Cesta - 25.časť

Potom sa okolo neho vytvorila zvláštna kulisa pohľadov. Ona zmizla a hľadelo na neho niekoľko párov očí. Videl tvár Leony, Sama, Leeho a ešte niekoho, koho vôbec nepoznal. Pohľad Leony bol nekompromisný, priam obviňujúci, Samov pohľad bol ľahostajný a dravý, Lee na neho hľadel s pohľadom priateľa, ktorý ho chcel vystríhať a ten Neznámy mal pohľad plný pokoja, lásky a odpustenia. Všetci svojim pohľadom na neho niečo kričali, hoci vôbec ústa neotvárali. Mal chuť sa strhnúť a utekať preč, ale boli akoby všade. Otáčal sa stále dookola a snažil sa hľadať nejaký únik. Bezvýsledne. Razom sa to všetko zmenilo a pohľady zmizli. Ostal v ňom iba pocit prázdnoty. Začul jemný hlas, ktorý volal jeho meno. Otáčal sa, ale nikoho nevidel. Túžil ju opäť uvidieť. Aj za cenu toho, že pocíti opäť ten nepríjemný pocit všetkých pohľadov. Hlas sa približoval a silnel. Bol mu povedomý, ale v tej záplave rôznych pocitov ho nevedel ihneď priradiť. A potom to prišlo. Otvoril oči a všetko sa rozplynulo. Ostali iba jemné záchvevy radosti, keď sa videl s ňou. S jeho krásnou neznámou.

Keď sa po pár sekundách úplne prebral, videl, že pri ňom stojí Leona. Až neskôr pochopil, že to na neho volala ona. Nevedel prečo, ale pocítil sklamanie. Bolo to ovplyvnené tým, že veľmi túžil osobne stáť oproti niekomu inému. Hanbil sa za to, pretože ani Leona mu nebola ľahostajná, ale ona bola úplne iná. Ihneď ako ju zbadal, všetky pochybnosti v ňom sa rozplývali.

„Prepáč, musela som ťa zobudiť. Je už skoro večer a bol za mnou Lee, že vonku chystajú niečo ako privítanie pre nás. Budú tam vraj všetci z osady.“ oznámila Leona neprítomne.

„To je v poriadku Leona, ďakujem.“

Keď sa už chystala na odchod, zastavil ju.

„Počkaj prosím ešte, chcel by som ti niečo povedať.“

Leona na neho prekvapene hľadela a stála skoro už pri dverách. Mala nepríjemný pocit. Nechcela sa už s ním dohadovať, ani viesť nezmyselné rozhovory.

„Chcem sa ti za všetko ospravedlniť. Neviem prečo sa k tebe chovám tak... Ani sám neviem nájsť to správne slovo. Chcel by som, aby sme boli priatelia a budem sa snažiť, aby som ti už viac neublížil.“ dodal a sklonil hlavu, akoby ju aj týmto gestom chcel poprosiť o odpustenie.

Mlčala. Stála tam a nepovedala ani slovo. Iba na neho hľadela a vôbec nevedel identifikovať, čo sa v jej vnútri deje. Potom kývla hlavou a usmiala sa.

„Chcela by som ti veriť. Slová znejú naozaj pekne, ale ide tu hlavne aj o tvoje činy. U mňa máš dvere kedykoľvek otvorené. Či je to tak aj u teba, to musíš zistiť iba ty sám.“ snažila sa to dopovedať tak, aby nezistil, že jej láska k nemu rastie zo dňa na deň. Potom sa obrátila a odišla.

Potom ako sa Daniel osprchoval a obliekol do oblečenia, ktoré tam bolo pre neho prichystané sa cítil omnoho lepšie. Ten sen mal stále v mysli, hoci najviac ho ovplyvnila tá časť stretnutia s ňou. Práve kvôli nej sa tak veľmi ponáhľal, aby ju mohol opäť vidieť.

Keď vyšiel von, zábava bola už v plnom prúde. Nebol to ten typ párty na aký bol zvyknutý, ale už si nejako zvykol, že všetko v tejto oblasti je nejaké iné. Uprostred bol obrovský oheň a dookola sedelo množstvo ľudí, ktorí boli plní radosti. Niektorí sa zhovárali, iní hrali na gitarách alebo na cajone. Do toho spievali ženy, ktoré tvorili nádherný súzvuk. Držali sa za ruky, ktoré vystierali k nebu a so zavretými očami boli naozaj neodolateľné. Jemne sa pohupovali v rytme a občas niektorá z nich do ticha niečo zakričala. Nerozumel tej reči, ale znelo to nádherne a jemu sa vytvárali jemné zimomriavky na koži. Toto bol koncert, ktorý by v meste v živote nezažil. Z nádherného zážitku ho vytrhol Lee.

„Som rád, že si prišiel. Pridáš sa k nám?“ ponúkol mu miesto vedľa seba a ďalších mužov v podobnom veku.

„Rád. Len neviem, čo mám robiť.“

„Na začiatok si môžeš sadnúť, čo povieš?“ pousmial sa na neho.