Nepomenovaný - 153.časť

Keď sme prišli k nášmu domu, zaplavili ma nádherné pocity očakávania. Joel sa otočil ku mne a otvoril moju dlaň. Položil mi do nej krabičku. Prekvapene som zažmurkala. Jemne sa usmial a jeho modré oči sa zaleskli šťastím. 

"Otvor ju." posmelil ma. Prikývla som. Vnútri bol kľúč, na ktorom bolo pripnuté diaľkové ovládanie. Kútik sa mi pohol do úsmevu. Náhle ma naň pobozkal. "Poď otvoriť náš dom, moja milovaná." do srdca mi vbehlo rovnaké nadšenie, akým zaznel jeho hlas. Okamžite som vystúpila z auta a pozrela na dvere. Otočila som sa k nemu, skúmal ma a veselo sa usmieval. Čakal, kedy urobím prvý krok. Smelo som vykročila, potichu kráčal za mnou. Vytiahla som kľúč a zasunula ho do zámku. Usmiala som sa, keď som vošla dnu. 

"Stlač ten žltý gombík." poradil mi. Svetielka, ktoré pripomínali nočnú oblohu sa okamžite rozsvietili. Vnútri to vyzeralo inak, ako keď sme tu boli naposledy. V rohu obývačky bola kuchyňa, barový pult a jedálenský stôl. Presne tak, ako som to videla v katalógu. Moje predstavy splnil do posledných detailov. Usmiala som sa a otočila sa k nemu. Jeho oči žiarili. 

"Je to presne tak, ako som si predstavovala." povedala som nadšene. S úsmevom prikývol. 

"A nechceš sa pozrieť hore?" nabádal ma. Pozrela som na okrúhle drevené schodisko, ktoré bolo zospodu osvetlené drobnými svetielkami. Pomaly som k nemu pristúpila a kráčala hore. Joel ma potichu nasledoval. Na vrchnom poschodí bola tma. Joel zapol vypínač a chodba sa osvietila. Zazrela som 6 izieb. Joel prešiel popri mne a chytil ma za ruku. 

"Tu si ešte nebola, môžem ťa previesť?" spýtal sa s nadšením. Usmiala som sa. Pobozkal ma na prsty a viedol ma k prvým dverám. Otvoril ich a rozsvietil. Izba bola úplne prázdna. Vo vnútri bola len väčšia posteľ a ešte jedny dvere. Predpokladala som, že kúpeľňa. 

"To je hosťovská izba. Nie je veľmi zariadená. Môžeš ju vybaviť podľa svojich predstáv. Môžu tu prespávať tvoji rodičia alebo ktokoľvek, koho tu budeš chcieť mať na blízku. Tam za dverami je kúpeľňa." ukázal prstom a ja som prikývla. 

Ďalšie dvere skrývali, opäť, úplne prázdnu izbu, ale omnoho väčšiu. S očakávaním som sa pozrela na Joela, kedy mi vysvetlí, čo sa má nachádzať tu. Chvíľu mlčal a potom sa hravo na mňa usmial. Na lícach sa mu objavili jamky a ja som sa zhlboka nadýchla. 

"Chceš vedieť, prečo je prázdna táto izba?" spýtal sa pobavene. Prekvapene som na neho zdvihla obočie. 

"Áno." povedala som vážne. Opäť sa usmial. 

"Lebo ešte nemáme deti." opäť sa veselo zasmial. Zmätene som pootvorila ústa a vzápätí ich zase zavrela. Snažil sa zakrývať pobavenie. Líca mi horeli, keď na mňa veselo žmurkol a zavrel dvere. Snažila som sa pokojne dýchať a sústrediť sa na ďalšie dvere. 

"A táto izba je pre mňa veľmi dôležitá." zastavil sa pri dverách a oprel sa o ne. Pohľad upriamil hlboko do mojich očí. Zmätene som zažmurkala a dívala sa raz na jeho oči a potom na jeho hravý úsmev. 

