Nepomenovaný - 122.časť

"Čoskoro to bude hotové." povedala mamka a skúmavo sa na mňa pozrela. 

"Určite to bude veľmi chutné. Teším sa na to." 

"Dcérka, naozaj si v poriadku?" spýtala sa mamka vážne. Zrazu mi zazvonil telefón, rýchlo som sa naň pozrela. Bolo to neznáme číslo. Ospravedlnila som sa a vošla do obývačky.

"Prosím?" potichu som sa ozvala. 

"Dobrý deň, prepáčte, že vás ruším práve v nedeľu, ale Joel mi prízvukoval, že vám musím zavolať ihneď, ako odíde. Som jeho právny zástupca a budem vás zastupovať v prípade Vila." jeho hlas znel vážne a pragmaticky. 

"Chápem, čo odo mňa potrebujete?" spýtala som sa pokojne. 

"Bude dobré, ak sa čoskoro stretneme. Vyhovovalo by vám to dnes okolo sedemnástej?" pozrela som sa na rodičov, ktorí si ma nevšímali a o niečom debatovali. 

"Áno. V kaviarni v meste pri knižnici?" čakala som na jeho odpoveď. 

"Môže byť. Vidíme sa." povedal a zložil. Nadýchla som sa a vrátila sa k rodičom. Jedlo už bolo nachystané na stole. Prisadla som si k nim. Mamka nás poprosila, aby sme sa spoločne pomodlili. Predtým sme tak nerobili a mňa prekvapilo a zároveň potešilo, že zaviedla tento nový zvyk. Chytili sme sa za ruky a ocko povedal krátku modlitbu vďaky. V mysli som sa vracala k Joelovi. Nedokázala som sa sústrediť a predkladala svoje obavy Bohu. Mamka ma pohladila po ruke, akoby tušila, že prežívam vnútorný boj. Obed prebehol vo veselej atmosfére. Potom sme sa rozprávali o svadbe. Ocko s mamkou mi ukazovali priestory, ktoré by sa mi mohli páčiť. Nakoniec sme spoločne jeden vybrali. Bol to malinký penzión vsadený v horách s krásnou scenériou. Bolo zjavné, že ocko s mamkou si tie svadobné prípravy užívajú. Mňa tešilo nechať ich, aby sa spolupodieľali. Sľúbila som im, že cez týždeň sa tam pôjdeme pozrieť. Mamka im zatiaľ zavolá a dohodne termín. Ďalej sme spoločne prezerali kvetinové výzdoby, výzdobu sály, fotografa a hudbu. To už ocka veľmi nezaujímalo, tak si išiel zatelefonovať. Chcel postupne zistiť z rodinných príslušníkov, kto je ochotný prísť. Mamka sa na neho s láskou pozrela. Ostali sme samé. Po dlhšom hľadaní sa nám podarilo nájsť vhodných adeptov. 

"Mami? Môžem ťa poprosiť, že by si sa o to postarala ty? Máš predsa len väčšie skúsenosti s prípravou osláv." spýtala som sa vážne. Vedela som, že keď bude našu svadbu chystať mamka, bude nádherná. Pracovala totiž v eventovej agentúre. Prekvapene na mňa pozrela. 

"Nemala by sa o to starať hlavne nevesta so ženíchom?" spýtala sa so zdvihnutým obočím. 

"Ja ti dôverujem a budem sa pýtať. Mám toho teraz trošku viac a onedlho začne súdne pojednávanie s Vilom. Mám sa stretnúť s právnikom." povedala som vážne. 

"Och, na to som úplne, pri tej radostnej novine, zabudla. Prepáč. Už teraz chápem, prečo si taká zamyslená. Ako to vyzerá?" pristúpila ku mne mamka bližšie a objala ma. 

"Dozviem sa dnes." veľmi som jej chcela povedať aj to, čo sa deje s Joelom. Bola však taká šťastná zo svadby. Dosť, že sa trápila pre to, čo sa deje s Vilom. Nechcela som jej ešte pridávať. 

"Prepáč mami, ale pôjdem sa prichystať." pozrela som na hodiny. Mala som ešte hodinu a pol čas. Prikývla s úsmevom. 

"Bude mi radosťou a cťou starať sa o detaily tvojej svadby." usmiala sa na mňa a ja som ju pobozkala na tvár. 

"Ďakujem." 

Rýchlo som sa v izbe upravila a prezliekla. Zavolala taxík. Rozhodla som sa, že do kaviarne prídem skôr. Chcela som si pred stretnutím nechať ešte čas sama na seba. Sadla som si dozadu a objednala si teplý čaj. V pozadí hrala príjemná hudba a moja myseľ opäť zbehla k Joelovi. Vytiahla som mobil z kabelky a rozhodla sa napísať mu smsku. Vyrušil ma hlas, ktorý mi spôsobil zimomriavky na chrbte. 

"Dobrý večer slečna, môžem si prisadnúť?" nečakal na povolenie a sadol si oproti mne Vilov otec. "Môj blízky zdroj mi oznámil, že tu sedíte sama, tak som sa rozhodol, že vám urobím spoločnosť." uškrnul sa a mne  sa zdvihol žalúdok.