Nepomenovaný - 131.časť

"Poznáš ma lepšie, ako ja samú seba." povedala som ticho. On mlčal. Čakal, čo poviem. Nechával mi priestor. "Lukáš mi tu nechal ešte nejaké papiere." 

"A ty sa bojíš do nich pozrieť." dopovedal za mňa. Opäť som užasla. "Nič, čo tam je napísané nezmení fakt, že si úžasná a staneš sa mojou ženou. Budem za to bojovať, aj keby som mal precestovať celú Zem." do srdca mi vošla obrovská láska. Tento muž je úžasný. Vždy vie, ako mi dodať odvahu, pomyslela som si. 

"Ja som sa ťa ani nespýtala ako sa máš ty? Ako to vyzerá s projektom?" 

"Dnes pricestoval môj právnik a za pár minút sa stretneme s otcom. Rozprával som sa s investormi a všetko im vysvetlil. Vždy sme mali dobré vzťahy, takže mi veria, že s tým nemám nič spoločné." hovoril pokojne a vyrovnane. Ako rozprával, odhodlala som sa otvoriť zložku, ktorá bola od Lukáša. Očami som čítala, čo sa tam nachádza. Okamžite som spozornela, keď som zazrela názov otcovej firmy. Zaplavila ma triaška.

"Lívia, si v poriadku?" znel Joelov naliehavý hlas. Mlčala som. "Lívia!" povedal rázne. Strhla som sa. 

"Tu je písané otcovo meno. V projekte, v ktorom vystupuješ ty ako zriaďovateľ, je napísané, že otec podpisoval všetky dodacie faktúry pre váš projekt. Môj otec spolupracoval s tvojim?" Úplne som zamrzla. Zahryzla som si do spodnej pery. Joel si vzdychol. 

"Viem." povedal rezignovane. 

"Prosím? Ty si vedel, že je v tom namočený aj môj otec a nepovedal si mi to?" môj hlas sa zlomil. Nechcela som veriť vlastným ušiam. 

"Práve preto som odišiel. Potreboval som zistiť osobne, čo sa deje. Nehnevaj sa prosím. Tvoj otec a ja sme sa o tom rozprávali. Za nič nemôže, narafičili to na neho. Iba podpisoval papiere, ktoré mu priniesli. Pomaly zisťujeme, kto je za tým všetkým." povedal pokojne. Do môjho srdca vošla neistota, vzápätí sa však zmenila na lásku. Nemôžem sa na neho hnevať, všetko to robil v dobrej vôli. 

"Prečo si mi to nepovedal?" spýtala som sa smutne. 

"Tvoj otec ma o to poprosil. Cítil sa vinný. Sám sa o tom všetkom dozvedel iba prednedávnom. Bol zlomený a prosil ma, aby som o tom tebe, ani tvojej mame nehovoril. Sľúbil som mu, že, kým nezistím, čo sa vlastne deje, budem mlčať. Prepáčiš mi prosím?" povedal sklamane. Vydýchla som. 

"Nemám ti čo, reagovala by som rovnako ako ty." povedala som úprimne. 

"Naozaj? Ďakujem za pochopenie. Nebolo jednoduché, tajiť to a mrzí ma, že si sa to musela dozvedieť práve takto."

"Milujem ťa ešte viac, za to, aký si." usmiala som sa. Začula som hlas, ktorý volal Joela, že je čas. 

"Musím ísť, moja drahá." povedal vážne. 

"Verím, že to všetko dopadne dobre." povedala som priamo. 

"Aj ja. Keď je Boh za nás, kto môže byť proti nám, no nie?" usmial sa. Usmiala som sa tiež. 

"Joel?" povedala som nežne. 

"Áno?" 

"Nech ťa Pán žehná vo všetkom, čo budeš robiť." šepla som ticho. Usmial sa, poďakoval a zložila som. 

