Nepomenovaný - 149.časť

Večer ďalej prebiehal veľmi pokojne a s radosťou. Joel mi predstavoval hostí, ktorých som nepoznala. Najviac som sa však tešila na Noemi a Davida. Boli v družnej debate s Mikaelom, ockom a mamkou. Keď sme k nim pristúpili, Noemi ma s láskou objala a dojato so slzami v očiach hovorila, aká som nádherná. David sa pridal a galantne mi pobozkal ruku. V mojom srdci mali svoje výnimočné miesto. Mikaelov tmavý pohľad ma priateľsky objímal. Tešil sa z nášho šťastia, akoby bolo jeho vlastné. To, čo hovoril o ňom Joel, mu vyžarovalo z tváre. Z debaty nás vyrušil ocko, ktorý ma prosil o tanec. Nadšene som prijala. Usmieval sa s hrdosťou v očiach, keď ma nežne držal v náručí.

"Takže, nakoniec to, čo som povedal na začiatku sa vyplnilo." povedal zamyslene. Prekvapene som na neho zdvihla obočie.

"Čo presne myslíš, oci?" spýtala som sa.

"Že už nie nadlho budem tým najlepším mužom v tvojom živote." povedal trochu melancholicky. Jemne som ho pohladil po líci a potajme mu šepla.

"Nikomu to nehovor, ale vždy zostaneš ten prvý." s ľahkosťou som sa usmiala a jeho tvár tiež zaplavil úsmev. Po dlhšej chvíli strávenej s ockom, k nám pristúpil Max a poprosil ocka, aby teraz s nevestou mohol tancovať on. Hravo sme sa na seba usmiali. Tanec s ním bola skôr zábava ako umenie. Vniesla do toho všetkého kúsok neviazanosti. Smiali sme sa presne tak, ako kedysi, keď sme boli malé deti.

Keď sme s Joelom vyprevadili aj posledného hosťa, chytil ma za ruku a nadšene ma viedol na terasu. Usadili sme sa spoločne na hojdačku. Tma už zahaľovala všetko navôkol. Jemné plamienky lampášikov vytvárali okolo nás tlmenú clonu svetla. Mohla som tak nepozorovane a potajme sledovať Joelovu tvár. Môj manžel. Usmiala som sa, keď som v duchu vyslovila tieto dve najkrajšie slová. Zrazu sa otočil ku mne a mlčky ma sledoval. Jeho tvár bola vážna, ale zároveň pokojná. Naklonil sa ku mne a oprel si čelo o moje. Privrela som oči.

"Na toto som čakal celý večer." povedal hlbokým hlasom a ja som sa zachvela. Pootvorila som oči. V tme vyzerala jeho tvár inak.

"A na čo presne?" spýtala som sa hravo.

"Kedy budem môcť byť s tebou úplne sám." pousmial sa a mňa to pichlo priamo do srdca. Vzdychla som. Palcom sa dotkol mojej spodnej pery a potom ju nežne pobozkal. Iba na pár sekúnd. Potom sa opäť odtiahol, zahľadel sa na môj dekolt a opäť na moje pery. Sťažka vydýchol. Potom sa tajomne usmial.

"Vidím únavu v tvojej tvári. Keď si ťa poobede odveziem do nášho domu, tak noc bude naša. Nikam sa neponáhľame." zaznelo vzrušenie v jeho hlase. Striasla som sa, keď ma jemne pobozkal na krk. Pomaly sme sa zdvihli a keď sme prišli k izbe v penzióne a on otvoril dvere, zdvihol ma do náručia a preniesol až do postele.

"Naša prvá spoločná noc ako manželia.Teším sa na ďalšie." tajomne sa usmial a v očiach mu hrali veselé iskričky. Potom sa ku mne blízko naklonil. V jeho očiach som videla obdiv a veľa lásky. Pobozkal ma na čelo a pritiahol si ma na svoju hruď. Tlkot jeho srdca a dotyky, ktoré mi venoval, ma natoľko upokojili, že som ihneď zaspala.

Kráčala som po lese. Farebné popadané lístie, ktoré mi šuchotalo pod nohami, ma upokojovalo. Dýchala som z hlboka. Popri mne zurčal pokojný potok a ja som sa usmievala. Vedľa mňa sa objavil Joel a s láskou sa na mňa zahľadel. Preplietol si so mnou prsty a pomaly kráčal vedľa mňa. Srdce mi bilo radosťou. Zrazu sa pred nami objavila obrovská tma. Bola ako hmla, plazila sa po zemi a obtáčala sa okolo našich tiel. Videla som ako Joel mizne a ja v tej tme ostávam sama. Obklopila ma obrovská ťažoba, ktorú som nedokázala uniesť. Spadla som na kolená. Po lícach mi začali stekať slzy. Smútok, ktorý na mňa doľahol ma bolel v každej bunke môjho vnútra. Srdce mi zovrelo v desivom chlade. Nedokázala som vstať. Bolo to, akoby ma niečo ťahalo pod vodu. Tma ma pohltila natoľko, že som prestávala dýchať. Cítila som sa tak stiesnene, toľká bolesť ma ťažila . Chcela som bojovať, ale nevládala som. Privrela som oči a nechala, nech ma tma úplne zhltne. Zrazu sa okolo mňa objavilo žiarivé svetlo. Bolo také silné, že som sa nedokázala pozerať do zdroja. Vstúpilo mi do srdca upokojujúce teplo. Pozrela som na zem a uvidela bosé nohy niekoho, kto ku mne kráčal. Podal mi ruku a zdvihol ma. Tma sa začala postupne strácať. Vnútro mi zaplavila obrovská bázeň.

"Keď pôjdeš a stratíš sa. Budem tam. Keď budeš bežať a spadneš. Budem tam. Keď si budeš myslieť, že si stratená a niet nikoho po tvojom boku. Budem tam. Otvor uši a počúvaj. Tma nepohltí svetlo, ktoré som ti dal, pokiaľ to ty sama nebudeš chcieť. Zostaň v mojej láske (Biblia, Jn15:9)." hlas, ktorý ku mne doliehal bol taký intenzívny, že v mojom srdci zanechával obrovské stopy zachvenia.

"Ďakujem, Ježiš." vyšlo akoby mimo mňa.  Postava zmizla a ja som opäť ostala stáť na mieste, kde som bola predtým. Pozerala som sa dookola a snažila sa nájsť Joela. Bez úspechu. Zrazu sa v mojom náručí objavilo malé dieťa. Bábätko s modrými očami a blond kučierkami, ktoré sa rozliehali po jeho malej hlavičke. Pohľad, ktorým ma pozorovalo mi roztápalo srdce. Veselo sa na mňa usmialo a mnou prešla vlna nehy. 

Keď som otvorila oči, vedľa mňa ležal Joel a podopieral si hlavu. Upieral na mňa veselý pohľad a kútik sa mu zdvihol, keď som zažmurkala. Sen na mňa natoľko zapôsobil, že som mala čo robiť, aby som sa vrátila do reality. 

"Dobré ráno, moja nádherná jasmínová, princezná." priblížil sa ku mne a pobozkal ma do vlasov. Potom si vzal pramienok vĺn, ktoré mi ostali ešte zo včera a veselo sa s nimi hral. Srdce sa mi divoko rozbehlo jeho smerom. Privinula som sa k nemu a on mi prstom pomaly prešiel po chrbte. V podbrušku som pocítila malú vlnu vzrušenia. Odtiahla som sa a jeho pohľad stmavol. Potom si odkašľal a položil ku mne stolček s raňajkami.