Bolí to, keď rastieš? - 82.časť

"Prichádza nám večera." povedal s pobavením, keď na neho nevinne zažmurkala. Opätovala mu úsmev a placho sklopila pohľad, keď si všimla ako na ňu pozerá. Barras okamžite využil situáciu a nahradil Tomášove miesto. Obaja sa pobavene zasmiali.

Potom, čo spoločne dojedli, ostali v tichu sedieť za stolom a s jemným úsmevom sa na seba pozerali. Nepotrebovali slová, ich vzájomné pohľady im naznačovali to, čo bolo dôležité.

"Aký si mal dnes deň?" prerušila ich hravé pohľady napokon Zuzka. V mysli jej začali víriť slová Veroniky o Tomášovom stretnutí s otcom. Tomáš si ticho vzdychol, vzal taniere a začal sa venovať spratovaniu riadu do umývačky. Zuzke bolo zjavné, prečo tak urobil. Postavila sa a pomaly k nemu pristúpila. Oprela sa o kuchynskú dosku a čakala, kým si ju opäť všimne. Keď upratal všetko, čo mal, postavil sa chrbtom ku kuchynskej doske, oprel sa rukami a neprítomne sa zahľadel do miestnosti. Jeho tvár zvážnela. Ak by si mal vybrať premýšľať nad dnešným dňom, chcel by všetku svoju pozornosť venovať chvíľam s ňou. Niečo v jeho vnútri mu však túto predstavu zatieňovalo. Myslel si, že to s otcom už má poriešené. Keď sa však dnes, po takom dlhom čase, s ním opäť stretol, jeho istota sa zachvela. Zhlboka sa nadýchol a s jemne ustaraným pohľadom sa na ňu pozrel. Nežnosť v jej očiach ho úplne odzbrojila. Pristúpil ku nej, vzal si jej tvár do dlaní a s láskou ju pobozkal na čelo.

"Som taký rád, že si tu." šepol potichu. Zuzka mu odhodlane chytila ruku a pomaly s ním prešla naspäť na sedačku. Celé svoje telo otočila k nemu. Ruku mu nepúšťala.

"Tomáš? Ty môžeš byť slabý. Nemusíš sa snažiť za každých okolností skrývať svoju bolesť. Viem, o čom hovorím. Keď si mi ukázal skutočnú dôveru vo vzťahu a ja som ti mohla vysloviť aj tie najskrytejšie veci, ktoré som si niesla hlboko vo svojom vnútri, bolo to oslobodzujúce. A chcem, aby si vedel, že ako ty si tu pre mňa, tak ja tu chcem byť pre teba. Nech je to čokoľvek." povzbudivo upierala svoje oči na neho. Tomáš sklonil hlavu, zhlboka sa nadýchol a vydýchol. Po chvíli sa opäť pozrel do jej jasných očí. Tvár sa mu uvoľnila, keď uvidel jej pohľad plný prijatia a lásky. 