Položila som mobil na stôl a hlboko sa nadýchla. Opäť som si vzala papiere od Lukáša a svedomitejšie čítala, čo sa tam nachádza. Premýšľala som. Ak je ockov spoločník Filip, Lukášov otec, prečo dovolí, aby to zašlo tak ďaleko? Je právnik a poškodilo by to predsa aj jeho otca. Niečo mi tu nehralo. Dobre Pane, Joel verí, že Ty si Ten, kto tu zohráva tú najhlavnejšiu úlohu. Aj ja Ti verím. Prosím, ukáž mi, čo môžem v tejto situácii urobiť? Hovorila som si v mysli. Odpoveď neprichádzala. Nadýchla som sa, papiere vložila do kabelky a vošla nazad do kancelárie. Chcela som zavolať ockovi, ale predpokladala som, že by sa cítil nepríjemne. Tak som sa rozhodla, že to prenechám Joelovi. Verila som, že to všetko vyrieši tak, akoby sa to týkalo jeho samotného. 

Po práci som sa ešte zastavila doma. Vzala som si nejaké oblečenie. S mamkou som prehodila pár slov o našej svadbe. Poprosila ma, aby som si skontrolovala svoje maily. Poslala mi zopár informácií. Keď ma David priviezol ku nim domov, všetky som si ich prezrela a cez telefón sa dohodla s mamkou, čo sa mi páči a čo by mi vyhovovalo inak. Čas strávený v Joelovej izbe ma upokojoval. Vždy, keď som tam vošla, zaplavil ma pocit, akoby tam bol on sám. Usmievala som sa, keď som videla jeho fotky a so záujmom sledovala fotku s Mikaelom. Potrebovala som zistiť, čo znamenal papierik skrytý vnútri. Noemi mi priniesla večeru až do izby. Bola som veľmi vďačná za jej starostlivosť. Svoju myseľ som sa snažila rozptýliť telefonátom so Sarou. Prípravy na jej svadbu boli v plnom prúde. Veselo štebotala o ich prvom svadobnom tanci a o piesni, ktorú si vybrali. Tešila som sa s ňou a na okamih zabudla na problémy, ktoré nado mnou viseli. 

Ráno som vstala s myšlienkou na Joela. Už večer by mal prísť a ja som sa nevedela dočkať. Cítila som jemnú nervozitu. Nachystala som sa do práce a zbehla dole pozdraviť Noemi. Zo stola rozvoniavali čerstvé croissanty. Pripomenuli mi Joela. Ešte viac mi do srdca vošlo vzrušenie a túžba. Noemi mi prezradila, že ich piekla pre neho, pretože sú jeho obľúbené. Jej tvár žiarila šťastím. Obdivovala som na nej jej odovzdanosť voči druhým. Obetavo a s láskou sa starala o potreby každého, kto bol v jej blízkosti. A tešilo ju to. Podala mi papierový sáčok, v ktorom boli zabalené voňavé rožteky a termosku, v ktorej bol uvarený teplý čaj. Pobozkala som ju na tvár a nežne objala. David ma už čakal vonku v aute. 

Keď som pristúpila ku dverám knižnice, nebolo ešte otvorené. Dnes som si privstala. Nemohla som spať a ráno som vstala skôr ako inokedy. Predbehla som dokonca aj Anetku. Odomkla som a zhlboka sa nadýchla. Vôňa kníh ma vždy upokojovala a tešila. Zasvietila som a vošla do kancelárie, aby som si tam odložila svoje veci. Zastala som a zamyslela sa nad včerajšou návštevou Lukáša. Premkla ma úzkosť. Posadila som sa na vedľajšie kreslo a vzala do rúk termosku. Naliala som si ešte dymiaci čaj do svojho hrnčeka. Zavrela som oči a privoňala si k čaju. Už teraz som vedela, že bude presne taký, na aký som zvyknutá od Joela. Pomaly som si odpila a so sladkou chuťou malinového medu a čaju, do mňa vnikli spomienky na leto. Aké zvláštne. Vtedy som ešte nevedela, že by sa Joel mohol stať mojim manželom. Zaplavila ma obrovská vďačnosť voči Bohu. Akékoľvek problémy sa ma snažili prevalcovať, Božie pôsobenie bolo neustále so mnou. Opäť som si odpila z čaju. Začula som buchnutie dverí. Položila som termosku s hrnčekom na stôl a išla sa pozrieť. Bola to Anetka. Na dnes sme sa dohodli, že doplníme knihy  pre detských čitateľov.