aby si to vedela. Som tu, za každých okolností." vyslovil s nežnými očami. Zuzka sa tiež usmiala a položila mu dlaň na jeho líce, palcom ho po ňom ľahko pohladila.

"Čo pre teba znamená milosť, v ktorej žiješ?" spýtala sa so záujmom. Tomášova tvár spozornela. Páčila sa mu jej otázka. Na chvíľu sa zahľadel na vodopády, ktoré šumením pridávali tomuto miestu pokoj. Potom sa opäť otočil k jej očiam.

"Božia milosť je veľmi zaujímavá. Vlastne by som povedal, že je rozumovo nepochopiteľná. Stretáva sa s nami tam, kde sme a necháva nás tam, kde nás našla. Je obsiahnutá pokojom a pôsobí na nás ako príliv." počas rozprávania mu oči tak zjemneli, že Zuzkine srdce podskočilo radosťou. Tak múdro a pútavo rozprával, že by bola ochotná počúvať ho aj celý deň. Všimla si ako sa zahľadel niekde za ňu a spokojne sa usmieval, keď dokončil poslednú vetu.

"Presne vieš, o čom rozprávaš. Boh ťa naozaj nádherne požehnáva." usmiala sa a opäť ho pohladila po tvári. Tomáš sa jemne strhol a vrátil sa späť k jej očiam.

"Nebolo to tak vždy. Mal som jedno temné obdobie, kedy som si nebol istý ničím. O to viac som vďačný, ako ma z toho všetkého takto nádherne vytrhol. My ľudia sme nedokonalí a keď pochopíme, s akou dokonalou milosťou nás On obmýva, naša duša nájde ten vytúžený pokoj." povedal nežne, vzal si jej dlaň, ktorou ho hladil po líci a ľahko si ju priložil k svojim perám. 

"Niekedy si asi potrebujeme prejsť niečím spaľujúcim, aby sa naša viera ešte viac osvedčila." zamyslene dodala. Tomáš si preplietol prsty s ňou a spokojne sa usmial. 

"Je zaujímavé, že ťa vôbec nezaujíma moja minulosť, ale s pochopením príjmaš, čo poviem." obdivne sa mu zaleskli oči. Zuzka sa nevinne usmiala.

"Tvoja minulosť ťa neurčuje. Skutky, ktoré robíš teraz sú podstatou tvojho charakteru." spokojne vyslovila. Keď však začula svoje slová nahlas, mierne ju zaskočili. Tentokrát pohladil líce on jej. Uvidela v jeho očiach nevypovedanú vetu, ktorá znela ticho aj v jej srdci: Tak prečo tak nepozeráš aj na seba?