Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
sossannah
5. jún 2021
730 

Bolí to, keď rastieš? - 93.časť

"Ste s Petrom v kontakte?" spýtala sa po niekoľkosekundovom tichu. Juraj na ňu opäť pozrel. 

"Nie. Každý sme sa rozhodli ísť iným smerom. Ja som sa sem rozhodol vrátiť, po dosť dlhom čase, na dovolenku a chytili ma počas toho tieto nepríjemnosti." skúmavo k nej nahol hlavu. 

"Chápem." trochu zmätene blúdila očami sem a tam. 

"Musím ti niečo povedať." Zuzka sa pri jeho vážnom tóne hlasu pozrela naspäť k jeho tvári a so záujmom čakala, čo je také naliehavé. "Keď som bol mladší, urobil som niekoľko zlých vecí, ktoré si si nezaslúžila a za ktoré nie som veľmi hrdý. Viem, že po toľkých rokoch prosiť o odpustenie, je asi trochu trúfalé, ale zažil som počas práce niekoľko ťažkých chvíľ, kedy som si uvedomil, že je dobré niečo v sebe zmeniť a nečakať na ďalšie šance." sústredene skúmal jej oči a na chvíľu zovrel pery. Zuzka nechápavo čakala na objasnenie. "Hanbím sa teraz za všetko, čo som, vo svojej totálnej hlúposti, urobil. Keby som to mohol akokoľvek odčiniť, urobím to." opäť sa odmlčal a zahanbene sklonil hlavu na prikrývku, ktorou bol zakrytý. Zuzka ešte stále nechápala, kam tým rozhovorom smeruje. Opäť hlavu otočil k oknu a pokračoval tichým hlasom: "To, čo sa stalo Haxovi. Tak trochu som tomu dopomohol. Dal som pred vašu bránu klobásu s otravou na potkany, myslel som si, že je to sranda. Keď som sa po pár dňoch dozvedel, že zomrel, veľmi ma to mrzelo." sucho preglgol a s upretým pohľadom hypnotizoval mesiac, ktorý intenzívne svietil priamo k nim. Akoby mu niekto zhora chcel dať znamenie, aby sa konečne k všetkému priznal. Zuzke sa bolestne stiahla celá tvár. Nechápavo hľadela na neho. Do očí sa jej nahromadili slzy a niekoľko jej ich pomaly stieklo po lícach. Mala čo robiť, aby sa nezdvihla a neutiekla. Niečo ju však stále držalo na stoličke. Juraj sa otočil k jej očiam a súcitne sklopil pohľad. "Je to neodpustiteľné, viem. Je tu však ešte niečo, možno horšie, čo som urobil tesne predtým." vyslovil so zlomeným hlasom. Zuzka na neho frustrovane stiahla obočie. Čo ešte skrýval, čo ju mohlo ešte viac raniť? "Peter ti o krátky čas na to, čo odišiel poslal list. A potom ešte dva. Pamätáš, že v tom čase začala u nás pracovať mladá poštárka, ktorej som sa páčil?" bolestne sa zahľadel Zuzke do tváre. Mrzelo ho, čo jej spôsoboval. Až teraz si začal hlbšie uvedomovať dôsledky svojich činov. Zuzka neodpovedala, iba mlčky hľadela do zeme. Slzy jej zastierali pohľad. Nemala silu čokoľvek povedať. Tušila, čo bude stáť za tým, čo jej chcel prezradiť. "Postaral som sa, aby sa k tebe tie listy nedostali. Veľmi ma mrzí, čo som tým spôsobil." vyslovil s hlbokou ľútosťou. Zuzka si utrela slzy. Do srdca sa jej vkradla tupá bolesť. Mala chuť mu povedať niečo tvrdé. Boh jej však za krátky čas s Tomášom podaroval toľko požehnania, že to nedokázala. A tak sa iba zhlboka nadýchla a rázne sa postavila. 

