Nepomenovaný - 14.časť

"Obrovský." odpovedal ihneď, ale oči neotvoril. Prekvapene som na neho hľadela a  rozhodla sa postaviť zo sedačky, že sa poprechádzam. Nereagoval ani vtedy, keď zavŕzgala podlaha pod mojimi nohami. Pomaly som sa približovala k nemu, míňala jeho kreslo a priblížila sa ku skrinke s knihami. Tvárila som sa, že si ich akože prezerám. V skutočnosti som letmo pozerala na neho. Oči neotvoril ani raz. Zakašľala som. Dúfala som, že ho to príjme k tomu, aby sa na mňa pozrel a povedal viac. On však nič. Rástol vo mne nepokoj. Trošku podráždene som sa spýtala:

"Viac k tomu nepovieš?" Neprestajne som hľadela na jeho tvár. Objavil sa mu pobavený výraz a pomaly otvoril oči. Takmer som spadla z nôh. Stihol ma zachytiť. Inštinkty mal naozaj rýchle. Hľadeli sme na seba. Tváre sme mali tak blízko, že stačil okamih a pery by sa nám spojili. On sa však odvrátil, chytil ma okolo pásu a doviedol naspäť na sedačku. Sadol si opäť oproti mne a pozoroval ma.

"Čo by si chcela počuť?" pýtal sa vážne a zároveň pokojne. 

"Napríklad to, že som pre teba dôležitá." pomyslela som si, ale nahlas nevyslovila.

Chcela som otvoriť ústa a niečo povedať, ale akoby som tušila, že čokoľvek nepremyslené, by túto krásnu chvíľu mohlo pokaziť. A tak som iba mlčala a mozgové závity sa mi točili rýchlosťou svetla. Nič. Nič neprichádzalo, čo by mi pomohlo, aby som ho nepriamo naviedla k vyjadreniu jeho pocitov ku mne. Hovoriť je striebro a mlčať je zlato. Myslím, že moje oči hovorili namiesto mojich úst. Počúvaj srdcom, pomyslela som si. Budeš vedieť. On však pozeral a nevychádzalo z neho nič, po čom som túžila. Sklamane som si vydýchla a sklopila zrak. Zazvonil telefón. Prekvapene som zažmurkala. Bol jeho, keďže môj ostal na mieste, kde som mala aj ostatné svoje veci. Až teraz mi to došlo. Všetci sa o mňa budú báť. Ach.

"Ahoj. Počúvam." druhý hlas som nepočula, iba tlmené zvuky, tak som sa sústredila iba na neho.

"Netreba, je v bezpečí... je u mňa.." zrazu dlhé ticho. Prekvapene som zdvihla obočie. Azda mu telefonuje niekto z chaty? Nervózne som sa pomrvila. Jeho oči sa zastavili na mne. Tiež zdvihol obočie.