"A čím je taká dôležitá?" spýtala som sa so záujmom. Mlčal a snažil sa prehĺbiť moju zvedavosť. Usadila sa mu na tvári jemnosť a po chvíli otvoril dvere. Izba bola zahalená v jemnom svetle. Vľavo sa nachádzala veľká manželská posteľ a vedľa nej dva malé nočné stolíky s lampičkami. Jemne som sa usmiala a pohladila tenký saténový prehoz na posteli. Pristúpila som ku bielemu toaletnému stolíku s otočným zrkadlom a bielou stoličkou. Naozaj som sa tu cítila ako doma. 

"Pýtala si sa, čím je taká dôležitá? Práve tu budem môcť najviac cítiť tvoju vôňu, každé ráno vidieť tvoju nádhernú tvár a vnímať ťa, ako môj najväčší Boží dar každý večer." zaznel jeho hlboký hlas. Pristúpil ku mne a pobozkal ma na krk. Jemne som privrela oči. Keď sa odtiahol, opäť som ich otvorila a pozrela sa do zrkadla. Uvidela som jeho horúci pohľad, ktorým ma pozorne skúmal. Nežne sa usmial a po chvíli odstúpil. Vydýchla som. "Je tu malá kúpeľňa so sprchovým kútom a toaletou. Hlavná kúpeľňa s vaňou je hneď oproti." jeho hlas znel opäť vážne a zaujato. Otočila som sa a zazrela dva kufre hneď vedľa postele. 

"Kde sa tu vzali moje kufre?" spýtala som sa zvedavo. Balila som sa síce tesne pred odchodom od rodičov, ale úplne som na to zabudla v tom zhone. 

"Chcel som, aby si sa tu hneď cítila ako doma. Tvoja mamka mi pomohla a našla tieto kufre u teba v izbe, tak som ti ich sem vzal." pozrel na mňa skúmavo. Usmiala som sa a poďakovala. "Pôjdem si dať malú sprchu. Môžeš sa zatiaľ vybaliť alebo si urobiť pohodlie." povedal uvoľnene. Do môjho vnútra vošlo jemné napätie. Čo môžem čakať od prvej noci s ním? Sadla som si na posteľ a upokojovala svoje vnútro. Joel vošiel do kúpeľne. Snažila som sa, aby moju nervozitu nezaregistroval. Začula som zvuk tečúcej sprchy. Do podbruška mi vošla malá vlna vzrušenia. Som v dome, s mojim manželom a je pred nami svadobná noc. Otvorila som kufor a snažila sa nájsť niečo vhodné pre tento okamih. Úplne dole som našla nočnú košeľu, ktorú som si kúpila práve pre túto chvíľu. Vzala som ju do rúk, otvorila dvere zo spálne a pristúpila k dverám, kde Joel hovoril, že sa nachádza hlavná kúpeľňa. Bola priestranná a nachádzala sa tam vaňa, aj sprchový kút. Vyzliekla som si šaty a pustila si príjemnú vlažnú vodu zo sprchy. V poličke už boli nachystané osušky aj uteráky. Dokonca tu boli zavesené aj dva tenké župany. Usmiala som sa, myslel naozaj na všetko. Rýchlo som sa umyla a obliekla si svoju nočnú košeľu. Na vrch som si prehodila jeden zo županov. Bola však horúca letná noc, takže keď som vošla naspäť do spálne, vyzliekla som si ho a položila na posteľ. Posadila som sa na kraj postele, chrbtom ku dverám od kúpeľne, kde bol Joel. Zamyslene som hľadela na kraj svojej nočnej košele, ktorá sa jemne dotýkala mojich chodidiel. Zrazu si ku mne prisadol Joel. Oblečený v šedých teplákoch a bielom tielku vyzeral inak. Neodolateľnosť z neho priam sálala. Jemne ma pohladil po nahom ramene. Zrýchlil sa mi dych, ešte stále som sa však neodhodlala pozrieť na neho. Priblížil svoju tvár bližšie ku mne.