Bolí to, keď rastieš? - 86.časť

Zuzka zrýchleným krokom kráčala k Tomášovi, ktorý stál opretý o auto a so zamysleným pohľadom sledoval okolie. Keď uvidel Zuzku, šarmantne sa usmial a otvoril dvere na jej strane. Zuzka sa s ladnosťou dámy poďakovala a s pohľadom upretým do jeho očí v tichu nasadla. Okamžite si k nej prisadol a naštartoval. Prekvapene na neho zdvihla obočie, keď bez slova pustil rádio a v tichu opúšťal parkovisko nemocnice. Po pár minútach, keď sa k nej stále neotočil, začala ho uprene sledovať. Tvár mu zdobil hravý úsmev. Zhlboka si vydýchol a odbočil na inú stranu ako bol smer, kde bývala. Na chvíľu si myslela, že ju vezie k sebe domov, ale po pár minútach zišiel zase niekam inam, ako čakala. Zmätene na neho stiahla obočie. 

"Tomáš, kam to ideme?" prekvapene pretrhla to ticho, ktoré sa medzi nimi vytvorilo. 

"Niekam, kde si bude môcť moje nežné vtáča slobodne polietať." tajomne sa usmial a pokračoval v tichu, ktoré ho bavilo. Zuzku zaplavila obrovská zvedavosť a veselo sa usmiala. 

"Naznačíš mi aspoň niečo, trošičku?" zaprosila a keď sa k nej Tomáš so záujmom otočil, uprela na neho nevinný pohľad. Pobavene pokrútil hlavou a mal čo robiť, aby sa dokázal ovládať. 

"Chceš sa pripraviť o prvotné prekvapenie? Lebo ja si chcem vychutnať v plnosti to nadšenie v tvojich očiach, keď tam budeme." opäť sa usmial. Zuzka zvážnela a zahľadela sa do okna. Vonku už pomaly zapadalo slnko a na oblohe sa vytvárala nádherná farebná scenéria. Keď Tomáš zastavil, ocitli sa na bočnej strane cesty, nad ktorou kraľovali farebné stromy magnólií. Ich kvety vytvárali bledoružový tunel do neznáma. Ihneď ako Zuzka vyšla von z auta ju zaujalo, kam asi vedie. Tomáš pomaly vyšiel tiež a sledoval jej pohľad s ľahkým úsmevom. To hlavné ju ešte len čakalo, ale zmysel pre nadšenie sa Božou krásou, jej tvár zdobil už teraz. 

"To je nádhera, kam to vedie?" otočila sa k nemu a čakala na jeho odpoveď. Tomáš zabuchol dvere a pomalými krokmi k nej prešiel. Chytil ju za ruku a pritiahol si ju k sebe. 

"Ak to chceš zistiť, podaruj mi kúsok tvojho času a ja ťa tam dovediem. Ukážem ti niečo, čo bude patriť iba nám dvom. Niečo, čo som mal v mysli už dlho." šepol do jej vlasov a pobozkal ju na pery. Chvíľu sledoval jej oči a keď uvidel ako sa zaleskli zvedavosťou a nadšením, otočil sa a pomaly ju začal viesť po úzkom chodníku, vedľa cesty. Zakaždým, keď zafúkal jemný vánok, ovanula ich sladká vôňa kvetov, ktorá Zuzke opantávala zmysly. Opäť sa cítila ako v rozprávke. Bola uchvátená z toho, ako ju Tomáš dokázal prekvapovať a vytváral z obyčajného dňa niečo neobyčajne krásne. Po desiatich minútach nadšeného pohľadu dohora sa jej oči nasýtili tým, čo potrebovala a otočila pohľad k Tomášovi. Vôbec ju nerušil a daroval jej potrebné ticho k tomu, aby sa mohla oddávať celej tej nádhere. Keď ucítil jej pohľad, otočil sa k nej, usmial sa a odbočil doľava. Prekvapene zdvihla jedno obočie dohora a sledovala ako sa magnólie strácajú v listnatom lesíku. Po niekoľkých minútach chôdze sa jej lesík zdal naozaj hlboký. Keby nevidela sebaistý Tomášov výraz, mala by pocit, že sa stratili. Zrazu sa jej pred očami objavil malý presvetľujúci otvor. Vyzeralo to ako vchod do niečoho nového. Predtým, než sa priblížili bližšie k očakávanému prekvapeniu, Tomáš zastal a otočil sa k Zuzke. Nežne pobozkal jej prsty a otočil sa k tomu, čo Zuzku vábilo, aby to preskúmala. 

"Nech sa páči, vstúp." ukázal smerom jej pohľadu a očami ju povzbudzoval, aby prešla pred neho. Keď sa konečne dostala bližšie, uvidela, že otvor zahaľuje biela látka, ktorá bránila v tom, aby videla niečo viac. Jemne sa jej dotkla prstami a usmiala sa. Ľahko viala v teplom vánku. Zuzka sa otočila naspäť k Tomášovi a sledovala jeho oči. Svietili mu v nich hravé iskričky očakávania. Keď ju opäť povzbudil, aby vošla dnu, zhlboka sa nadýchla a odkryla závoj. Tomáš ju ihneď nasledoval. Zuzka zastala, aby si privykla na krásu, ktorá sa okolo nej rozprestrela. Tomáš prešiel jemným krokom okolo nej a sledoval jej tvár. Oči jej behali sem a tam. Najskôr sledovala obrovský strom, na ktorom boli pozavesované malé svetielka, ktoré presvecovali bielu lavičku kúsok od neho. Lavička bola posiata drobnými kvetinami, ktoré hrali rôznymi farbami. Potom sa otočila a uvidela drevené schody, na ktorých boli poukladané lampášiky. Nesmelo pristúpila bližšie a pred očami sa jej objavilo nádherné tyrkysové jazero. Mala pocit, že sa ocitla v sne. Zrazu jej do uší zaznela jemná melódia, ktorá tomuto všetkému dotvorila ešte romantickejšiu atmosféru. Keď si všimla hojdačku zavesenú na ľavej strane stromu, nadšením sa jej rozsvietili oči. Ešte aj tráva zmiešaná s kvetinami sa jej tu zdala iná. Sýtejšia, krajšia. Tomáš stál opretý o strom a s láskou ju pozoroval. Rozbúšilo sa jej srdce, keď si toho všimla. 

