Bolí to, keď rastieš? - 84.časť

Zuzka ráno vstala a trochu neochotne otočila hlavu na druhú stranu, k Tomášovi. Keď sa jej podarilo otvoriť oči, usmiala sa. Spokojnosť jej zaplavila celé vnútro, keď uvidela jeho spiacu tvár. Chvíľu si ho mlčky prezerala a potom k nemu natiahla svoje prsty. Úplne jemne mu ukazovákom prešla po sánke až k brade. Potom k nemu nahla svoju tvár a s láskou mu darovala ľahký bozk. Tomáš pomaly otvoril rozospaté oči a spokojne sa usmial. 

"Na takéto prebudenia by som si vedel zvyknúť. Je to lepšie ako budík." pobavene na ňu pozrel a potom si pretiahol celé telo. Zuzka sa otočila naspäť na stolík a pozrela na hodiny. Mala iba tridsať minút nato, aby sa dostala do práce. Nechcela si vyrobiť problém u vrchnej. V poslednom čase si začali celkom dobre rozumieť. Zistila, že Hana mala dochvíľnosť rovnako rada ako aj ona sama. Trochu podráždene stiahla obočie, rázne sa posadila a snažila sa prinútiť telo, aby s ňou začalo spolupracovať. Zrazu sa k nej pritiahol Tomáš a nežne ju stiahol naspäť k sebe. Zuzka sa zasmiala a na pár sekúnd si užívala jeho mocné objatie. 

"To takto nemôžete pán doktor. Budem mať problémy. Je veľa hodín, potrebujem sa rýchlo pripraviť." snažila sa mu vysvetliť popri tom ako sa k nej túlil a užíval si bozky na jej odhalené rameno. Tomáš podráždene stiahol obočie a pobavene sa usmial. 

"Ja to vrchnej vysvetlím." snažil sa ju uchlácholiť. Zuzka sa odtiahla a prísne mu položila ukazovák na pery. Snažila sa skryť pobavenie, ktoré v nej vyvolal. 

"Tomáš. Naozaj musím ísť." Tomáš od nej rezignovane odtiahol ruky a nechal, aby sa postavila. Potom ju s hravým výrazom v tvári začal nasledovať. 

"Urobím ti aspoň čaj. A odveziem ťa." podotkol a otočil hlavu za ňou, keď sa strácala v jeho kúpeľni. 

"Vezmem si taxík." pobavene zvolala a ticho sa zasmiala. 

"Zuzka! Hádam nechceš, aby som si na dvere dal opäť rovnaký nápis?" usmial sa a zalial dve šálky sypaného čaju, ktorý mu podarovala babička. Zuzka vystrčila hlavu z kúpeľne a hravo dodala:

"A čo ak áno?" Tomáš sa otočil za ňou a pobavene pokrútil hlavou. 

"Myslíš si, že mi to bude robiť problém?" pomalým krokom začal kráčať jej smerom. Zuzka vyšla von, v rýchlosti si ešte stiahla vlasy do copu a priblížila sa k jeho tvári. Uprel na ňu hlboký, túžobný pohľad. Ten, v ktorom sa tak ľahko strácala. Divoko sa jej rozbúšilo srdce, keď si okolo nej ovinul ruky a pritiahol si ju bližšie. 

"Myslím, že si nelámeš hlavu s tým, čo povedia druhí." vyslovila so zatajeným dychom. Tomáš s pokojným pohľadom pokrútil hlavou a natiahol ruku k jej vlasom. Pomaly jej stiahol gumičku. Po ruke sa mu rozliali jej vlasy ako búrlivý vodopád. Tomáš si do nich nežne zaboril prsty a pritiahol si jej pery k svojim. Vášnivo ju pobozkal. Z toho útoku strácala pevnú pôdu pod nohami. Keď sa od nej odtiahol a spokojne si oblizol pery, lapala po dychu. 

