Cesta - 34.časť

Daniel sa díval na Sama a na to miesto, kde predtým sedela Jadyn. Jeho myšlienkové pochody sa mu zutekali na všetky strany. Naozaj nevyzeral dobre. Veľmi prerývane dýchal a bol bledý ako stena. Čakal, čo mu povie Lee. Necítil sa v tejto situácii veľmi dobre.

„Daniel, ako veľmi ti záleží na živote tohto muža?“ pozeral Lee na neho vážne.

„Ja neviem, nie sme nejakí priatelia. Zoznámil som sa s ním pár hodín pred odletom jeho lietadla. Vôbec ho vlastne nepoznám.“ zamyslel sa Daniel

„Poviem ti to na rovinu. Má pár minút, možno hodinu a zomrie. Nechcel som to takto na rovinu hovoriť Leone, ale tebe to poviem. Ten jed, ktorý sa mu dostal do tela je veľmi silný.“

„Tak čo chceš potom urobiť, keď už je to definitívne?“ ostal prekvapene na neho hľadieť Daniel.

„Pamätáš si na ten hlas, čo si v džungli počul? Nepočul ho nikto, len ty.“

„Tvrdil si mi, že aj ty.“

„Nie tak úplne. Cítil som, že Boh sa ti prihovára, ale nepočul som, že čo.“

„O akom Bohu hovoríš?“ prekvapene na neho zažmurkal.

„O Tom, ktorý dokáže činiť zázraky. Boh Abraháma, Izáka a Jákoba.“

„Och, budeme tu mať hodinu náboženstva?“

„S náboženstvom to nemá nič spoločné. Rád by som ti o tom povedal viac, ale tlačí nás čas.“

„Tak, čo odo mňa chceš?“

„Budeme sa za neho modliť. Budeme prosiť Boha, aby učinil zázrak a oslávil sa v živote tohto muža. Chcem, aby si bol svedkom toho, čo sa udeje.“

„Prečo práve ja?“

„Boh to tak chce. Povedal mi to.“

„To nemyslíš vážne? Ty hovoríš s Bohom?“ ironicky sa zasmial.

„Nemám čas dokazovať ti to. Je to na tebe. Ak chceš, aby tento muž žil, je potrebné, aby si tu bol so mnou a modlil sa za jeho život.“

Daniel na neho prekvapene žmurkal. Čo za hru tu na neho hrá? A vlastne, čo môže stratiť?! Bude zaujímavé pozorovať, čo sa udeje. Už len kvôli Jadyn.

„Tak mi teda ukáž, čo mám robiť.“

Lee si kľakol ku Samovej posteli a zavrel oči. Priložil ruky na jeho hlavu a potichu niečo rozprával. Potom pozrel na stojaceho Daniela a čakal, kedy urobí to isté. Daniel, trošku nasilu urobil to isté a zavrel oči. Nechával sa unášať hlasom, ktorý vychádzal zo strany od Leeho.

„Otče, Ty, ktorý si vykonal také množstvo zázrakov, Ty, ktorý dávaš tú skutočnú vodu pre život a ten skutočný pokrm pre telo, prosím, osláv sa v živote Sama a odstráň z jeho tela všetok jed, ktorý sa tam dostal. Prosím ťa, sprav zázrak aj kvôli Danielovi, aby už viac nebol neveriaci, ale veriaci, tak ako si to urobil aj s Tomášom. V mene Ježiš Nazaretský, ktorý nás obmyl svojou krvou, aby sme my mali večný život.“

Daniel otvoril oči a prekvapene hľadel na Sama. Žiadna zmena sa neudiala. Stále prerývane dýchal a bol rovnako bledý ako predtým. Vnútri začal mať pocit, že si tu z neho niekto skvele uťahuje. Lee ešte niečo hovoril v nejakom cudzom jazyku a potom stíchol.

Po pár minútach prišla zmena. Sam začal kŕčovito lapať po dychu a chytil Daniela za ruku. Ten zmeravel a vystrašene hľadel na Leeho. Lee otvoril oči a povzbudivo na neho hľadel. Zašepkal mu niečo v tom zmysle, že prichádza Samov čas a je na ňom, čo teraz povie. Nemal rád takéto vypäté situácie, ale niečo v jeho vnútri sa zlomilo a on zavrel oči a silnejšie zovrel Samovu ruku. Hlasno zvolal, aby, ak Boh skutočne existuje, učinil niečo, čokoľvek, aby tento muž nezomrel. A potom to prišlo. Izbu zaplavil neskutočný pokoj. Nikdy v živote niečo podobné Daniel nezažil. Jeho samotného ten pokoj naplnil až do poslednej bunky a jemu sa chcelo spievať. Potom začul ako sa Sam zhlboka nadýchol a začal pokojne dýchať. Ako sa na neho pozrel, dokonca aj jeho tvár dostala zdravú ružovú farbu. Ešte stále spal, ale bolo vidno, že ten spánok je skôr spánok na oddych ako kvôli chorobe. Vzápätí sa mu do srdca dostala túžba po niečom novom, čo nikdy predtým nepoznal. Videl Leeho ako na neho hľadí a s úsmevom hovorí:

„Vďaka Ježiš!“