Nepomenovaný - 10.časť

Opláchla som si tvár a prehrabla prstami vlasy. Zazrela som svoj obraz v zrkadle. Mala som opuchnuté, červené oči a podliatinu na krku. Striasla som sa. Toto neskryjem, ani keby som veľmi chcela.  Ešte trikrát som si opláchla tvár a dúfala v zázrak. Keď som sa na seba opäť pozrela, uvedomila som si hĺbku toho, čo sa vlastne včera stalo. Oči mi opäť zaplavili slzy. Začula som klopanie na dvere. Bol to on.

"Si v poriadku?" zaznel jeho nežný hlas.

Zakričala som áno a povedala, že hneď prídem. Prečo naše druhé stretnutie muselo byť práve takéto? Nedokážem sa sústrediť na nič. Opäť som pustila vodu a zmývala si oči, ústa, krk. Nepomáhalo. Rezignovane som vodu zastavila a jemne sa utrela uterákom, ktorý tam visel. Otvorila som dvere a so sklopeným zrakom si sadla na jedálenskú stoličku. Dlaňami som si zakrývala krk a ruku. Akoby tam bolo napísané niečo nehanebné. Sadol si oproti mne a podal mi šálku s čajom. Cítila som jeho pohľad. Bála som sa však oči zodvihnúť k nemu. Nechcela som, aby ma tak videl. Neprestával. Jeho pohľad ma pálil a nútil, aby som sa na neho pozrela. Nič nepovedal, aj napriek tomu moje srdce vedelo. Cítila som sa zahanbene. Prisadol si bližšie a prstami mi nežne pohladil líce. Zodvihla som tvár k nemu. Jeho pohľad nenaznačoval ani trošku znechutenia alebo chladu. Bol prívetivý a priateľský. 

"Bolí to?" ukázal na kúsok modriny, ktorá sa dlaňou nedala zakryť. 

"Trošku." povedala som sklamane.

"Počkaj, niečo ti na to dám." postavil sa a niečo hľadal v komore, ktorá bola blízko kuchyne. Netrpezlivo som čakala, kedy vyjde von. V rukách držal malú zavretú dózu. Sadol si ku mne a prstami si nabral krém, ktorý potom jemne rozpustil v dlaniach. Potom druhou rukou nežne odtiahol moju ruku, ktorou som modrinu zakrývala a pomaly a nežne pretieral to miesto. Pálil ma jeho dotyk. Rozbúšilo sa mi srdce a dýchala som zhlboka jeho vôňu. Bol tak blízko. O tomto som snívala, po tomto túžila. Nechcela som, aby prestal. Bolo to veľmi príjemné a upokojujúce. Krúživými pohybmi pretrel celú modrinu. Bolesť, ktorú som predtým cítila, nahrádzala pulzujúca túžba. Potom prestal. Zaplavilo ma sklamanie. Nemohla som povedať, nech neprestáva. Dokonca ma napadlo, že mu ukážem aj miesto na krku. Ihneď som tu myšlienku zastavila. On mi podal krém a povedal, aby som si miesto natierala čo najčastejšie. Prikývla som. Keď sa zodvihol a pristúpil do kuchyne, vlasy som si zhrnula na krk tak, že podliatina nebola vidno. 

Raňajky sme prežili takmer bez slova. Všimla som si, vlastne už predtým, že nie je veľmi komunikatívny. Slová vyberá veľmi uvážlivo a nič nerobí pudovo. Naozaj veľmi zaujímavý muž. V jeho blízkosti, nech robil čokoľvek, som sa cítila pokojne a príjemne. Pocity zo včera liečila jeho prítomnosť naozaj skvelo. Zabudla som na všetko a užívala si s ním každú minútu. 

Obed bol taktiež veľmi chutný. Nenechal ma dokonca ani nakrájať zeleninu. Nakázal mi oddychovat a ja som ho s láskou počúvala.