"Inak dobré ráno, moja drahá. Idem sa prezliecť. V kľude si zatiaľ vychutnaj svoju šálku čaju. Potom môžeme ísť spoločne do práce." otočil sa a pokojne odkráčal k dverám do spálne. Zuzka sa za ním prekvapene pozerala. Ešte raz sa za ňou otočil a obdivne k nej vzhliadol. "Zuzka?" dodal ešte ticho. Spytujúco na neho zdvihla obočie. "Tvoje vlasy sú nádherné. Prosím, ak je to aspoň trochu možné, nechaj, nech smiem obdivovať ako sa ti rozlievajú po ramenách. Niet krajšieho závoja ako ony." zamilovane vyznal a potom sa stratil vo vnútri izby. Zuzka sa usmiala. Cítila ako splašene jej bije srdce. Či to bolo z bozku alebo z jeho slov, nevedela. Všetko, čo sa týkalo jeho ju nadchýňalo. 

Alenka sedela na dvore a ukladala bylinky, ktoré nazbierala skoro ráno, aby ich dala vysušiť. Posadila sa na lavičku a zamyslene sa zahľadela do diaľky. Premýšľala nad tým, ako by mohla svojej dcére povedať pravdu. Naposledy, keď sa o to pokúsila, sa všetko tak skomplikovalo, že teraz si nebola istá, či to bol dobrý nápad. Od dverí k nej pomaly prichádzal Patrik. Niesol jej raňajky a čaj z materinej dúšky, ktorú minulý rok spolu zbierali. Usmieval sa, keď sa zamyslel nad tým, ako sa to všetko zmenilo. O pár týždňov bude žena, ktorú taký dlhý čas obdivuje, jeho manželka. Ticho sa posadil vedľa nej a položil podnos s raňajkami na stôl oproti. Alenka sa k nemu otočila a letmo sa usmiala. 

"Premýšľam nad tým, keď bola Zuzka malé dievčatko. Obdivne vždy hľadela týmto smerom." otočila pohľad k štítom a zasnene sa usmiala. "Ostalo jej to až doteraz. A tak mi v srdci hrá nádej, že ak sa rozhodnem všetko jej povedať, má v sebe stále tú dievčenskú láskavosť, ktorou vždy tak oplývala. Myslíš, že pochopí, prečo som to taký dlhý čas tajila?" vážne sa na Patrika zahľadela. On si pretrel fúzy a hlasno si vzdychol. 

"Moja drahá. Musíš sa obrniť trpezlivosťou a dôverou v Boha. Viem, že všetko, čo si v Zuzkinom živote urobila bolo s nehynúcou láskou, bez štipky vypočítavosti. Verím, že Zuzka je natoľko rozumná, že to vie tiež. Ak však bude potrebovať čas, dopraj jej ho. Určite to pre ňu nebude ľahké." pokojne k nej vzhliadol. Potrebovala povzbudenie, aby sa nenechala odradiť neistotou. 

"Poviem jej to po svadbe. Vidím, že jej vzťah s Tomášom ju robí šťastnou, tak chvíľu počkám." natiahla sa za čajom a s chuťou si odpila. Pohladila Patrika po ruke a poďakovala mu za raňajky, ktoré pripravil. Patrik ticho prikývol a vtiahol Alenku do svojho ochranárskeho objatia. 

Zuzka sa práve lúčila s Tomášom v aute pred nemocnicou. Venovali si dlhé objatia a nežné dotyky. 

"Už musím ísť, prídem naozaj neskoro." šepla popritom, ako ju Tomáš jemne pobozkal na pery. 

"Kedy sa uvidíme?" s túžbou sa zahľadel do jej očí. 

"Okolo desiatej pôjdem na hematológiu." hravo na neho zdvihla obočie. Tomáš sa uškrnul. Ihneď pochopil, čo tým myslela. 

"Možno sa pokazí výťah." pobavene nahol hlavu zo strany na stranu. Obaja sa rozosmiali. 

