Bolí to, keď rastieš? - 90.časť

Keď sa Zuzka prebudila, prvá myšlienka, ktorá ju napadla bolo, že onedlho spozná Tomášovu mamu osobne. Na jednej strane sa tešila, no na tej druhej si začala uvedomovať, že mama ju nemusí prijať. Ďalšia prekážka, ktorú si v mysli vytvorila. Posadila sa, zhlboka sa nadýchla a prvotný pocit strachu sa snažila odstrániť tým, že si otvorila Bibliu, ktorú mala položenú na stolíku.

"Povzbuď ma, Pane, prosím. Ak som si nie istá sebou, Ty nech si mojou istotou." šepla do ticha a náhodne listovala niekoľko strán. Oči jej okamžite zastali pri jednom zo Žalmov:

Len v Bohu sa moja duša upokojí, lebo od Neho je moja nádej. Len On je moja skala, moja spása a moja pevnosť. Nebudem otrasený. V Bohu je moja spása a moja česť. Skalou mojej sily a mojím útočiskom je Boh. Ľudia, dúfajte v Neho v každom čase, vylievajte si pred ním srdce! Boh je naším útočiskom.(Biblia, Žalmy 62:6-9)

Keď to dočítala, srdce sa jej postupne začalo zapĺňať touto istotou. Privrela oči a v duchu sa poďakovala za starostlivosť, ktorou ju Boh objímal v takej nádhernej a neutíchajúcej hĺbke láskavej Otcovskej opatery. Po krátkom okamihu v tichu, sa jej v mysli objavila predstava Sebastiana. Nevedela presne prečo, ale pocítila naliehavú potrebu niečo sa o ňom dozvedieť. Okamžite siahla po mobile a vytočila Tomášove číslo. Zdvihol takmer okamžite.

"Moje nežné vtáča, už si hore?" zaznel jeho pokojný, nežný hlas. Okamžite sa jej na tvári objavil úsmev.

"Áno. Môžeme ísť, ak budeš chcieť, ale ešte predtým by som ťa rada o niečo poprosila." podišla k oknu a zamyslene sa zahľadela von.

"Žiadaj si, čo len chceš. Pokiaľ to bude v mojich silách, splním ti čokoľvek." pobavene dodal. Zuzka sa ešte viac usmiala.

"Nie je to nič ťažké. Potrebovala by som iba telefónne číslo na pani riaditeľku."

"Ahá, keď len to. Pošlem ti ho smskou. S Matúškom je všetko v poriadku, nemusíš sa báť. Budúci týždeň, ak to všetko pôjde takto ďalej, by chcela pani riaditeľka požiadať, aby ho pustili do domácej liečby. A ona sa vráti do práce. Budem s ňou konzultovať to, čo sa stalo s Lenkou." povedal vážne. V telefóne sa medzi nimi vytvorilo zvláštne ticho.

"Mohli by sme sa ešte predtým o tom porozprávať? Myslím o doktorke." vyslovila vážne. Začula, že Tomáš si vzdychol.

"O čom tam treba ešte diskutovať, moja vzácna?" jeho hlas bol pokojný a sebaistý. Zuzka sa otočila od okna.

"Rada by som ti k tomu povedala svoj názor." neisto odpovedala. Opäť medzi nimi nastalo niekoľkosekundové ticho. "Tomáš?" snažila sa ho opäť vtiahnuť do rozhovoru.

"Dobre Zuzka, keď prídem pre teba, môžeme sa o tom porozprávať."

"Ďakujem. Ľúbim ťa." šepla.

"Aj ja teba, veľmi. Posielam ti to číslo. O pol hodinky som u teba." jeho hlas i nálada, sa mu, po jej vyznaní, dostali opäť do rovnakej hravosti ako na začiatku. Rozlúčili sa a o pol minúty už jej blikala správa s číslom na riaditeľku, ktoré okamžite vytočila.

Vilma práve sedela v bufete s Petrom oproti sebe. Rozprávali sa o jeho priateľstve so Sebastianom, o tom ako sa spoznali a ako mu Sebastian v začiatkoch veľmi pomáhal. Keď jej zazvonil mobil, prekvapene sa zahľadela na neznáme číslo.

"Dobrý deň, pani riaditeľka, to som ja, Zuzana Sabová. Volám vám, lebo by som sa rada dozvedela jednu vec." pokojným hlasom vítala Vilmu v telefóne. Vilma sa jemne usmiala a pozrela na Petra.

"Dobrý deň, Zuzka, rada vás počujem, v kľude sa pýtajte, čo potrebujete vedieť." Peter okamžite zbystril, keď začul meno Zuzka. Srdce sa mu zvláštne rozbúšilo. Keď sa Vilma od neho otočila a postavila sa, aby mala viac súkromia, snažil sa svoje emócie utíšiť racionálnym uvažovaním. Ak mu iba meno Zuzka spôsobuje takúto tieseň, čo bude, ak ju uvidí v tvárou tvár? Bude sa musieť na to nejak pripraviť. Sebaistota mu u žien nechýbala, čo sa však týkalo Zuzky, už teraz tušil, že to bude iné. Odpil si z kávy a snažil sa sústrediť na realitu okolo seba.

O pár minút si k nemu opäť Vilma prisadla. Peter si so záujmom prezeral jej tvár. Čakal, či mu povie o svojom telefonáte. Keď mlčala, snažil sa upokojiť svoju zvedavosť rozumným argumentom, že meno Zuzka môže predsa patriť akejkoľvek žene. Predstava, že by to bola zrovna jeho Zuzka, sa mu vytvorila iba preto, že tak veľmi túžil konečne ju uvidieť. Keď sa opäť stratili v debate o Sebastianovi, pomaly sa mu tá absurdnosť, ktorú mu mozog vytvoril, vytrácala z mysle.

