Cesta - 39.časť

Ako sa Daniel s Leonou približovali z džungle do osady, uvideli Leeho, ktorý sa blížil k svojim dverám. Daniel na neho zavolal, aby na nich počkal. Keď už boli skoro tam Leone prišlo zle. Chcela to ovládnuť, ale tak veľmi sa jej zakrútila hlava, že stratila vedomie.

Ihneď ako to Lee zbadal, utekal k nim. Daniel ju zachytil a rýchlo ju vzal do náručia. Lee pribehol k nemu a ticho ho nasledoval. Pomohol mu otvoriť dvere a potom ju uložili do Leeho postele. Nechápali, čo sa stalo, ale dýchala pravidelne, tak čakali, že sa sama preberie.

„Čo sa stalo?“ pýtal sa prekvapene Lee.

„Vlastne sám neviem. Po rozhovore s tebou som sa rozhodol povedať jej celú pravdu o sebe a o našej práci a ju to tak šokovalo, že ušla. Potom som ju nasledoval a hľadal som ju v džungli.“

„V džungli? Čo ste tam robili sami?“ spýtal sa zhrozene Lee.

„Ako hovorím, nasledoval som ju tam, lebo som nechcel, aby tam bola sama. Nevedel som ju však nájsť a asi až po pol hodine utekala z opačnej strany ku mne celá vystrašená a rozklepaná.“

„To neznie dobre.“ zachmúril sa Lee.

„Nič mi nepovedala, celú cestu iba vzlykala a lapala po dychu. Som na tom podobne ako ty.“ zosmutnel Daniel.

„Ostáva nám iba čakať, kedy sa preberie. Verím, že to nie je nič hrozné, ale chcem ťa o niečo poprosiť.“

„O čo ide?“

„Vieš, kde býva Jadyn?“

„Vlastne, ani nie.“ pozrel na neho začudovane Daniel.

„Je to na konci tohto chodníka. Choď prosím za ňou a požiadaj ju, aby prišla sem. Je možné, že nám to Leona nebude chcieť povedať a bude potrebovať ženskú pomoc.“

„Chceš tým povedať, že ju napadol niekto iný ako zviera?“

„Neviem, niečo tuším a ona bude tá najlepšia pomoc.“

Daniel nechápal načo tým narážal, ale dôveroval mu, preto sa rozhodol už viac nevypytovať a proste to urobiť.

Daniel rýchlo kráčal cestou k Jadyn a keď sa už priblížil k jej dverám, srdce mu prudko búšilo. Cítil sa previnilo za to, čo sa stalo Leone a obával sa ako na to zareaguje Jadyn, keď sa o tom dozvie. Jemne jej zaklopal na dvere. Otvorila už pri druhom zaklopaní. Ihneď ako ju zbadal, zatajil dych. Najskôr sklopil zrak, keď sa na neho prekvapene pozrela, ale potom si uvedomil, že tu nejde o neho, ale o Leonu a snažil sa tie pocity zatlačiť bokom.

„Daniel, čo tu robíš?“

„Poslal ma Lee, potrebuje, aby si k nemu prišla.“

„Prečo posiela teba a neprišiel osobne? Stalo sa mu niečo?“ spýtala sa vystrašene.

„Nie, Lee je v poriadku, ide o Leonu.“

„Tak poďme rýchlo.“

Otočila sa, zavrela dvere a Daniel ju nasledoval. Bol prekvapený ako obetavo a pohotovo dokázala zareagovať. Poznali sa veľmi krátko a ona sa zachovala ako by išlo o jej sestru.

Počas cesty k Leemu neprehovorila ani slovo, nechcel rušiť to, čo sa v jej vnútri odohrávalo.

Keď otvorili dvere, Lee sedel vedľa Leoninej postele, držal ju za ruku a mal zavreté oči. Daniel predpokladal, že sa za ňu modlil. Jadyn potichu k nemu prišla a niečo mu zašepkala do ucha. Pomaly sa na ňu pozrel a prikývol. Potom podišiel k Danielovi a poprosil ho, aby odišli z izby. Daniel súhlasil. Hoci bol sám zvedavý prečo.

„Prečo s ňou chcela ostať osamote?“ spýtal sa ihneď ako vyšli von.

„Jadyn pred časom zažila niečo podobné.“

„Takže to nebola náhoda? A vie sa, kto to bol?“

„Mám podozrenie, ale bez dôkazov je to iba čisté ohováranie.“ zosmutnel Lee.