Nepomenovaný - 101.časť

Keď sme nasadli do auta, uľavilo sa mi. Až teraz som pochopila, aký bol dnešný večer náročný. A čo Joel? Obzrela som sa jeho smerom. Sústredil sa na jazdu a jeho tvár, ako vždy, žiarila pokojom. Bol taký nádherný, že moje srdce sa ihneď rozbúšilo pri myšlienke, že bude mojim manželom. Nechápala som, čím som si zaslúžila tento úžasný dar. Takého vzácneho muža. Vedela som, že Boh je takýto. Dáva bez toho, aby si to človek čímkoľvek zaslúžil. Môže byť moja radosť ešte väčšia? Sledovala som každý jeho pohyb. Ako sa mu dvíha hrudník, keď dýcha. Ako prižmúri oči vždy, keď sa na niečo sústredí. Ako sa mu napne sánka, keď zaraďuje rýchlosť. A ako sa mu kútiky úst mikajú, keď vie, že sa na neho pozerám. Usmieval sa nádherne. Jamky v lícach, keď sa bezstarostne usmial a letmo na mňa pozrel, ma úplne priklincovali k sedačke. Strhla som sa, keď mi nežne chytil moju ruku. Hladil moje prsty a popritom sa neustále sústredil na cestu. Mlčali sme, ale ako vždy, nevadilo mi to. Bolo to naše ticho, v ktorom sme dokázali vnímať jeden druhého. Keď prešiel diaľnicu, zišiel z cesty na lesný chodník, ktorý obklopovali obrovské, na husto posiate stromy. Bola tma. Obklopovalo nás len jemné svetlo z autorádia a svetlo z predných svetiel. Keď zastavil, zhasol motor a nechal znieť jemnú hudbu. Otočil sa ku mne a skúmavo sa na mňa zahľadel. Jeho tvár bola v tom tlmenom svetle ešte krajšia. Akoby žiarila. Moje vnútro sa topilo z túžby, ktorá ma zaplavovala. Cítila som ako sa mi chvejú prsty z jeho pohľadu. 

"Čo mi chcú povedať tvoje oči?" zašepkal hlbokým hlasom. Naklonil sa ku mne a nosom sa obtrel o bok môjho krku. Divoko sa mi rozbúšilo srdce. Odtiahol sa odo mňa a opäť sa usmial. Ešte viac som sa zachvela. 

"Ja, nemohla som prestať sledovať tvoju tvár. Chcem si ju nechať vtlačiť hlboko do srdca." povedala som prerývane. Zahľadela som sa na jeho prsty, ktoré ma neustále hladili. 

"Prečo?" spýtal sa so záujmom a druhou rukou mi chytil bradu, aby som sa na neho opäť pozrela. Zažmurkala som. Jeho oči znežneli. 

Nevedela som, koľko nahromadeného strachu sa vo mne skrývalo. Myslela som si, že Boh to zo mňa vzal, ale vždy, keď som sa na Joela pozrela a pocítila obrovskú lásku k nemu vo svojom srdci, zistila som, že sa začínam báť. Položil mi svoju dlaň na líce. Privrela som oči a privinula sa k nej. 

"Ak by sa niekedy stalo, že sa budeme musieť na dlhší čas rozlúčiť, chcem ťa mať hlboko vo svojom vnútri." povedala som tichým hlasom. Všetko to bolo také dokonalé, že som sa začínala báť, že by sa mohlo niečo pokaziť. 

"Moja milovaná. Prečo sa tvoje srdce obáva. Ja sa od teba nechystám na dlhší čas oddeliť. Práve naopak. Túžim, aby si bola neustále so mnou. Vezmem ťa všade. Ukážem ti všetky miesta, kde som túžil po tvojej blízkosti." povedal a pobozkal ma do vlasov. 

"Ty si po mne túžil už predtým?" spýtala som sa zmätene. Rozosmial sa. Jeho smiech bol taký nákazlivý, že som sa musela usmiať tiež. 

"Túžil som po niekom takom čistom, ako si ty. Vtedy som ťa ešte nepoznal, ale moje srdce ťa hľadalo." privrel svoj pohľad, jeho pery sa pootvorili a potom stiahli do rovnej čiary. Pohladil mi jemne pramienok mojich vlasov. Vzdychla som.

"Chcela by som zastaviť čas a byť s tebou takto stále." preplietla som si svoje prsty s jeho a silno ich zovrela. 

"Budeme mať na to celý život. Postarám sa, aby sme mali takýchto chvíľ čo najviac." usmiala som sa na neho. Verila som všetkému, čo mi sľuboval a tešila sa na to.