Nepomenovaný - 144.časť

"Ahoj Lívia. Dúfal som, že sa budem môcť s tebou stretnúť." povedal sklesnuto. Zaťala som zuby a z hlboka sa nadýchla. Otočila som sa k rodine a zakričala im, že si na chvíľu odbehnem. Prikývli s úsmevom. Privrela som dvere a podišla k nemu o dva kroky. 

"Čo chcete?" spýtala som sa rázne. Filip si napravil kravatu a odkašľal si. Jeho tvár bola ustarostená. 

"Viem, že som tvojmu otcovi veľmi ublížil a mrzí ma to. Vždy bol ku mne priateľský a férový. Nechal som sa zviesť honbou za peniazmi." jeho hlas znel zlomene. Mlčala som a snažila sa reagovať čo najpokojnejšie. 

"Ak ste sa prišiel ospravedlniť, mal by ste navštíviť môjho otca, nie mňa." povedala som priamo. 

"Áno, viem. Ja som však prišiel za tebou. Ide o Lukáša. Už veľmi dlhý čas sa mi neozval, nedvíha telefón a nič o ňom neviem. Premýšľal som, že možno ty by si mi pomohla." zlomil sa mu hlas. Prekvapene som na neho zdvihla obočie. 

"Je to už niekoľko týždňov, čo sme sa videli naposledy. Neviem o ňom nič." povedala som pokojne. Narastal vo mne pocit ľútosti. Akýkoľvek tento muž bol, Lukáš je jeho syn a mal o neho starosti. Na tvári sa mu usadili ďalšie vrásky zo strachu. "Ak by som sa o ňom niečo nové dozvedela, dám vám vedieť." prisľúbila som mu. Prikývol a pomalým krokom sa stratil pri najbližšom rohu. Zanechal vo mne zvláštny pocit. Môj dobrý Pane, pomôž tomuto mužovi, zašepla som tichú modlitbu. Náhle sa pred naším domom objavilo Joelove auto. Vystúpil z neho, niečo hľadal na zadnej sedačke a potom sa pohľadom zastavil pri našom dome. Veselo sa usmial, keď ma uvidel. Srdce mi zaplesalo radosťou. Rýchlym krokom ku mne pristúpil a pobozkal ma na líce. 

"Čakáš tu na mňa?" spýtal sa pobavene a podal mi malú kytičku z farebných kvetov. Musela som sa usmiať. Po chvíli som však zvážnela. 

"Nie tak úplne." povedala som zmätene. 

"Čo sa deje?" spýtal sa vážnym hlasom. 

"Bol tu Filip, Lukášov otec. Má o Lukáša veľkú starosť. Dlho sa mu neozval." Joel sa nadýchol a prehrabol si vlasy. Okamžite som zbadala, že niečo vie. 

"Drahý? Ty niečo vieš?" spýtala som sa zvedavo. Zahľadel sa na mňa skúmavým pohľadom. 

"Pred pár týždňami ma navštívil a prosil ma o pomoc. Sľúbil som, že to nikomu neprezradím. Je pod policajnou ochranou. Peter mu to vybavil. Nesmie nikoho kontaktovať, kým nezačne súd s Vilom." povedal s výdychom. Šokovane som na neho pootvorila ústa. 

"Je v poriadku?" spýtala som sa zdesene. 

"Áno, je to preventívne. Mal strach, že by ho Vilo dal odstrániť. Lukáš vie na oboch veľa vecí." 

"Myslíš, že jeho otec má v tom tiež prsty a preto sa bojí?" až teraz mi to začalo dochádzať. 

"Neviem, je to dosť možné." 

Zrazu sa otvorili dvere a odtiaľ vykukla Maxova hlava. 

"Vy sa tu pred nami skrývate?" spýtal sa pobavene a skúmavo pozrel na Joela. 

"Ahoj Max." povedal Joel s úsmevom. Priateľsky a uvoľnene mu podal ruku. Max ju prijal a tiež sa veselo pousmial. 

"Takže ty budeš môj švagor, som rád, že si prišiel. Poď dnu." Max otvoril dvere a čakal, kedy vojde. Joel ma pohladil po chrbte a nechal, nech vojdem prvá. Na Maxa to urobilo dojem. 

"Veľmi pekné gesto, pravý gentleman. Rád ťa spoznávam skorošvagrík." potlapkal Joela po chrbte a Joel sa na mňa pobavene uškrnul. Musela som sa zasmiať. 

"Joel, vitaj." nadšene zvolal ocko a okamžite ho objal. Mamka ho nasledovala a Joel jej podal kvety. Tá ho nežne pohladila po líci a Joel sa na ňu s láskou usmial. Potom nesmelo pristúpila Nataly. Podala mu ruku a Max ju zamilovane objal okolo pliec. 

"Moja snúbenica, Nataly." usmial sa s hrdosťou Max. 

"Teší ma, Maxova snúbenica Nataly." Joel sa veselo usmial a Max sa usmial tiež. Potom očami vyhľadal mňa. Chytil ma za ruku a všetci sme vstúpili naspäť do obývačky. Do srdca mi vošla obrovská radosť, že môžem zažívať túto chvíľu v kruhu mojich milovaných. Vďačnosť prúdila k Bohu. 

"Som vďačný Bohu v obrovskej miere, že si moje deti našli partnerov, ktorí milujú Ježiša rovnako, ako ja s manželkou. Pritiahol si nás síce až po dlhšej dobe, čo sme v manželstve, ale udeľoval nám hojnú mieru milosti v tom, že medzi nami prekvitala láska. Žehnám vám a prajem si, aby to tak bolo aj vo vašich vzťahoch a manželstvách." potom vzal maminu ruku a zamilovane sa na ňu pozrel. Nežne sa na neho usmiala. Dojímali ma ockove slová, postavila som sa k nemu a objala ho. 

"Si ten najlepší ocko na svete." pošepla som mu a pobozkala ho na líce. Dojato sa usmial a pohladil ma po líci. 

"A ty tá najlepšia dcéra, akú mi Boh mohol darovať. Budeš mi chýbať, keď už tu nebudeš." pozrel na Joela a usmial sa. 

"Neboj sa, budeme často chodiť na návštevu a kedykoľvek môžete prísť aj vy k nám." povedal Joel pokojne. 

"Ale zase nie veľmi často, áno?" pripojil sa Max a obaja sa zasmiali. Už teraz som videla, že budú skvelí parťáci. Sadla som si naspäť k Joelovi a zamilovane ho pobozkala na líce. Hrdo sa na mňa pozrel a preplietol si so mnou prsty.