Bolí to, keď rastieš? - 70.časť

Rázne si pretrela tvár a pomalými krokmi prešla k Tomášovým dverám. Trikrát potichu zaklopala. Keď sa ozval jeho hlas, aby vstúpila, otvorila dvere. Tomáš sa postavil zo stoličky a s veselým úsmevom k nej pristúpil. Nechával medzi nimi priestor, až kým nezavrela dvere. Potom ten priestor vyplnil svojim objatím, do ktorého ju skryl. 

"Ach, ako si mi chýbala." šepol jej do vlasov. Jej telom prešlo niekoľko horúcich vĺn. Pritúlila sa k jeho hrudi. 

"Chcem ti niečo povedať." odhodlane vyslovila ešte stále opretá o neho. 

"Áno a čo také? Moje nežné vtáča." odhrnul jej prstami vlasy z ramena a jemne sa tak dotkol jej krku. Zachvela sa a privrela oči. Srdce sa jej divoko rozbúšilo, keď pocítila jeho dych na svojej odhalenej pokožke. 

"Tomáš, keď mi toto robíš, nemôžem sa sústrediť." šepla vážne. Tomáš sa pobavene usmial a pomaly ju od seba odtiahol, aby jej mohol pozrieť do očí. 

"A to je dobré alebo zlé?" jeho hlboký tón hlasu spôsobil, že sa jej zatajil dych. Sklopila pohľad a ľahko sa usmiala. 

"Pre teba zlé, pretože sa nedozvieš, čo ti chcem povedať." opäť na neho pozrela a nežne ho pohladila. Očami vnímavo sledoval jej pery. Zuzka sa opäť usmiala. 

"Ja za to nemôžem, že si taká nádherná." priblížil svoje pery k jej a nežne ju na ne pobozkal. Zuzka vzdychla. 

"Súhlasím s tvojim návrhom, ísť s tebou ako tvoja partnerka na ten galavečer. Chcem, aby všetci vedeli, že patríme k sebe." odhodlane vyslovila, keď sa pomaly odťahoval od jej pier. Keď začul jej slová, na malý okamih zastal a skúmal jej oči. Nečakal, že mu povie práve toto. Po chvíli sa široko usmial, chytil ju do náručia a zatočil sa s ňou. 

"Myslíš to vážne?" položil ju na zem a oboma dlaňami chytil jej tvár. Zuzka veselo pokývala hlavou, že áno. Opäť ju vtiahol do svojho objatia a začal ju bozkávať po celej tvári. Zuzka sa potichu zasmiala.

"Ale počkaj. Môže sem niekto teraz vojsť a vidieť nás. Ešte si nechajme ten priestor, že o nás nikto nevie." pomaly sa odtiahla, urobila pár krokov dozadu a venovala mu pobavený úsmev. Tomáš nahol hlavu doboku a túžobne na ňu pozrel. 

"A ak nie?" pomaly sa k nej začal približovať. Zrazu niekto zaklopal na dvere. Dnu vošla Lenka. Obaja na ňu pozerali s prekvapeným pohľadom. 

"Ahoj Tomáš, neruším?" spýtala sa so širokým úsmevom a uprene na neho hľadela. Zuzku sa snažila nevšímať. 

"Čo si chcela, Lenka?" spýtal sa vážne a pozrel na Zuzku. Tá sklonila hlavu a upierala pohľad do zeme. 

"Chcela som s tebou prebrať tú pacientku, čo sme dnes prijali. Je zjavné, že sa jedná o fyzické týranie, nemali by sme to riešiť?" nezaujato pozrela na Zuzku, nechápala, prečo tu ešte stále je a neodišla. 

"Jej stav som práve chcel konzultovať so sestrou Sabovou." povedal Tomáš profesionálne. 

"Ale prečo práve s ňou? Veď ona je iba obyčajná sestra." pozrela s nezáujmom na Zuzku. Tá zdvihla na Lenku pohľad a uprela na ňu svoj pokojný pohľad. Lenka podráždene zamračila čelo. 

"Lenka, ak si skončila, poprosím ťa, aby si odišla. Ja viem, prečo som si vybral na konzultovanie práve ju. Ak budem niečo potrebovať, určite sa za tebou zastavím." povedal prísne. Lenka zaskočene pozerala raz na Tomáša a raz na Zuzku. Mala pocit, že je tu navyše. Potichu sa otočila a zavrela dvere. Tomáš podišiel k dverám, pár minút počkal a potom zamkol. Zuzka sa za ním pozrela a keď začula cvaknutie zámky, zaskočene zdvihla na neho obočie. Tomáš sa zhlboka nadýchol a opäť sa k nej priblížil. Nežne si s ňou preplietol prsty a uvoľnene sa usmial. Pri pohľade do jeho zamilovaných očí sa Zuzke v srdci okamžite usadila neha. 

"Už nás nikto nebude rušiť." šepol blízko jej pier. Zuzka sa ľahko usmiala a položila mu prst na pery. 

"Nechcel si so mnou konzultovať stav pacientky?" spýtala sa s vážnym pohľadom. Tomáš chytil jej prst a nežne ho pobozkal. 

"Samozrejme, pani kolegyňa, nech sa páči." ukázal na stoličku a pomaly ju nasledoval, aby sa usadil oproti nej. 

