Nepomenovaný - 100.časť

Drahý Bože , 

môj otec ma učil, že kedykoľvek budem prechádzať nejakou ťažkou skúškou alebo cítiť obrovskú bolesť, mám to vypísať na papier a veriť v to, že Ty to čítaš. Viem, že o mojom srdci vieš všetko lepšie ako ja sama. Rovnako vieš, že som sa snažila byť dobrou a vernou manželkou. Ja som vedela, že Leo taký nie je. Stačilo mi, že bol starostlivý otec a milujúci manžel. Na tom si dával záležať. Čo však v tejto chvíli? Ako sa mám pozrieť do očí svojho syna, keď viem túto krutú a bolestivú pravdu? Viola, moja drahá priateľka, je tou, ktorá mi bodla dýku priamo do srdca. Bože, nechápem, ako to mohli urobiť. Keď nie kvôli mne a Timovi, aspoň kvôli Joelovi a Miriam mohli prestať. Tak veľmi ma bolí srdce, keď si spomeniem ako som ich objavila v našej manželskej posteli. Zdvíha sa mi z toho žalúdok. Neviem, či budem niekedy schopná odpustiť túto zradu. Ty vieš, aké je ženské srdce krehké a naozaj nechápem, čomu ma má táto skúška naučiť. Bože, odpusť im, lebo ja to nedokážem. A nedopusť prosím, aby sa o tom niekedy môj syn dozvedel. Nechcem, aby sa všetky jeho vzťahy týmto hriechom zničili. Bol by stratený. Veľmi ho milujem a nezniesla by som pozerať sa na to. 

"Našiel som tento list v maminej zásuvke, dva dni po jej autonehode." povedal tichým hlasom s neustále skrytou tvárou. Zdesene som si chytila ústa dlaňou. Silno to mnou otriaslo a pichlo priamo do srdca. Až teraz som pochopila hĺbku bolesti, ktorú prežíval a prečo urobil to, čo urobil. Vystrela som ruku k nemu a nežne ho pohladila po chrbte. 

"Muselo to byť hrozné, keď si sa to dozvedel." povedala som do ticha. 

"Bolo. Nevedel som, čo robiť. Celú noc som sa opíjal, aby som na to zabudol." otočil sa ku mne a zazrela som v jeho očiach smútok. 

"Nevedel som sa pozrieť Miriam do očí. Prehĺtal som veľa trpkých výčitiek voči otcovi. Nemohol som to vysloviť nahlas ani pred babičkou a starkým. Nikto o tomto nevie, iba ty. Nedokázal som to nikomu povedať." 

"Veľmi ma to mrzí. Toľko bolesti. Tim o tom vie?" spýtala som sa a zahľadela sa na miesto, kde sedeli Tim s Jakubom. Joel pokýval hlavou, že nie. 

"Ako si to všetko dokázal vstrebať a odpustiť?" spýtala som sa udivene. Pozrel na mňa opäť tým nádherným pokojným pohľadom. Jeho tvár zvážnela. 

"Ja som to nedokázal. Boh mi pomohol. Ukázal mi zrkadlo, ktoré mi všetko nastavilo iným smerom. Chcelo to čas. Keď som všetko pochopil a chcel sa vrátiť k Miriam, už bolo neskoro. A ja som vedel, že Boh to takto chcel. Teraz už viem, prečo." pousmial sa na mňa a pohladil ma po tvári. 

"Teraz už chápem, prečo si sem nechcel ísť. Prepáč, že som ťa k tomu presvedčila."

"Nie, ty sa nemáš za čo ospravedlňovať. Všetko si robila len s dobrými úmyslami. Nič si nevedela. A raz toto všetko muselo prísť." 

"Môžem otázku?" 

"Iste." 

"Ako to všetko vlastne s Miriam je?" 

"Miriam je veľmi komplikovaná povaha, našli sme však v našom vzťahu rovnováhu a milovali sme sa najviac, ako sa dalo. Keď som zažil prvý Boží dotyk, nevedel som presne, čo vlastne chcem. Vedel som však, čo nechcem. Bol som už iný a veľa som premýšľal aj o našom vzťahu. Chcel som sa s ňou o tom porozprávať. Všetko však vyriešila za nás. Potom som odišiel na niekoľko rokov preč. Keď som sa vrátil, dozvedela sa to. Doteraz neviem, odkiaľ. Snažila sa ma niekoľkokrát kontaktovať. Dokonca ma vyhľadala v babičkinom obchode, práve, keď som tam bol. Prišla za mnou, aby mi povedala, že ma stále miluje. Povedal som jej, že jej odpúšťam, ale láska k nej zo mňa už vyprchala. Bral som ju ako dobrú priateľku. Nechcela to počuť a veľmi ju to ranilo. Nemohol som však inak, vtedy si už bola v mojom srdci ty." jeho hlas znel pokojne a vyrovnane. Pochopila som. Všetko mi to začalo dávať zmysel. Podala som mu list a objala ho. Moje objatie prijal s ľahkosťou a schúlil sa doň ako malý chlapec. Rukami mi vošiel do vlasov a jemne sa s nimi hral. Usmiala som sa. 

"Asi bude fajn, keď pôjdeme domov." povedala som tichým hlasom do jeho mužných ramien. Prikývol na súhlas. Cítila som únavu z jeho svalov. 

Pristúpili sme ešte k Timovi a Jakubovi a rozlúčili sa. Joel im ešte povedal, že mu môžu kedykoľvek zavolať, keď to budú potrebovať. Obaja sa poďakovali a priateľsky ho objali.