"Je to všetko, čo si mi chcel povedať?" spýtala sa rázne. Juraj ticho prikývol a sklonil hlavu. Nedokázal sa jej pozerať do tých prepaľujúcich očí. Zuzka na neho ešte raz pozrela, pristúpila k dverám a bez slova odišla preč. Nahromadené emócie, ktoré ju obklopovali okolo celého jej uboleného srdca jej spôsobili taký šok, že ani nevedela ako vyšla von z nemocnice. Až keď pocítila čerstvý vzduch a obklopila ju tma noci, uvedomila si, kde je. Nech ju v tom čase chcel zraniť akokoľvek hlboko, teraz, keď sa vrátila do minulosti, to bolelo dvojnásobne. A intenzívnejšie. Ako má teraz narábať s informáciou, ktorú sa dozvedela o Petrovi? Zabolelo ju srdce, keď si pomyslela, že si mohol vytvoriť predstavu, že o neho po tom, čo odišiel, už nejavila žiaden záujem. A čo Tomáš? Ako mu to teraz vysvetlí? Pomalými krokmi prechádzala cez park, po chodníku až k ceste. Myšlienky, ktoré prelietavali v jej hlave úplne opantali jej zmysly. Strhla sa, keď tesne blízko nej zatrúbilo auto. Vystrašene prebehla na druhú stranu a rýchlo si zavolala taxík. Potrebovala sa čo najrýchlejšie dostať do svojej izby. To bolo to jediné, čo teraz chcela. Skryť sa vo svojej posteli, zaspať a zabudnúť na to, čo sa práve teraz dozvedela. 

Ráno, keď Zuzka otvorila oči, mala pocit, že je všetko iné. Ešte včera sa tešila z ranného spevu vtákov a teraz sa jej aj obloha, ktorá bola zatiahnutá, zdala o niečo čiernejšia. V prvý moment si vytvorila predstavu, že to, čo sa včera od Juraja dozvedela, bol iba zlý sen. Slová, ktoré sa jej začali vracať v pamäti ju však utvrdili v opaku. Pomaly prešla z postele k oknu a zahľadela sa na svoje milované kopce. Ostávali jej ešte tri hodiny času, kým mala ísť do práce. A tak sa rýchlo prezliekla, niečo malé zjedla a odhodlane sa vytratila von. Potrebovala sa dostať na svoje miesto, byť v tichu a odovzdať to trápenie Ježišovi, pri ktorom vedela, že jej pomôže uchopiť túto bolesť v tom správnom duchu. Už keď sa približovala k svojej čerešni mala pocit, že jej srdce ožíva. Potichu sa usadila pod tú nádhernú, rozkvitnutú korunu. Biele lupienky drobných kvietkov, na ktoré sa zahľadela, hladili jej doráňanú dušu. Koľko trápenia dokáže ľudské srdce zniesť a čo všetko ju ešte čaká, aby mohla byť konečne, bez zbytočných prekážok, šťastná? 

Prosím, Bože, hovor. Hovor ku mne. Vidíš moju slabosť? Vidíš kamene, o ktoré sa potkýňam? Utíš ma. Ty si moja hradba, k Tebe predostieram moje trápenia. Nemlč. Prosím, potrebujem počuť Tvoj hlas. Tvoja útecha je mojou istotou. Bez Teba som stratená. Naveď ma a pouč. 

Zuzka sa nechala naplniť tichom. Snažila sa vyčistiť myseľ od všetkého toho pocitu nespravodlivosti a sebeckosti tohto sveta. Chcela, aby jej srdce horelo iba túžbou začuť ten tichý, láskavý, starostlivý hlas. Hlas Toho, ktorý presne vedel, čo potrebuje. 