"Pekný deň." pobozkala ho náhle na líce, rýchlo vystúpila z auta a utekala k dverám. Ešte raz sa letmo pozrela za ním a zamilovane sa na neho usmiala. Venoval jej rovnaký úsmev a pohľadom ju sledoval, až kým sa nestratila vnútri. Potom si s povzdychom pretrel tvár a pomaly vystúpil aj on. Na chvíľu privrel oči a snažil sa zhlboka dýchať. Dúfal, že dnes už nebude musieť podstúpiť žiadny nepríjemný rozhovor s otcom. Práve okolo prechádzala Lenka. Všimla si Tomáša a prešla až k nemu. Chcela si s ním pohovoriť o tom chystajúcom večierku s investormi pre nemocnicu. Vedela o názore jeho otca a chcela využiť situáciu, aby ho presvedčila, že najlepšie bude, keď pôjdu spoločne, ako tím z ich oddelenia. 

"Dobré ráno." s úsmevom ho vytrhla zo zamyslenia. Tomáš sa otočil a jemne sa usmial. 

"Aj tebe." opäť sa otočil k autu, zo zadného sedadla si vybral svoju tašku a pomalými krokmi začal kráčať ku dverám do nemocnice. Lenka ho ticho nasledovala. Keď pristúpili k výťahom, so záujmom si ho prezerala s ľahkosťou v tvári. Nečakane, keď sa začala tešiť na to, že si s ním vo výťahu ukradne chvíľku osamote, k nim dnu pribehla Veronika. Tomáš ju s priateľským úsmevom pozdravil, načo reagovala obdobne. Lenka sa trochu podráždene zamračila, keď k nej Veronika uprela pohľad. 

"Dobré ráno pani doktorka. Dúfam, že to so sestrou Sabovou sa dnes už vyrieši." povedala Veronika s ľahkým úsmevom, keď stláčala svoje poschodie. Tomáš sa pozrel na Lenku so zamračeným pohľadom. Tá sa ospravedlňujúco usmiala. 

"Ono to bolo vlastne také menšie nedorozumenie." snažila sa Lenka z toho pred Tomášom vykrútiť. Veronika si ju zaujato prezrela a hravo zdvihla jedno obočie. Tomáš ich ticho sledoval. 

"Nezdalo sa mi to ako nedorozumenie, keďže ste ju dosť silno držali za ruku. Podľa mňa to muselo byť niečo vážnejšie." pokojne na ňu uprela pohľad, keď zrazu cinklo poschodie, kde Tomáš s Lenkou vystupovali. Tomáš sa s vážnou tvárou rozlúčil a rýchlym krokom prechádzal k svojim dverám. Lenka ešte stihla na Veroniku uprieť nenávistný pohľad a potom sa snažila Tomáša dobehnúť. Ten jej však zabuchol dvere priamo pred nosom. Lenka si vydýchla a so sklonenou hlavou prešla do svojej lekárskej izby. 

Tomáš sa nahnevane prechádzal po izbe. Snažil sa upokojiť. To, čo sa dozvedel potreboval riešiť s väčším pokojom, bez toho, aby ho ovládali zbytočné emócie. Posadil sa na stoličku a uprel pohľad na oblohu. Je tam ticho a pokoj, rovnako ako u Boha. Snažil sa nahradiť hnev týmto tichým hlasom. Rázne sa postavil. Jeho tvár sa naplnila pokojom. Nechcel Zuzke vyrábať problémy, ale toto sa týkalo aj jeho. Pomalými krokmi vyšiel von a prešiel k sesterni. 

"Hana, prosím vás, mohli by ste zavolať sestru Sabovú do lekárskej izby doktorky Frank? Povedzte, že s ňou potrebujeme predebatovať niečo dôležité." vyslovil s vážnou tvárou k hlavnej sestre a keď prikývla, otočil sa smerom k Lenkinej izbe. Ticho zaklopal a vošiel dnu. Lenka sa šokovane postavila od stola a upierala na neho vystrašený pohľad.