Nepomenovaný - 154.časť

Ráno bolo nádherné. Cez okno presvitalo slnečné svetlo. Joel ešte stále spal. Obdivne som hľadela na jeho pokojnú tvár a pootvorené ústa. Lákali ma jeho plné pery. Akoby volali po bozku. Usmiala som sa a pomaly sa k nemu priblížila. Privrela som oči a pobozkala ho na spodnú peru. Otvorila som oči a sledovala jeho tvár. Stále mal zavreté oči, ale usmial sa. Na líci sa mu objavila známa jamka. Do podbruška mi vyletelo zopár mojich motýľov. Tentokrát som neodolala a prstom pohladila miesto, kde sa jamka vytvárala. Opäť sa usmial, ale oči nechával zatvorené. Odhodlala som sa a pobozkala ho znova. Tentokrát na líce, kde ešte stále bolo jamku vidieť. Pootvoril oči a vážne sa na mňa pozrel zúženým pohľadom. Mlčky som sa odtiahla a ľahla si na vankúš. 

"Krásne prebudenie." povedal zamilovane a rukou si ma pritiahol bližšie k sebe. Zahryzla som si do pery. Jeho pohľad potemnel. Ihneď sa zmocnil mojich pier. V hlave sa mi vracali spomienky z našej noci. Keď perami prechádzal po mojom krku, vzdychla som. Pocítila som, ako sa usmial. Do podbruška sa mi nahrnula vlna vzrušenia. Odtiahol sa a ja som nespokojne zamračila čelo. Nechcela som, aby prestával. 

"Dobré ráno." pošepol mi do ucha a pobozkal ma do vlasov. "Prepáč, ale po včerajšku som trošku hladný." povedal pobavene. Musela som sa zasmiať. Ihneď som sa posadila a bola som rozhodnutá ísť preskúmať našu novú kuchyňu. Vzápätí sa však pritlačil k môjmu chrbtu a majetnícky sa ovinul okolo mňa. Dlane si položil na moje podbruško. Privrela som oči a hlboko vydýchla. Priblížil pery k môjmu uchu. "Nepovedal som, že nevydržím." zaznel jeho chrapľavý hlas. Nadýchla som sa a zadržala dych, keď stiahol ramienko mojej košele a pobozkal ma na odhalené rameno. Potom prešiel na kľúčnu kosť, krk a pery. Pomaly ma stiahol naspäť a zamilovane sa na mňa zadíval. Priblížil sa blízko mojej tváre a vyhľadal moje ucho. Jemne sa ho dotkol. "Neviem sa ťa nabažiť, taká si nádherná." pošepol. Obrovská vlna túžby sa vrátila v rovnakej intenzite ako predtým. S rovnakým vyvrcholením ako včera v noci. 

Nakoniec raňajky robil Joel. Sadla som si za barový pult a s obdivom ho sledovala. Musela som sa usmievať, keď som videla jeho dobrú náladu. S piskotom vyťahoval z chladničky zeleninu, šunku, syr a s úsmevom to postupne servíroval na veľký tanier. Pridal nakrájaný toastový chlieb. Na sporáku zohrial vodu a ňou potom zalial náš obľúbený čaj. Jeho vôňa mi naštartovala všetky chuťové bunky. Zo spodnej skrinky vytiahol veľký pohár medu a lyžičku z príborníka. Namočil ju dnu a s pobaveným výrazom pristúpil ku mne. 

"Babička nás zásobila." pobádal ma, aby som otvorila ústa. Hneď ako som pocítila chuť medu, vrátili sa mi spomienky z našich začiatkov. Privrela som oči a nechala, nech sa jeho chuť rozpúšťa na jazyku. Cítila som jeho pery blízko mojich. Špičkou jazyka prešiel po mojej vrchnej pere. Na okamih sa mi zastavil dych. 

"Mm, sladké." šepol stále blízko mňa. Otvorila som oči a jemne sa usmiala. Kútik jeho pier sa pohol dohora. Vydýchla som. Pobozkal ma na líce a zamilovane sa na mňa zahľadel. Potom sa zhlboka nadýchol a opäť sa otočil. Pokračoval v chystaní. 

"Nemôžem ti pomôcť?" spýtala som sa vážne. 

"Môžeš." povedal pobavene. 

"Áno? A ako?" 

"Môžeš mi pomôcť nakrájať zeleninu." jeho hlas znel stále pobavene. Prekvapene som k nemu pristúpila. Pustil ma na svoje miesto a podal mi nôž. Oprel sa o pracovnú dosku a chvíľu ma sledoval. Potom sa postavil za mňa. Prestala som krájať a pocítila, ako mi vstupujú motýle do môjho podbruška. Lícom sa obtrel o moje líce a chytil moju dlaň. 

"Nepotrebuješ pomôcť?" pošepol mi do vlasov. Rozbúšilo sa mi srdce. Druhou rukou ma pohladil po brušku. Vypadol mi nôž a razovo som sa otočila k nemu, aby som sa pozrela do jeho očí. 

"Takto sa nikdy nenajeme." povedala som prísne, ale s udržiavaným úsmevom. Do jeho očí vbehli malé veselé iskričky a usmial sa. Potom sa poškrabal po nose a rezignovane zdvihol ruky do vzduchu. Zasmiala som sa a on sa pridal.