V tomto svete na teba budú doliehať súženia. Ja sám som nimi prešiel. Neboj sa však, pretože tak ako Mne dal Otec moc zvíťaziť, Ja v tebe, ťa posilním a pomôžem ti, aby si prešla každým tmavým údolím s väčšou ľahkosťou a odvahou. Poď ku Mne, pritúľ sa, príjmi a pochop, že to, čo dávam Ja nie je ťažké. Iba chvíličku a všetko tvoje trápenie sa zmení na radosť. Iba chvíličku môjho pôsobenia a v tvojom živote sa oslávim. Iba vytrvaj. Hľaď tam, kde som Ja. Vo Mne nájdeš odpočinutie od toho, čo ťa zväzuje. 

Zuzka sa zhlboka nadýchla. Pokoj, ktorý ju objal, jej podaroval nové obzory. Aj napriek tomu, že v nej ešte občas zaklopala neistota, už v ruke držala ten skutočný zdroj nádeje. Už vedela, čo má urobiť, aby ju ten chaos neprevalcoval. Odpustenie bolo tou odpoveďou. Nebola jej slabosťou. Práve naopak. Bola tou najsilnejšou zbraňou, ktorú v tejto situácii dokázala použiť. Príjme odpustenie od nedostatkov, ktoré si za tie roky nahromadila. A utíši svoje srdce pokojom, že aj Jurajovi raz odpustí. Chce to niekoľko hlbokých nádychov a pár krokov k tomu, aby pochopila, že Boh to odzačiatku vedel a Jeho múdrosť ju presahuje. Podaroval jej omnoho viac, ako si mohla predstaviť. Jeho požehnanie je mocnejšie ako jej tiché vzlyky z minulosti. To, že jej Peter poslal listy a v začiatku sa o ňu zaujímal, nezmenilo nič na tom, že nebol ochotný, za toľko rokov, obnoviť kontakt s ňou. Dúfala, že čoskoro aj to bude schopná prijať. Nájdu s Petrom spoločnú reč a ona tak získa odpustenie aj v tomto smere. O čistotu srdca prosila svojho Boha, lebo iba vtedy mohla s ľahkosťou pochopiť, kto v skutočnosti je a kam vlastne Božie cesty v jej živote vedú.

Krásny koniec. Nič nie je iba zlé a aj vďaka tomu nepeknemu je s človekom, ktorý ju ľúbi a váži si ju. Ďakujem 🌹

5. jún 2021

@cicuca pekne si to zhrnula. Veru koľkokrát nás to zlé dovedie k niečomu nádhernému, sama som to zažila. Darmo cesty Pána sú nevyspitateľné.

5. jún 2021

Trochu ma zaskočilo, že sa 16-17 ročný páčil dospelej poštárke, veď on mal toľko rokov ako Zuzka...či tie dva listy posielal Peter oveľa neskôr???

5. jún 2021

@saxalendra mohla to byť brigádnička ;)

6. jún 2021

@cicuca aj ja ďakujem za výstižné zhrnutie tvojich pocitov k deju.. 💖🌹

6. jún 2021

@saxalendra zaujímavé, že ťa zaskočilo zrovna toto.. 🙂 Nechávam to na fantázii čitateľa... Ako píše @buba12 mohla to byť mladá brigádnička alebo zastupujúca mladá sila, ktorá práve skončila strednú školu, Juraj mal čerstvých blížiacich sa 18,vyzeral však zrelšie, tak sa doňho zahľadela, list od Petra zazrel hneď na vrchu tašky, kde mala všetku poštu, využil jej nepozornosti a potom to urobil ešte dvakrát.. Ale v kľude to môže byť tak, ako ti to objasní tvoja fantázia.. 🙂🌸

6. jún 2021

@buba12 beriem si ťa za svoju asistentku, keď nebudem mať čas ihneď reagovať... Myslím, že vieš skvelo objasniť situáciu, ako to myslím... 🙂😘🌼 Ďakujem.. 🌹

6. jún 2021

@sossannah ooo bude mi cťou 😍

6. jún 2021

Začni písať komentár...

Odošli