"Keď som bol malý, mali sme s mamou a sestrou takú tichú spoločnú hru. Vždy, keď prišiel otec, museli sme utekať do izby a spievať si pesničku, ktorú nám mama spievala vždy, keď sme sa báli. Čím som bol väčší, tým viac som chápal, prečo to od nás chcela. Môj otec je veľmi manipulatívny muž. Dokáže v tebe vyvolať také pocity, že sa začneš domnievať, že keď urobíš niečo inak ako chce on, tak ťa to urobí neschopným. Dlho som s týmito pocitmi bojoval. Som vďačný, že počas dospievania ma Boh preniesol do iného prostredia. A že som mohol byť ďalej od otcovho vplyvu. Keď sme sa aj so sestrou dostali do opatery starkej a starkého, mal som pocit, že som sa ocitol v inom svete. Krajšom." na chvíľu sa odmlčal a zamyslene sa oprel o sedačku. Na tvári mu hral jemný úsmev. "Starký bol ako môj druhý otec. Naučil ma veľa dobrých vecí. Prácu s drevom, maľbu na plátno, hru na gitaru, dokonca sme spoločne opravovali jeho starú motorku. Zažili sme pri tom mnoho zábavných chvíľ." opäť sa zasnene usmial a po chvíli sa mu tvár stiahla vo vážnosti. "Otcove občasné návštevy mi začali vadiť čoraz menej, pretože starký ma nasmeroval k Ježišovi, ktorý mi ukázal moju skutočnú hodnotu. Pamätám si, že zakaždým, keď som sa cítil veľmi smutný, starký ma vzal na tri dni na stanovačku. Iba my dvaja, úplne sami, v lese, v tichu, sme chytali ryby, pozerali hviezdy, rozprávali sa o živote a o mojich snoch. Bol to veľmi vzácny muž. Keď zomrel, na dlhší čas sa môj život zatemnil. To bolo to tmavé obdobie, kedy som nevidel zmysel ničoho. Boh však neprestával byť verný. Starký mi po smrti odkázal jednu starú drevenicu a emotívny a inšpirujúci dopis. Chvíľu mi trvalo, kým som sa odhodlal to prijať. Napokon som však celú svoju frustráciu a sebaľútosť preniesol do renovácie toho domu. Každou maličkosťou, ktorú som tam urobil, ma to opäť viedlo o krôčik bližšie k Bohu. Starký to vedel, preto mi daroval tie bohatstvá, ktoré som s ním mohol získať." Tomášovi sa jemne uvoľnila tvár. Ešte nikomu o tom takto otvorene nehovoril. Až teraz si uvedomil hĺbku Zuzkiných slov. Mal pocit, že jeho srdce, o niekoľko tých skrývaných slov, narástlo. Akoby niekto prišiel do tmavej miestnosti, strhol všetky zatemňujúce závesy, dokorán otvoril okná a vpustil dnu čerstvý vánok. S láskou uprel pohľad na Zuzku. Áno, ona je tá, ktorá toho bola schopná.

"Tvoj starký by bol určite hrdý na to, keby videl ako odvážne si vzal opraty života do svojich rúk. A že najkrajšia vlastnosť, ktorú v sebe máš, vyplýva z tvojej dôvery k Bohu." s láskou sa k nemu nahla a pobozkala ho na líce. Tomášovi sa do očí vrátili iskričky. Aj napriek jeho vyznaniu však Zuzka stále tušila, že niečo v sebe skrýva.

"Je oslobodzujúce poznať ženu, tak nádhernú, nežnú, milú a vnímavú, ktorá sa s toľkou láskou stará o moje srdce." šepol nežne a nahol sa blízko jej pier. Zuzke sa zatajil dych.

"A práve preto sa ťa chcem spýtať, ako sa cítiš po dnešnom rozhovore s otcom." vyslovila s upretým pohľadom do jeho očí. Túžbu, ktorá sa mu v nich odrážala, nahradilo prekvapenie. Pomaly sa odtiahol, chvíľu sledoval jej oči a potom sa otočil na druhú stranu.

"Čo by si chcela počuť?" otočil sa naspäť ku nej a vážne ju skúmal. Zuzka sa k nemu ešte viac priblížila a nehou ho pohladila očami.

"Napríklad či ťa nebolelo to, čo si počul z jeho úst?" citlivo stiahla obočie. Nevedela, čo všetko ich rozhovor obsahoval, iba tušila, že Tomáš s tým bojuje sám a to nechcela. Túžila mu byť oporou. Tomáš sklonil hlavu a oblizol si svoje suché pery. Nevedel ako by jej mal povedať, že jeho otec mu dohadzuje inú ženu a to bol vlastne dôvod celého konfliktu. Tvár sa mu zovrela vo vnútornom boji. Po pár minútach k nej opäť zdvihol hlavu a nežne zdvihol obočie.

