Nepomenovaný - 139.časť

"Nemám pred tebou tajomstvá." povedala som rázne a posunula papierik smerom k nemu. Zaťal zuby a prehrabol si vlasy. Letmo sa naň pozrel. 

"Lívia? Chcem, aby si vedela, že keď som sa rozhodol pre teba, tak do nášho vzťahu som vložil celé svoje srdce. S najväčšou dôverou a láskou, akej som schopný." odmlčal sa a jeho pohľad zjemnel. Dojalo ma jeho vyznanie. Postavila som sa zo stoličky a naklonila sa k nemu. Prekvapene zdvihol obočie. 

"Milujem ťa, si zhmotnený zázrak v mojom živote." pošepla som. Hravo sa na mňa usmial a do očí mu vošli iskričky. Pohladila som ho jemne po tvári. Privrel oči. Keď ich otvoril, stiahol ma k sebe a ja som spadla na jeho kolená. Pobavene sa zasmial a na lícach sa mu zjavili jamky. Vážne som sa na neho pozrela. Tiež zvážnel a pohľad mu potemnel. Pomaly sa ku mne priblížil a pobozkal ma. Jemne a nežne. Zachvela som sa od túžby a rukami mu vošla do vlasov. Zrazu zazvonil jeho telefón. Zamračil sa a neochotne sa odtiahol. Postavila som sa a vrátila sa naspäť na svoje miesto. Volal mu Peter a súril ho k tomu, aby tie dokumenty priviezol k súdu, lebo ich tam potrebuje okamžite odovzdať sudcovi, ktorý tam pricestuje na jeho žiadosť. Malo to byť promptne a potichu. Nešlo tu už totiž iba o môj prípad s Vilom, ale hlavne o skorumpovaného sudcu a ďalšie závažné zločiny. Joel vzal zložku, pobozkal ma na líce a okamžite odišiel. Dúfala som, že už bude všetko také, ako predtým. Pohľad mi opäť padol na papierik od Lukáša. Do srdca mi vošla zvláštna ťažoba. Dúfala som, že Lukáš bude v poriadku. Hlboko som sa nadýchla a usmiala sa. Teraz môžem v plnosti prežívať radosť z našej svadby. Ďakujem, Bože. 

Práve som zamykala dvere knižnice, keď ku mne pristúpil Joel. Podišiel ku mne a tvár mi pohladil ružou. Nežne som sa usmiala a chytila sa jeho ruky. Priblížil sa ešte bližšie a privretým pohľadom ma skúmal. Do vnútra mi vbehli motýle. 

"To je pre teba." červenú ružu mi podal do ruky. Privoňala som si k nej.

"Ďakujem." usmiala som sa placho. 

"Peter to všetko vybavil. Vilo starší je teraz vo väzbe. Proces sa síce predĺži o niekoľko mesiacov, kvôli skorumpovanosti sudcu a preskúmaniu všetkých dôkazov, ale myslím, že to všetko hovorí v náš prospech." usmial sa spokojne. Do srdca mi vošla radosť. 

"Takže zajtra môžeme ísť spoločne pozrieť naše svadobné priestory." povedala som veselo. Prikývol. Opäť môžeme byť pár, ktorý si užíva tie nádherné veci v živote. Žasla som s akou nadprirodzenosťou nás Boh cez toto čierne údolie previedol. Vnútri mi zaznel tichý hlas: "Hoc by som šiel temným údolím, nebudem sa báť zlého. Veď ty si so mnou, tvoj prút a tvoja palica sú mi útechou." (Biblia, Žalmy 23:4)

Strhla som sa a pozrela na Joela. Obdivne na mňa hľadel. Prekvapene som zdvihla obočie. Usmial sa. 

"Si nádherná, keď si zahĺbená sama do seba." pošepol do ticha. Zahanbene som sklopila zrak a snažila sa zakryť svoj úsmev. Nežne ma pobozkal na líce a preplietol si so mnou svoje prsty. 

"Odveziem ťa domov." povedal pokojne. Pohľad som zdvihla k nemu. 

"Už nemám byť u Noemi a Davida?" spýtala som sa sklamane. Pobavene sa usmial. 

