Cesta - 36.časť

„Ale kde mám začať Lee? Neviem, kde mám začať.“ povedal trošku smutne Daniel.

„Skús náhodne otvoriť.“ povzbudil ho úsmevom.

Daniel otvoril Bibliu, kde bolo napísané Evanjelium podľa Matúša 6.kapitola a začal čítať nahlas:

19 Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde (ich) moľ a hrdza ničí a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú. 20 Ale zhromažďujte si poklady v nebi, kde (ich) ani moľ ani hrdza neničí a kde sa zlodeji nevlamujú a nekradnú. 21 Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. 22 Sviecou tela je oko. Preto ak je tvoje oko čisté, celé tvoje telo bude plné svetla; 23 ale ak je tvoje oko skazené, celé tvoje telo bude plné tmy. Ak už aj svetlo, ktoré je v tebe, je tmou, akáže je potom sama tma? 24 Nikto nemôže slúžiť dvom pánom; lebo buďto jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone. 25 Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť alebo piť, ani o telo, čím sa budete odievať. Či život nie je viac ako pokrm a telo viac než odev? 26 Pozrite vtákov nebeských: ani nesejú, ani nežnú, ani nezhromažďujú do stodôl, a váš Otec nebeský ich živí. Či vy nie ste omnoho viac ako oni? 27 A tým, že ste ustarostení, kto z vás môže predĺžiť svoj vek čo aj len o lakeť? 28 A o odev prečo ste ustarostení? Pozorujte poľné ľalie, ako rastú, nenamáhajú sa a nepradú; 29 hovorím vám: Ani Šalamún v celej svojej sláve neobliekal sa tak ako jedna z nich. 30 Keď teda poľnú trávu, ktorá dnes je a zajtra ju do pece hodia, Boh tak zaodieva, či nie skôr vás, ľudia malej viery? 31 Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa budeme odievať? 32 Lebo všetko toto pohania hľadajú. Veď váš Otec nebeský vie, že to všetko potrebujete. 33 Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané. 34 Nebuďte teda ustarostení o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň postará sa o seba. Dosť má deň svojho trápenia.

„Wau, tak to si trafil naozaj parádne.“ zamyslel sa Lee.

Daniel na neho prekvapene pozeral.

„A v čom?“ spýtal sa nahlas.

„Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. A ... Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané.“

„Takže?“

„Daniel. Otvor svoje srdce. Tam nájdeš odpoveď. Všetky svoje myšlienky, povinnosti, trápenia, zranenia a pochybnosti odovzdaj Jemu, hľadaj Jeho kráľovstvo, Jeho samotného a všetko to, čo ťa trápi, po čom tvoje srdce túži, bude ti dané. Rozumieš?“ pousmial sa na neho bratsky.

„Je to veľmi iracionálne. Ako môžem niečo, čo sa týka mňa odovzdať niekomu, koho nevidím. Nemôžem sa s Ním zhovárať tak ako s tebou.“

„Si si tým istý?“ pozrel na neho s vážnosťou.

„Tak je pravda, že tam pri Samovi ma vypočul. Ale je to tak stále?“

„Mňa Boh ešte nikdy v živote nesklamal. Bolo to skôr opačne.“

„Takže chybu robím ja? Ale v čom?“

„Stále to netušíš?“

„Tak trošku.“
„Tak to poviem za teba. Ide o to, že sa až priveľmi spoliehaš na svoje ego. Pusti sa ho a uvidíš, že nastane zmena. Vlastne už začala. Práve tým, že tu teraz sedíš, čítaš z Biblie a rozprávame sa o Bohu.“

„Chápem. Plávam v nesprávnych vodách.“

„Bingo!“ zakričal nadšene.

„Ježiš je ten správny smer?“

„Presne. Smiem?“ ukázal na Bibliu a Daniel mu ju s ochotou podal. Začal v nej listovať tak, akoby ju poznal naspamäť a po pár sekundách mu ju podal.

„Evanjelium podľa Jána, 14. kapitola. Prosím, čítaj opäť nahlas.“ povzbudil ho Lee.

1 Nech sa vám srdce nestrachuje! Verte v Boha a verte vo mňa! 2 V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, či by som vám bol povedal: Idem vám pripraviť miesto, 3 a keď odídem a pripravím vám miesto, zase prídem a poberiem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja? 4 A cestu, kam idem, poznáte. 5 Povedal Mu Tomáš: Nevieme, Pane, kam ideš; ako by sme teda poznali cestu? 6 Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. 7 Keby ste ma poznali, boli by ste poznali aj môjho Otca. Ale odteraz Ho už poznáte a videli ste Ho. 8 Povedal Mu Filip: Pane, ukáž nám Otca, a postačí nám to. 9 Ježiš mu riekol: Taký dlhý čas som s vami, a nepoznal si ma, Filip? Kto mňa videl, videl Otca. Akože môžeš hovoriť: Ukáž nám Otca? 10 Či neveríš, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám od seba, ale Otec, ktorý je vo mne, koná svoje skutky. 11 Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne; keď nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte! 12 Veru, veru vám hovorím: Kto verí vo mňa, tiež bude činiť skutky, ktoré ja činím, áno, ešte väčšie bude činiť, pretože ja idem k Otcovi, 13 a čokoľvek budete prosiť v mojom mene, učiním to, aby Otec bol oslávený v Synovi. 14 Keď ma teda budete prosiť o niečo v mojom mene, ja (to) učiním.