Nepomenovaný - 109.časť

"Moja milovaná manželka a vnuk mali pravdu. Si výnimočná." povedal priamo a potom sa posadil k Noemi. Prekvapene som pozrela na Noemi a potom na Joela. Obaja sa na mňa rovnako usmiali. Sklopila som pohľad a placho sa usmiala tiež. Joel si ma pritiahol ešte bližšie k sebe a pobozkal ma na spánok. Zhlboka som vydýchla úľavou. Prijatie a láska z tejto rodiny priam pretekali. Moje srdce bilo hlbokým pocitom vďačnosti a lásky. Noemi mi ponúkla čaj a ja som ho s radosťou prijala. Chutil presne tak, ako keď som ho vyskúšala po prvýkrát u Joela. 

David si sadol vedľa Noemi a s láskou ju chytil za ruku. 

"Aké osviežujúce, keď sem zavíta mladá láska, však drahá? Pamätáš si ešte tie časy, keď sme spolu začínali?" pousmial sa chlapčensky a Noemi sa rozžiarila tvár. Pozrela som sa na Joela a ten sa z vesela rozosmial. Jamky mu na lícach veselo hrali a mňa v srdci príjemne zahrialo. 

"Ó, samozrejme, boli to veľmi krásne časy. Bol si ten najväčší fešák v našej ulici a presne si vedel ako sa k žene chovať, aby si si získal jej srdce. A čo bol bonus, moje srdce si viedol k Bohu." rozprávali sa nahlas a bolo vidieť, že si to užívajú. A my s nimi. Bolo veľmi inšpiratívne počúvať ich vyznania po toľkých rokoch spoločného života. 

"Ja si pamätám tvoje kvetinové šaty, ktoré si mala oblečené na našom prvom rande. Všetci muži mi ťa závideli." Noemi sa pri tej spomienke rozosmiala a my s ňou. David na ňu pozrel nádherným zamilovaným pohľadom. 

"Áno, pamätám si, aj to, ako sa mi jedna lodička zapichla do blata a ty si mi ju potom s láskou čistil." pousmiala sa a pohladila Davida po tvári. David jej chytil ruku na líci a pohladil ju. Potom sa obaja otočili ku nám. 

"Tak rozprávaj, synak, ako sa ti podarilo stretnúť túto nádhernú mladú dámu? Lívia, keby si vedela ako dlho bojoval s pocitmi k tebe. Nič nám nepovedal, ale ja som vedel, že sa s ním niečo deje." pousmial sa na neho David a Joel sa na mňa tajomne pozrel s hlavou vytočenou nabok. Kútikom úst sa jemne usmial. 

"Tak, vieš starký, že som nemal ešte doriešené určité veci v mojom živote. Potreboval som dozrieť, aby som veľa vecí pochopil." povedal uvoľnene a otočil sa ku mne. Farba jeho očí sa zmenila na sýto modrú. Moje vnútro zaplavili jemné motýliky. Sklopila som pohľad a cítila, že do líc mi vstupuje červeň. Joel ma pritiahol k sebe bližšie a nežne ma pobozkal do vlasov. 

"Ale to ako rýchlo si odletel z misie, ktorú sme mali naplánovanú na niekoľko mesiacov, to bolo dychvyrážajúce." zasmial sa David a opäť s láskou pozrel na Noemi. Tá ho nežne pohladila po dlani. 

Joel sa rozosmial a s ním aj jeho starký. Boli si veľmi podobní a bolo zjavné, že si aj veľmi dobre rozumejú. 

"Dámy, ospravedlňte ma na chvíľku, niečo som si zabudol v pracovni." žmurkol na Noemi a jemne aj na mňa. Rozveselilo ma to a ani som si nevšimla, že celý čas ma Joel zamilovane sleduje. 

"Si nádherná, keď sa červenáš." nahol sa ku mne a potichu mi to pošepol do ucha. Prekvapene som zakašlala, ospravedlňujúco sa pozrela na Noemi a uvidela pobavený úsmev Joela. Prísne som sa na neho pozrela a on ma opäť nežne pobozkal na líce. Pohľad Noemi bol láskavý a priateľský. 

"Takže, táto je pre teba, moja drahá a táto, pre našu budúcu vnučku." pristúpil David najskôr k Noemi a potom ku mne. Obom nám podal nádherné kytičky s jemnými malými kvetmi a tromi červenými ružami uprostred. Nečakala som to a hlboko ma to dojalo. Ešte v živote som nestretla muža s jeho charakterom. Samozrejme keď odhliadnem ocka a Joela. David ma pobozkal na obe líce a potom si opäť prisadol k Noemi. Tá ho hladila pohľadom. 

"Ďakujem mnohokrát, neviem čo na to povedať. Som veľmi dojatá, ďakujem, je nádherná." s úžasom som hľadela na kyticu. 

"Starký, jedna nula pre teba." rozosmial sa Joel. David mu ukázal palec hore a tiež sa veselo rozosmial.