"Myslím, že by bolo skvelé urobiť to, čo si povedal. Nechať si ju tu dlhšie, aby mala možnosť v kľude si premyslieť, ako bude ďalej viesť svoj život." Zuzkin hlas bol vážny a hľadela priamo do Tomášových očí. Nereagoval však. Iba mlčky čakal, čo povie ďalej. "To je všetko, čo by som k tomu chcela povedať." vyslovila a stále sledovala jeho oči. Jeho tvár zvážnela a na malý okamih sa mu pohľad zastrel zamyslením. Zuzka si ho so záujmom prezerala. "Trápi ťa niečo?" pomaly sa postavila a podišla k nemu, aby ho mohla pohladiť. Už keď boli spoločne na vizite a on sa zhováral so Zdenkou, badala, že sa jeho tvár zvláštne stiahla. Tomáš sa k nej otočil a pomaly sa postavil. Zuzka ho nežne pohladila po tvári. Privrel oči a privinul sa k jej dlani. 

"Mal by som zájsť za svojou mamou." povedal trochu ustarane a stále si užíval jej dotyk s privretými očami. 

"Pôjdem s tebou, tak ako som sľúbila." s láskou si prezerala jeho tvár. Celá sa mu uvoľnila, keď začul jej slová. Pomaly otvoril oči a venoval jej veselý úsmev. 

"Dnes mi robíš neustále radosť. Musím ti to nejak oplatiť." otočil sa, otvoril zásuvku, ktorú mal v stolíku a niečo tam hľadal. Vybral odtiaľ malú krabičku a chvíľu ju držal v ruke. "Skrýval som ju tu a čakal na ten správny okamih, aby som ti ju mohol podarovať." s rozžiarenými očami jej krabičku vložil do rúk a čakal, kedy ju otvorí. Zuzka na neho nechápavo hľadela. 

"To si nemusel." pohladila jeho tvár a zahľadela sa opäť na krabičku. 

"Prosím, otvor ju." pobádal ju s nežným úsmevom. 

Keď ju otvorila, vnútri sa na bielom vankúšiku vynímal prívesok v tvare tenkého listu papiera. Na ňom bol malým písmom napísaný text: Sila a dôstojnosť sú jej odevom, s úsmevom sa díva na nastávajúci deň. (Biblia, Príslovia 31:25) Zuzka dojato skúmala svoj nový darček a jemne ho pohladila palcom. 

"Tomáš, to je nádherné." pohľad upriamila do jeho očí a spokojne sa usmiala. "Môžeš mi to prosím zapnúť?" vytiahla tenkú retiazku s príveskom von z krabičky a podala mu ju. Tomáš ticho prikývol a nadšene sa usmial. Keď jej retiazku zapínal, Zuzka si prehodila vlasy cez rameno a odhalila mu tak celú šiju. Tomáš so záujmom sledoval jej jemné pohyby. Bol ňou úplne omámený. Prstami sa dotkol ľavej strany jej krku a pomaly sa nahol. 

"Vyvádzaš ma z miery. Asi je na čase vrátiť sa k práci, pani kolegyňa." šepol pri jej uchu a perami sa dotkol miesta, kde ju pohladil. Rozbúšilo sa jej srdce. Potom sa pomalými krokmi postavil oproti jej tváre a túžobne si ju celú prezrel. Zastal očami na jej perách. Chvíľu sledoval ako ich jemne pootvorila a privrela oči. Potom sa ich túžobne zmocnil. Vychutnával si jej sladkosť a to, ako sa uvoľňovala v jeho objatí, dosť dlhý čas. Vlastne čas pre nich v ten okamih nehral vôbec žiadnu úlohu. Až keď Tomášovi zazvonil telefón, neochotne sa od nej odtiahol. Zuzka sa na neho so zrýchleným dychom usmiala, pristúpila k dverám, odomkla ich a pomaly sa vytratila von. Ešte keď vchádzala do izby pacienta, aby mu vymenila infúziu, cítila, ako jej na tvári hrá jemný úsmev. 

Počas služby sa spolu už viac nevideli. Povinnosti každého z nich posielali iným smerom. Bol už podvečer a Zuzka práve vychádzala z nemocnice, keď jej zazvonil telefón. Bola to Alenka, ktorá jej chcela povedať, že sa už zajtra vrátia domov. S radosťou jej oznamovala, že sa s Patrikom dohodli na malom obrade už o dva týždne. Zuzka od prekvapenia takmer stratila reč. Bola však z ich rozhodnutia nadšená. Stála kúsok od vchodových dverí a vkladala si mobil naspäť do kabelky, keď k nej pristúpil Tomáš. Jemne sa k nej naklonil.

"Smiem vás odviezť domov, slečna?" pobavene šepol. Zuzka sa otočila jeho smerom. Nečakane sa jej rozbúšilo srdce.

"Premýšľala som, že si vezmem taxík." hravo sa usmiala a pozrela do diaľky.

"Kvôli tebe si na auto normálne namontujem nápis Taxi, aby si ma prestala odmietať." vyslovil veselo a čakal na jej reakciu.

"To je skvelý nápad, ale iba v tom prípade, keď budeš len môj súkromný." pridala sa s rovnakým tónom hlasu. Tomáš si zľahka preplietol svoje prsty s jej a previedol ju až k svojmu autu. Otvoril dvere, vybral si odtiaľ zošit, odtrhol z neho jeden papier a niečo tam napísal. Preložil papier na polovicu a zacvakol ho na bočné okno. Zuzka sa ihneď rozosmiala, keď si prečítala nápis - Taxi pre Zuzku. Tomáš otvoril dvere a rukou jej galantne ukázal, aby si nastúpila. Pobozkala ho na líce.

"Si neskutočný." usmievala sa, keď si nasadala na miesto spolujazdca. Tomáš zabuchol jej dvere a usadil sa hneď vedľa nej.

"Tak, kam si slečna praje odviezť?" spýtal sa so záujmom a hravými iskričkami v očiach.