"Mohol by som si priať, aby nám Boh na tomto mieste podaroval nové spomienky, v ktorých budeme len ty a ja?" zasnene sa spýtal, neustále sledujúc jej oči. Zuzka ticho zovrela pery a jemnými krokmi sa k nemu priblížila. Chytila sa jeho ruky a s láskou si s ním preplietla prsty. 

"Ty si neskutočný. Toto všetko, čo si vytvoril, tvoja otázka, úmysel, všetko. Dojímaš ma tým, čo si všetko pre mňa ochotný urobiť. Nechcem už premýšľať nad Petrom. Chcem vo svojom živote teba." zamilovane vyslovila so slzami v očiach. Tomáš jej na líce položil dlaň a jemne zotrel slzu, ktorá jej náhle vypadla z oka. Nežne sa na neho usmiala. Potom ju bez slova skryl vo svojom náručí a pár chvíľ, naplnených spevom vtákov a jemnou melódiou klavíra a huslí, sa oddávali nádhernému teplu, ktoré ich obklopovalo. 

Zuzka sedela na hojdačke a nechávala sa jemne hojdať Tomášom, ktorý zakaždým, keď zazrel jej tvár, zamilovane sledoval jej veselý a spokojný výraz. Presne takto si to predstavoval. Jej nádhernú ženskosť ako sa prelína s hravou dievčenskosťou. Bol vďačný Bohu, že mu dal tú možnosť, prežiť to s ňou.

"Odkiaľ znie tá hudba?" spýtala sa Zuzka popritom ako sa nadchýňala pohľadom na jazero.

"Mám pre teba ešte jedno malé prekvapenie. Tam dole je reštaurácia, v ktorej nás čaká skvelý kuchár, ktorý určite horí túžbou po tom, aby nám niečo skvelé pripravil." keď to dopovedal, zastavil hojdačku a nahol sa k Zuzkinmu uchu. "Ak môžem, rád by som ťa pozval na večeru." cítila jemný dotyk jeho pier, keď sa dotkol jej líca. Postavila sa a zamilovane prikývla. Tomáš jej podal ruku, ktorú ihneď prijala. Cítila sa ako princezná, keď ju pomalými krokmi viedol po schodoch až dole k presklenej, jemne osvetlenej reštaurácii. Keď vstúpili dnu, zaskočene hľadela na stôl, ktorý ako jediný stál uprostred. Zaujato sa otočila dokola a prekvapene sa posadila, keď jej Tomáš gentlemansky ponúkol stoličku.

"Prečo sme tu sami?" spýtala sa so zmäteným výrazom Tomáša, ktorý s úsmevom sledoval jej oči.

"Som rád, keď som s tebou sám." odpovedal a nežne pobozkal jej prsty. "Si nádherná." šepol a jemne ju pohladil. O pár chvíľ, ktoré Tomáš venoval zaujatému pohľadu do jej tváre, k nim pristúpil osobne kuchár, ktorý im ponúkol jedálny lístok. Čakal, až kým si obaja neobjednali a potom sa stratil v kuchyni. Zuzku zaujal výhľad z reštaurácie. Osvetlenie celého okolia dopadalo až k jazeru a vytváralo tak zaujímavý polkruh svetla. 

"Nechápem, kam si ma to doviedol a čím som si toto všetko zaslúžila?" otočila pohľad naspäť k Tomášovi a zaujato sledovala tentokrát jeho oči ona. Videla ako mu znežnel pohľad.

"Niekedy proste len stačí to, aká si. Nemusíš si to ničím zaslúžiť. Mám veľmi rád, keď si šťastná. Už pred rokmi som sa rád pozeral na to ako duša, ktorá ti rozkvitala v Bohu, presvetľovala aj tvoje oči. Sú nádherné a keď som objavil toto miesto, jazero, ktoré sa tu nachádza, mi ich zakaždým pripomenulo. Viem, že miesta, ktoré patria k spomienkam na tvoju minulosť nevymažem a vlastne to ani nechcem. Túžim ti len podarovať nové obzory, ktoré prejasnia to, čo ti Boh ponúka v plnosti. Živá nádej v Ježiša Krista, nech sa stane pevnými základmi nášho vzťahu. Ak by sa stalo, že vietor priveje búrku, verím, že obstojíme s väčšou ľahkosťou ako keď sa budeme spoliehať na zásluhy a dokonalosť jeden k druhému." vyslovil pokojne. Zuzke sa nadšením rozpínalo srdce. Počúvať slová, ktoré sama chápala rovnako, jej pridávalo ešte na väčšom šťastí a presvedčení, že Tomáš patrí k nej.