"Bude lepšie, keď do svadby budeš bývať u rodičov. Potom si ťa odveziem do nášho domu. Zajtra, keď si prezrieme sálu, môžeme sa tam zastaviť, aby si si popozerala katalógy. Pomaly začneme zariaďovať naše izby." tajomne sa usmial. Do srdca mi vošlo nadšenie. 

"Neviem sa dočkať. Už, aby to bolo." Vošla som do jeho auta a odviezol ma domov. Bolo zvláštne, rozlúčiť sa s ním a vojsť do svojej tichej izby. 

Ráno som Anetku poprosila o pol dňa dovolenky. Joel pre mňa prišiel na obed a spolu sme sa išli pozrieť na sálu, o ktorej som sa bavila s mamkou. Na ich internetovej stránke mali fotky, ktoré ma nadchli. Keď sme tam prišli, prostredie, v ktorom bol vsadený malý útulný penzión, ma naplnilo nadšením. Podľa výrazu Joela bolo zjavné, že to cíti rovnako. Majitelia nás už očakávali, pretože mamka to s nimi dohodla. Boli totiž jej blízki priatelia. Prvé, čo nás prekvapilo bolo, že mali pre nás nachystaný obed, ktorý bol vynikajúci. Ich obetavosť a láskavosť ma presvedčili, že lepšie priestory si pre našu svadbu nemôžem priať. Po doladení detailov a dohodnutí menu nám majiteľ ukázal najkrajšiu časť tohto miesta. Odprevadil nás na zadnú časť pozemku, za penziónom, kde mali nádhernú terasu. Bola zastrešená, celá z dreva a na streche boli upevnené malé lampióny. Ihneď sa mi v mysli predstavovali obrázky ako hostia pri večernom svetle lampiónov sedia na stoličke a kochajú sa prírodou. Tá scenéria, ktorá sa rozprestierala v okolí bola úchvatná. Dodávala všetkému rozprávkovú atmosféru. V diaľke sa týčili majestátne hory a v okolí bolo počuť nádherný spev vtákov. Pocítila som bázeň k Bohu. Toto všetko mi v srdci vytváralo obrovskú istotu o Jeho pôsobení. Joelova tvár žiarila šťastím, stačilo mi pozrieť sa na neho a vedela som, že sa mu to páči rovnako ako mne. Bol zabratý do rozhovoru s majiteľom. Ponúkol nám, aby sme si sadli a užívali si okolie. Čašník nám priniesol tri kávy. Zamilovala som si to tu. Po pol hodine nás majiteľ nechal o samote. Videla som ako Joel privrel oči a z hlboka sa nadýchol. 

"Dobrorečte Pánovi, vŕšky a hory, spievajte a nesmierne ho vyvyšujte naveky." (Biblia, Traja mládenci v rozpálenej peci 1:75) jeho hlas bol tichý, plný pokory a úcty. Do srdca mi vošla veľká hrdosť na to, že tento muž sa čoskoro stane mojim manželom. "Neviem si predstaviť krajšie miesto, kde mi povieš svoje áno." šepol do ticha. Ešte stále mal privreté oči. Zamilovane som na neho hľadela. Užíval si to a jemný úsmev ho robil ešte krajším. Zrazu sa otočil a vážne sa na mňa pozrel. Zachvela som sa. "Čo si myslíš ty?" zvedavo zdvihol ľavé obočie. Odkašľala som si. 

"Ja si myslím presne to isté." povedala som vážne. Pomaly si ku mne prisunul stoličku a priblížil svoju tvár blízko mojej. Rozochvelo sa mi celé vnútro. Svoje pery mal len pár milimetrov od mojich. Cítila som jeho horúci dych. Jeho pohľad bol taký spaľujúci, že ma prinútil k tomu, aby som sa otočila naspäť k horám. Perami sme sa jemne dotkli. Oblizla som si ich a prerývane sa nadýchla. 

"Konečne sa ťa môžem naplno nadýchnuť." šepol mi do ucha. Divoko sa mi rozbúšilo srdce. Snažila som sa sústrediť na prírodu, ale ešte stále som cítila jeho pohľad. Placho som sa usmiala. Nežne a jemne mi pobozkal líce. Mlčala som a užívala si jeho dotyky. Úplne mi opantávali vnútro. A do srdca sa mi vrýval ešte hlbšie.