Nepomenovaný - 138.časť

Nežne sa na mňa usmial. Zdvihol sa a spoločne sme zaplatili pri pulte. Nasadli sme do auta a šli naspäť k Noemi a Davidovi. Keď sme vošli do izby, Joel sa unavene posadil. 

"Kedy si sa naposledy poriadne vyspal?" spýtala som sa ustarane. 

"Dnes." nadýchol sa a veselo sa usmial. 

Pokývala som hlavou. Pristúpila som k nemu a pomaly mu začala rozopínať gombíky na košeli. Moju tvár skúmal horúcim pohľadom. Pomohla som mu vyzliecť ju a pomaly mu podala biele tričko, ktoré mal prevesené cez stoličku. Sucho som preglgla, keď som uvidela jeho nahú hruď. Odkašľala som si a snažila sa sústrediť na to, aby si oddýchol. Napravila som vankúše a prinútila ho ľahnúť. Unavene na mňa zažmurkal. Prikryla som ho dekou a nežne ho pohladila po tvári. 

"Môj milovaný, prosím, teraz si oddýchni. Si úžasný muž, ale tiež potrebuješ spať. Nechaj Boha, aby aj On mohol vykonať to, čo je potrebné." pošepla som do ticha. Zamilovane sa usmial. Pomaly zúžil na mňa oči a potom ich privrel. Okamžite zaspal. Postavila som sa k oknu a pomaly si kľakla. Vložila som hlavu do dlaní a v duchu vyslovila tichú a naliehavú modlitbu. 

"Môj drahý Otče, Ty vieš, čo sa deje v našich životoch. Urob zázrak. Osláv sa a pomôž nám, prosím. Potrebujeme Ťa, aby si nám ukázal smer a viedol nás. A hlavne pomôž Lukášovi dostať sa z tej nesprávnej cesty. Požehnaj ho Tvojou múdrosťou a udeľ mu Tvoju milosť a odpustenie. Ďakujem, že si tak starostlivý. V mocnom mene Ježiš Kristus. Amen."

Odovzdávam to do Tvojich rúk, Pane, povedala som do ticha a ľahla si vedľa Joela. Jeho tvár bola bezstarostná a pokojná. Utíšil ma tento pohľad. Chytila som ho za ruku a pokojne zaspala spolu s ním. 

Poobede, keď som bola v práci, ma navštívila Sara. Pýtala sa, či som v poriadku, keď som sa dlhšie neozvala. Postupne som jej všetko porozprávala. Nemohla uveriť vlastným ušiam. Zdesene počúvala, čím všetkým si ja a Joel prechádzame. Zarmútilo ju to. Zároveň ma však posilňovala prísľúbeniami, ktoré nám dáva Boh v ťažkých časoch. Ubezpečila ma, že sa za nás budú s Jankom modliť. Poďakovala som sa jej a spýtala sa na ich svadbu. Už o dva mesiace sa mali brať. Jej tvár žiarila šťastím a ja som sa tešila spolu s ňou. Zároveň sme si vymieňali radosť z očakávania tej mojej. Hodinu potom, čo odišla, ma v práci navštívil kuriér. Priniesol mi papierovú obálku od neznámeho odosielateľa. Bola som prekvapená, keďže som nič neočakávala. Poprosila som Anetku, aby ma na chvíľu ospravedlnila a išla som sa pozrieť na jej obsah do kancelárie. Zvedavosť mi vošla hlboko do môjho vnútra. Vzala som nožnice, ktoré boli položené na stole a odstránila zalepenú časť. Vnútri sa nachádzal papierový obal. Otvorila som ho a udivene hľadela na papiere vnútri. Nachádzali sa tam dokumenty, ktoré mi Lukáš pred dvomi dňami ukazoval. Dôkazy o tom, že Joelov otec bol podvedený , že Vilo starší podplatil sudcu, ktorý má zajtra zasadať na našom pojednávaní a mnoho iných papierov, ktorým som úplne nerozumela. Ihneď som vytiahla mobil a zavolala Joelovi. Zdvihol okamžite. 

"Áno, drahá?" 

"Joel? Stalo sa niečo úžasné!" zvolala som nadšene. 

"Práve som s Petrom a diskutujeme o zajtrajšku, čo sa stalo?" spýtal sa ma zmätene. Keď som vybrala posledný dokument, objavil sa tam malý lístoček, na ktorom bolo napísané:

Mrzí ma, čoho si bola svedkom. Neviem, ako som mohol klesnúť tak nízko a nechať sa vtiahnuť do takej špiny. Dokonca sa ti vyhrážať. Nebudem ti to viac vysvetľovať, nemalo by to zmysel. Toto gesto bude najlepšie. Slová tvojho snúbenca sa ma hlboko dotkli. Mal pravdu. Som rád, že si sa rozhodla práve pre neho. Budeš s ním šťastná a hoci ma bolí, že nemôžem byť tým mužom ja, chcem, aby si bola milovaná. Nech to vyzerá akokoľvek, ja som sa do teba vážne zamiloval. Tieto dokumenty ti pomôžu k tomu, aby si už nikdy nebola obeťou Vilovho sebectva a agresivity. Ak môžeš, odpusť mi. 

Lukáš. 

Prekvapene som hľadela na jeho slová. Na okamih som zabudla, že telefonujem s Joelom. 

"Lívia, tak čo sa stalo?" vytrhol ma jeho hlas. 

"Prepáč, zamyslela som sa. Pred chvíľou prišiel za mnou kuriér. Priniesol mi obálku od Lukáša. Sú v nej všetky dôkazy a ešte aj viac." povedala som zlomene. Joel si vzdychol. 

"Idem za tebou." nadýchol sa a zložil. Položila som telefón na stolík. Zdvihla som lístok a opäť si prečítala Lukášove slová. Jeho gesto ma dojalo. Vzala som mobil do rúk a rozhodla sa mu zavolať. Na druhej strane sa ozvala odkazová služba. Zanechala som odkaz, v ktorom som mu poďakovala a ubezpečila ho, že sa na neho nehnevám. Na jeho vyznanie som nereagovala. V duchu som mu venovala tichú modlitbu. Prosila som Boha, aby sa mu nič zlého nestalo a udržal ho v bezpečí. O desať minút sa vo dverách objavil Joel. Pristúpil ku mne. Naklonil sa a pobozkal ma do vlasov. Pohľad mu padol na lístok na vrchu dokumentov. Skúmala som jeho tvár. Hruď sa mu zdvihla a potom si sadol oproti mne. Mlčal. Lístok som dala nabok a posunula mu celú zložku. 

"Nechceš vedieť, čo sa tam píše?" spýtala som sa opatrne a prstom ukázala na lístok pri mne. Zdvihol svoje oči na mňa a zapichol do mňa skúmavý pohľad. 

"Mal by som?" odpovedal otázkou.