"Som v poriadku, keď si tu pri mne, Zuzka." snažil sa ju uchlácholiť svojim jemným pohľadom. Zuzka si vzdychla.

"Nechceš sa o vašom rozhovore baviť?" priblížila ruku k jeho lícu a s láskou sa ho dotkla. Palcom mu potom jemne hladila čelo, na ktorom sa mu zjavili vrásky starostí.

"Moje drahé vtáča. Sľúbil som si, že sa postarám o to, aby už tvoje srdce nezažilo žiadnu bolesť. Veľmi túžim po tom, aby si bola iba šťastná." vyslovil s naliehavým pohľadom. Zuzka odtiahla ruku z jeho líca a pokojne ho skúmala očami.

"Môj milovaný, za ten čas, čo som bola sama, predtým, než som ťa mala možnosť opäť stretnúť, som pochopila jednu vec. My nedokážeme ovplyvniť kolobeh vecí, ktoré na nás dopadnú. V Ježišovej milosti však máme nádej v niečo väčšie, niečo, čo tie nečakané skutočnosti presiahne. V plnosti som to prijala, keď som otvorila srdce k tomu tvojmu. Boh vedel už odzačiatku, že ty si ten, ktorý sa o moje srdce postará správne. Nedá sa, aby si ma chránil od všetkého, čo ma postretne. Stačí, keď tu budeš. S tou krásnou, vnímavou a chápavou dušou ako už mnohokrát." vnímavo sledovala ako sa jeho tvár postupne uvoľňuje, až sa napokon jemne usmial.

"Ďakujem, že si mi to povedala. Milujem tvoju horlivosť v tom, keď sa snažíš druhého upokojiť svojimi nezábudkovými očami." zamilovane k nej vzhliadol a nežne ju pobozkal na pery. Aj ona sa usmiala.

"Ale mi to nepovieš." s očakávaním na neho zdvihla obočie. Pobavene skryl úsmev a nahol hlavu zo strany na stranu.

"Na dnešok už stačí. Myslím, že som ti povedal viac ako za iných okolností zvládnem priznať. Daj mi prosím čas spracovať to." pokojne k nej nahol tvár a oprel si čelo o jej. Zuzka sa zhlboka nadýchla a pomaly vydýchla. Pri jeho geste pochopila, že musí byť trpezlivejšia a nechať mu priestor. Ticho prikývla a privrela oči. Všetko to trápenie sa rozhodla na okamih opustiť a naplno sa oddať jeho prítomnosti.

"Láka ma hebkosť tvojich pier," šepol a pomaly sa nahol k jej perám. Úplne ľahko ju pobozkal a o pár milimetrov sa na okamih odtiahol. "Mojou ženou sa staň, nech smiem," opäť ju pobozkal, ale tentokrát o niečo dlhšie. Zuzku pomaly zaplavovali vlny tepla, keď začula jeho túžobný hlas. "Nech smiem ukázať ti, čo pre mňa znamenáš. Moja láska." perami prešiel k jej uchu a pri jeho posledných slovách sa jemne dotkol jej lalôčika a krku. Hlasno vzdychla a dych sa jej zrýchlil. Na malý okamih sa odtiahol a so záujmom si pár sekúnd prehliadal jej oči. Bol tak omámený jej krásou, že úplne strácal kontrolu nad sebou. Jeho dych bol v rovnakom rytme ako jej. Zuzka bola na tom rovnako. Stačilo pár jeho bozkov a úplne sa v ňom stratila. Keď videl v jej očiach to isté, čo cítil aj on sám, vášnivo sa vrhol na jej pery a pomaly ju v tých bozkoch položil na sedačku. Z pier prechádzal na všetky miesta, ktorých sa už dávno chcel dotknúť. Túžil, aby pochopila aj fyzicky, že je pre neho tá jediná. Keď ucítil, s akou láskou a očakávaním príjma všetky jeho dotyky, ľahko šepol jej meno. Boli malý kúsok od toho, aby sa ich emočné puto naplnilo, keď sa Tomáš rázne odtiahol a so stiahnutým obočím pokrútil hlavou. 

