Nepomenovaný - 150.časť

"Dal som pripraviť raňajky pre moju manželku." povedal hrdo. Zasmiala som sa a odhryzla si z červenej papriky. Pobavene ma pozoroval. Vzal si toast a začal jesť aj on. Potom som sa napila čaju, ktorý voňal rovnako ako od neho. Prekvapene som zažmurkala. Ako to, že tu majú tento čaj? Pobavene sledoval môj výraz, keď som sa napila ešte raz.

"Poprosil som babičku, aby ich zásobila a postaral sa o to, aby ti ho pripravili ako prekvapenie na ráno." povedal skôr ako som sa stihla spýtať. Obdivne som sa na neho pozrela. Opäť sa usmial a bez akýchkoľvek ďalších slov pokračoval v jedení.

"Čo si si na mňa ešte pripravil?" spýtala som sa po tom, ako som si odhryzla z toastu. Tajomne sa mu zdvihol jeden kútik úst. Oči mu stmavli, ale neodpovedal. Zahryzla som si do pery. Nahol sa ku mne, vzal stolček s jedlom a položil ho na zem. Opäť sa otočil ku mne. Zaťal sánku a tvár si priblížil tak blízko mojej, až som pocítila jeho horúci dych na mojom líci. Palcom prešiel po mojej spodnej pere. Pootvorila som ústa a zalapala po dychu. Skúmavo sa zahľadel na moje pery, potom so zúženými očami skúmal moje oči. Cítila som ako sa mi vlieva červeň do líc.

"Hovoril som ti, aby si to nerobila. Strácam zábrany, keď ťa takú vidím." ticho povedal zastretým hlasom. Sucho som preglgla. Cítila som obrovské vzrušenie medzi nami.

"Akú?" spýtala som sa so zatajeným dychom. Vošiel mi prstami do vlasov a naklonil sa veľmi blízko mojich pier. Jemne sa ich dotkol.

"Keby si sa videla mojimi očami, pochopila by si." povedal vážne. Zrazu niekto zaklopal na dvere. Z hlboka sa nadýchol a nervózne si prehrabol vlasy. Pomaly sa odtiahol a pobozkal ma na čelo. Vydýchla som. Prišiel k dverám a trochu neochotne ich otvoril.

"Starký, čo tu robíš?" začula som prekvapený Joelov hlas.

"Prepáč, že vás ruším práve v túto chvíľu, ale keby to nebolo dôležité, neurobil by som to." Davidov hlas znel naliehavo.

"Čo sa deje?"

"Prišiel k nám tvoj otec. Veľmi ťa chce vidieť. Ak by sa vám dalo, bol by som rád, keby ste prišli." povedal starostlivo David. Joel chvíľu mlčal a potom sa otočil mojim smerom. S láskou som prikývla. Venoval mi veselý úsmev.

"Dobre, prídeme, čo najskôr." David ho potľapkal po pleci.

"Ďakujem a pozdrav si manželku." povedal pobavene. Joel sa zasmial a zatvoril dvere.

"Takže, budeme musieť na chvíľu odložiť to dôležité, čo som ti chcel vysvetliť a nechať to na večer." povedal hravo a vyzliekol si tričko. Hanblivo som zažmurkala, keď som uvidela jeho nahú hruď. Sklopila som pohľad na svoje ruky. Po chvíli som ho opäť zdvihla a so zrýchleným dychom pozorovala, čo robí. Pobavene sa uškrnul, prehodil si košeľu a pomaly si zapínal drobné gombíky. Pár pramienkov neposlušných vlasov mu spadlo do očí, keď sa skláňal. Pomalými krokmi som kráčala jeho smerom. Pristúpila som k nemu a dotkla sa jeho prstov. Prekvapene zdvihol pohľad ku mne. Ruky spustil dole a nechal, nech pokračujem ja. Cítila som jeho spaľujúci pohľad. Vydýchla som, keď som skončila. Náhle si ma privinul k sebe a vášnivo ma pobozkal. Ovinula som si ruky okolo jeho krku a užívala si chuť môjho manžela. Napokon mi pobozkal kútik úst a usmial sa.

"Čo keby sme sa s mojim otcom stretli až zajtra?" spýtal sa s horúcim pohľadom. Prstami som sa dotkla svojich pier. Zahľadela som sa na jeho. Vie tak nádherne bozkávať. Nadýchla som sa a snažila sa skoncentrovať. Zrazu ma objal a vnoril si tvár do mojich vlasov. 

"Sľúbili sme to starkému." šepla som mu do ucha. Náhle sa mu naplo telo.

"Neuľahčuješ mi to veľmi." povedal vážne. Odtiahla som sa a pohladila ho po tvári.

"Prepáč. Osprchujem sa, prezlečiem a môžme ísť."

"Nepotrebuješ pomôcť?" spýtal sa pobavene.

"Joel!" skríkla som prísnym hlasom. Rezignovane zdvihol ruky do vzduchu. Obočie sa mu nadvihlo a s výrazom malého chlapca, ktorý za nič nemôže, sa usmial. Musela som sa zasmiať tiež, keď som vošla do kúpeľne a zavrela dvere.