Nepomenovaný - 13.časť

Odložil knižku na stôl a zahľadel sa do neznáma. Akoby zabudol, že som vedľa neho. Na jednej strane som mala chuť kričať o mojich citoch k nemu, na druhej som sa bála, že to všetko pokazí jedna veta. Tak som iba mlčala a hľadela na neho. Hudba, ktorá znela, umocňovala moju zmätenosť a túžbu. Otočil sa ku mne a usmial sa. Možno tušil, čo cítim. A možno to cítil aj on sám. Niečo alebo niekto mu v tom však bránili. Domnievala som sa. Nahovárala si. Jeho pohľad bol však uvoľnený a pokojný. Tvár jemná, bez pocitov strachu alebo vnútorných bojov. Tak veľmi som chcela vedieť, čo cíti. Prehrabol sa vo vlasoch a pripravoval sa, že niečo povie. Videla som ako starostlivo premýšľa o správnych slovách. Trvalo to niekoľko desiatok mojich nádychov a vydýchov. Nevadilo mu ticho. Nevadilo mu čakanie. Nebol náhlivý či prchlivý. Jeho pokojný pohľad ma kolísal a upokojoval. Učil ma trpezlivosti. Aj napriek tomu som začala prvá.

"Pekný pohľad na lásku. A čo láska na prvý pohľad?" vyzvedala som nenápadne. Možno sa dozviem o jeho srdci takýmto spôsobom viac, pomyslela som si.

Usmial sa tak, že jamky v jeho lícach zvýraznili jeho krásu. Zatajil sa mi dych a podskočilo srdce pri tomto pohľade.

"Láska na prvý pohľad? Chceš vedieť či verím na niečo také?" spýtal sa s nemiznúcim úsmevom a hravou pobavenosťou. 

Prikývla som. Naklonil hlavu a nežne sklopil zrak na moje pery. Potom sa opäť zahľadel do mojich očí.

"Už nie." povedal s tajomným úsmevom a skúmal moju reakciu. Keď som sa nadýchla a zarazene hľadela na neho, postavil sa a priblížil sa ku skrinke s knihami. Vrátil knihu naspäť.

"Ako to, že už nie?" vyhŕklo zo mňa. 

Opäť sa pousmial a sadol si oproti mne.

"Začal som rozlišovať zamilovanosť a lásku." pohľad mal istý a neuhýbal ani vtedy, keď som na neho udivene hľadela s mierne nahnevanou tvárou. 

"Prečo jedna veta spôsobila toľké podráždenie v tvojej tvári?" prstom sa dotkol mojej nahnevanej vrásky medzi obočím. Prekvapilo ma to a cítila som ako sa moja tvár napĺňa horúčosťou. Odtiahol ruku a postavil sa. Priblížil sa ku kuchynskej linke a nalial si do šálky čaj. Druhú šálku položil na stôl vedľa mňa. Potom si opäť sadol na kreslo a svoj hrnček položil na zem. Privrel oči a mlčal. Zvedavosť ma však prinútila ticho narušiť.

"A aký je teda podľa teba rozdiel medzi zamilovanosťou a láskou?" spýtala som sa so záujmom v hlase.