"Ja nemôžem. Teda, veľmi by som chcel, ale nemôžem si privlastniť to, čo je v tebe také vzácne. Aspoň nie teraz." s lapajúcim dychom sa snažil vysvetliť, prečo tak zareagoval. Zuzka spočiatku nechápavo hľadela na boj v jeho očiach. Túžbu nahrádzalo presvedčenie. Očami skúmal celú jej tvár. Bola taká krásna. S tým nevinným pohľadom plným očakávania a prijatia. Nepremýšľala nad ničím. Jediné, čo chcela bolo, aby sa ich puto zhmotnilo. Vedela, že iné ženy v jej veku už dávno zažili niekoľko sexuálnych partnerov. Ona si svoju čistotu uchovávala pre svojho muža. A teraz, bez ohľadu nato, že Tomáš jej manželom nebol, vedela, že on je ten pravý. Pomaly si podoprela lakťami telo a túžobne sa mu vnorila do jeho očí. 

"Ja viem, čo prežívaš. Bez ohľadu na to, aké presvedčenie si nesieme, chcem byť tvoja. Nikoho iného." šepla s pohľadom upretým na jeho pootvorené ústa. Tomáš privrel oči a vážne zovrel sánku. Mnohokrát si predstavoval tento okamih. Keď sa bude môcť bez obáv oddávať vôni jej duše. Keď bude môcť objavovať zákutia jej nádherného tela. Zhlboka sa nadýchol, pretrel si šiju a ešte raz ju jemne pobozkal na pery. 

"Nie. Zaslúžiš si niečo lepšie. Mal som sa viac ovládať. Sľubujem, že sa postarám o to, aby si vykvitla v tom najžiarivejšom svetle." povedal vážne. Jeho slová ju upútali natoľko, že sa prestala sústrediť na tú nástojčivú túžbu a skúmala len jeho oči plné nežných sľubov. 

"Čo tým myslíš?" zvedavo sa posadila a čakala na jeho odpoveď. Tomášova vážna tvár pomaly zjemnela a objavil sa mu pobavený usmev. Zuzku tým ešte viac zaujal. 

"Všetko len to najkrajšie a najlepšie pre teba, moja nežná ľalia." ľahko ju pobozkal na nos a pomaly odišiel ku kuchynskej linke. 

"To ma necháš takto, bez jediného vysvetlenia?" s hravým úsmevom za ním zvolala. Tomáš chvíľu nereagoval, niečo hľadal v skrinke. Barras na nich upieral nechápavý výraz, akoby rozumel ich rozhovoru. Po chvíli k nej Tomáš opäť prišiel a podal jej misku s orieškami v čokoláde. 

"Taká náhrada za tvoju obľúbenú." povedal s veselými očami a povzbudil ju, aby sa ponúkla. Zuzka si so skrytým úsmevom vzala jeden oriešok a s chuťou si nechala mliečnu chuť čokolády rozpustiť na jazyku. "Čo obľubuješ ešte, okrem orieškovej čokolády?" so záujmom si prezeral jej spokojnú tvár. Zuzka sa usmiala a nahla hlavu bližšie k nemu. 

"Tvoje bozky sú nad ňou." šepla, jemne ho pobozkala na pery a opäť si vzala jeden oriešok. Potom vzala druhý a ponúkla ho Tomášovi. Ten si veselo zahryzol do pery a zamilovane skúmal jej prsty. Po pár sekundách si ho perami vzal a pritúlil si Zuzku k sebe do náručia. 

"Milujem ťa." šepol a privinul si ju ešte bližšie k sebe. Zuzka sa spokojne usmiala a s ľahkosťou si položila hlavu na jeho hruď. Nepotreboval, aby mu odpovedala. Tá blízkosť, ktorou ho hriala, bola pre neho dostatočným vyjadrením jej lásky.