Cesta - 35.časť

Keď vyšiel von z izby ešte stále nechápal, čo sa to udialo. Akosi to nevedel rozumovo spracovať. V srdci cítil, že je naplnené presne tak, ako po tom túžil už od puberty. Bol svedkom zázraku, ale ešte aj niečoho omnoho viac. Samotný Boh vypočul jeho prosbu. Neveril tomu a stalo sa to. Cítil, že nikdy viac nebude taký ako predtým. Jeho srdce kričalo, že Boh je živý. Že Ježiš nie je nejaká vymyslená postavička, ale naozajstný živý Spasiteľ. On túžil po jeho srdci viac ako ktokoľvek iný v jeho živote. Bolo to naozaj ohromujúce zistenie, ktoré rozdýchaval ešte niekoľko minút, kým nepodišiel k nemu Lee. Strhol sa, keď sa mu prihovoril.

„Všetko bude už v poriadku, Daniel.“ potľapkal ho priateľsky po pleci Lee.

„Ako je na tom Sam?“

„Je úplne v poriadku, otvoril oči, prehodil so mnou pár slov. Povedal, že sa cíti vynikajúco, ale chce sa mu ešte trošku spať. A vraj je hladný.“ pousmial sa.

„To, čo sa tam vnútri stalo. Vedel si... ?“ Daniel nedopovedal a zahľadel sa na Leeho. Nepovedal nič, ale v jeho pohľade videl, že tušil už od začiatku, že je pre neho pripravené niečo špeciálne.

Po chvíli prišla Leona a Jadyn.

„Ako je na tom?“ spýtala sa Jadyn otvorene.

„Bude úplne v poriadku. V jeho tele nie je ani náznak jedu. Hovoril mi, že je hladný, bol by som rád, keby si sa o to postarala.“ kývol na ňu hlavou Lee.

„Aleluja Bohu. Veľmi rada. Pridáš sa ku mne Leona?“

Daniel na Jadyn nežne hľadel. Nemal už viac v srdci ten nepokoj a spaľujúcu túžbu po nej. Skôr ho naplnilo niečo omnoho intenzívnejšie. Niečo omnoho čistejšie. Jadyn sa na neho pozrela a sama zneistela. Zazrela v jeho očiach zmenu. Rozbúchalo sa jej srdce a rýchlo sklopila zrak.

„Iste.“ prerušila ich oboch Leona. Videla ako na seba hľadia a zosmutnela. Jadyn si ju začala získavať svojou láskavosťou, ale to, čo cítila k Danielovi ju akoby ťahalo späť.

Keď odišli zostali Daniel a Lee opäť sami. Lee ho pozval k sebe, aby sa mohli nerušene porozprávať. Danielovi to padlo veľmi vhod a bol vďačný za jeho priateľské gesto. Hneď ako si sadli oproti sebe, Daniela zaujala jeho izba. Bielu stenu zdobila veľká nástenka, kde mal mnoho odkazov.

„Čo to je?“ spýtal sa zvedavo.

„To je moja cesta.“ pousmial sa Lee.

„Cesta? Kam?“

„Je to nadlho. Nejde tak ani o to, že kam, ale skôr o cieľ tejto cesty.“ pousmial sa pre seba.

„To znie zaujímavo. Týka sa to Boha, však?“

„Iste, všetko v mojom živote sa týka Jeho.“

„Mám mnoho otázok. Chcel by som sa dozvedieť o Ňom viac. Pomôžeš mi v tom?“

„Čo by si chcel vedieť je všetko obsiahnuté v tejto knihe.“ podal mu Bibliu a Daniel ju s radosťou vzal do rúk.

„Je dosť hrubá. Nemôžeš mi to podať v skrátenej podobe?“ pousmial sa na neho priateľsky a Lee sa rozosmial.

„Mohol by som, ale prišiel by si o to dobrodružstvo.“

„Aké?“

„To, čo ti On môže pri čítaní prezradiť.“

„Vďaka za tvoju trpezlivosť a láskavosť. Už dlhšie som sa ti chcel poďakovať a toto je ten najvhodnejší okamih.“

„Obrovská vďaka patrí Bohu. Ježiš nás viedol v každom kroku, ktorý sme urobili. Jemu ďakuj.“

„Iste. Už viem, že to mal od začiatku pevne v rukách. Chcem sa ťa niečo opýtať.“

„Pýtaj sa.“

„Čo, ak niečomu nebudem v tej knihe rozumieť?“

„Viem, čo chceš počuť. Som ti kedykoľvek k dispozícii, ale najlepší Učiteľ v tvojom živote sa ti už dal spoznať.“