Zuzka pomaly schádzala po schodoch dole do obývačky, kde na sedačke sedela Alenka. So sústredením sa venovala štrikovaniu nejakých vecičiek pre bábätko. Usmiala sa, keď k nej Zuzka prišla a pobozkala ju na líce.

"Komu to bude?" spýtala sa so záujmom. "Je to naozaj krásny set." pohladkala štrikované nohavice a svetrík, ktorý bol preložený na operadle. Alenka práve dokončovala druhú topánočku. Na chvíličku prácu odložila a vnímavo sa na Zuzku zahľadela.

"Je to pre teba a tvoje bábätko. Vybrala som bielu farbu, nielen preto, že je neutrálna, ale som presvedčená, že to dieťatko, ktoré raz privedieš na tento svet, bude rovnako čisté, ako si aj ty sama." povedala dojato a pohladila Zuzku na líce. Tá sa na ňu prekvapene zahľadela.

"Mamička, prečo rozprávaš tak, akoby si nemala byť súčasťou, keď sa to stane?" ustarane stiahla na ňu pohľad a chytila jej ruku, ktorou ju pred chvíľou hladila.

"Nikdy nevieš, čo sa môže stať. Nechcem, však, aby sa tvoje šťastie tým, že by som s tebou nebola, zmenšilo. Pretože Boh má pre teba pripravených ešte mnoho darov, ktoré dokážeš prijať iba vtedy, ak mu budeš dôverovať." nežne ju pohladila očami. Zuzka zmätene zažmurkala a privinula sa k jej ruke.

"Jediné, čo sa teraz stane bude, že sa o niekoľko dní z teba stane nádherná nevesta." snažila sa na ňu veselo usmiať Zuzka. Alenka s jemným úsmevom prikývla. Zahĺbila sa do myšlienky, ako asi jej dievčatko príjme pravdu, ktorú jej bola odhodlaná, hneď po svadbe konečne prezradiť. Ticho medzi nimi prerušil zvonček. Zuzka pobozkala Alenku na líce a utekala k dverám. Tomáš ju privítal s úsmevom a podával jej malú kytičku drobných kvietkov.

"Pre moju vílu." šepol a naklonil sa k jej perám, aby jej podaroval nežný bozk. Po chvíli k dverám podišla aj Alenka, aby Tomáša pozdravila. S prijatím mu podarovala láskavé objatie a Tomáš jej zase k rukám podal druhú, o niečo väčšiu, kyticu. Alenke sa rozžiarili oči nad jeho galantným gestom a materinsky ho pohladila po tvári.

"Ďakujem, mladý muž, naozaj ma to veľmi potešilo. Príjemný deň vám prajem." objala Zuzku Alenka a zmizla niekde za prvými dverami na terasu. Zuzka vložila svoju kytičku do malej vázy v kuchyni a vrátila sa naspäť k Tomášovmu autu, kde ju čakal s pohľadom upretým na kopce. Jeho tvár bola vážna, ale pokojná. Zuzka sa usmiala, keď uvidela, na aké miesto sa pozerá. Pomaly podišla k nemu a venovala mu ľahký bozk na líce. Potom si otvorila dvere a nasadla do auta. S trpezlivosťou čakala, kedy tak urobí aj Tomáš. Tušila, že potrebuje čas. Návšteva, ktorú plánovali totiž pre neho nebola jednoduchá. Aspoň tak sa domnievala. Keď sa posadil ku nej, svoju tvár otočil na jej stranu.

"Čo si chcela predebatovať ohľadom Lenky?" nečakane začal rozhovor. Zuzka takmer zabudla. Myslela si, že jeho zádumčivosť bola spôsobená tým, že uvidí svoju mamu. Na chvíľu sklopila pohľad a snažila sa vyberať tie správne slová.

"Premýšľala som. Tesne potom, čo si ty nadránom odišiel do svojej lekárskej izby, Lenka za mnou prišla a prosila ma o odpustenie. Myslím, že to, čo sa stalo ju ovplyvnilo v tom, aby svoje správanie zmenila. Chápem, že podľa tvojho profesného hľadiska, by si mala vziať zodpovednosť za to, čo sa stalo. Na druhej strane, ty ju ako profesionálku poznáš lepšie ako ja. Nemyslíš, že by si zaslúžila druhú šancu?" súcitne na neho pozerala.  Jej čistý pohľad Tomáša zaskočil. Bol presvedčený o tom, že Lenka musí byť za svoju nedbanlivosť spravodlivo potrestaná. Bol prekvapený, že aj napriek tomu, koľko krivdy si od nej Zuzka zažila, je k nej láskavá a chápavá. Pretrel si šiju a hlasno vzdychol.

"Neviem Zuzka, budem nad tvojim názorom premýšľať." vyslovil vážne a otočil sa dopredu.

"Ďakujem." nežne dodala, keď naštartoval motor. S láskou sa na ňu usmial a ešte jej rukou jemne vošiel do vlasov, aby ju mohol pobozkať. Bez ohľadu nato, či mali rozdielne názory, cítil, že ona je tá, ktorá mu dokáže do života priniesť ešte mnoho nového a potrebného. Hlavne vďaka tomu, že aj ona sama čerpala z toho správneho zdroja Živej vody.