Nepomenovaný - 155.časť

Po raňajkách som Joela poprosila, aby mi niečo zahral na klavíri. Posadila som sa na kreslo, kúsok od neho. Nezaváhal ani na sekundu a so sústredenou tvárou sa posadil na bielu stoličku. Privrel oči a zahral pár jemných tónov. Potom oči pootvoril a rozoznela sa nádherná melódia. Na pár okamihov sa mi zastavilo srdce a prestala som dýchať. Do srdca mi vošiel obdiv. Cit, ktorý vychádzal z jeho hrania, ma úplne omámil. Prisunula som si nohy k sebe a zavrela oči. Bolo nádherné počúvať ho. Jeho jemnosť a nežnosť sa zrkadlila aj v štýle, akým hral. Opäť som otvorila oči a videla, ako má zvesenú hlavu a tvár mu žiari sústredením. Zopár neposlušných pramienkov vlasov mu spadlo zo svojho miesta a prikrývalo jeho oči. Obdivne som pootvorila ústa a snažila sa dýchať z hlboka. Potom hlavu zdvihol a pramienky mu odkryli pohľad. Narovnal sa a do tváre mu vošiel pokoj. Sledovala som, ako ladne mu prsty behajú z jednej strany na druhú. Nemohla som prestať a sledovala ho pri každom pohybe. Zrazu otočil hlavu mojim smerom a usmial sa. Úplne som zmeravela. Srdce sa rozbehlo jeho smerom a ja som pocítila vzrušenie. Teplo, ktoré ma naplnilo ma donútilo, aby som vstala a malými krokmi pristúpila pomaly k nemu. Nechcela som ho vyrušovať, ale zároveň som mu chcela byť bližšie. Opäť privrel oči a sústredil sa na hranie. Na stoličke, kde sedel bolo dosť miesta na to, aby som si k nemu mohla prisadnúť. Chvíľu som váhala a len tak sa prechádzala okolo neho. Bolo úžasné, počúvať zvuk, ktorý z klavíra vychádzal. Zastavila som sa pri jeho ľavej strane, tak, aby som mu videla ľahšie do tváre. Stále mal privreté oči. Kútiky úst mu však hrali v úsmeve. Oči neotvoril ani vtedy, keď som sa odhodlala a prisadla si k nemu. Ešte viac sa nechal vtiahnuť do hrania. Jeho tvár bola zahalená vážnosťou. V takej blízkosti ma ešte viac zaplavila túžba dotknúť sa ho. Keď jeho prsty zastali, jemne som sa ich dotkla. Otvoril oči a zazneli posledné tóny z jeho pravej strany. Náhle sa otočil ku mne a pozrel na mňa skúmavým pohľadom. Pootvorili sa mi pery od úžasu. Nahol sa ku mne a jemne sa perami dotkol mojich. Privrela som oči. Cítila som ako divoko sa mi rozbúšilo srdce. 

"Nechcela si, aby som hral?" zaznel jeho tichý hlas. Pocítila som, ako si svoje pery obtrel o moje líce. Zachvela som sa. Mlčky som prikývla. Otvorila som oči. Bol tak blízko, že som cítila jeho dych na svojich perách. 

"Je ťažké, byť ďaleko od teba, keď si taký neodolateľný." pošepla som do jeho pier. Usmial sa. 

"Naozaj? Tak je to potom všetko v poriadku." pobozkal ma na kútik pier. "Chcel by som ťa niekam vziať." náhle sa odtiahol a ja som vydýchla. Opäť sa usmial. Tentokrát mu do líc vbehli moje milované jamky. Sústredene som ich sledovala a neodpovedala som. Zvážnel a ja som prekvapene zažmurkala. 

"Prepáč, čo si hovoril?" snažila som sa koncentrovať na realitu. Zakrýval pobavenie a vplietol si svoje prsty do mojich. 

"Hovoril som, že by som ťa rád niekam vzal." jemne mi pobozkal špičky prstov. 

"Naozaj? Teším sa. A kam to bude?" spýtala som sa s nadšením. 

"Je to moje obľúbené miesto, tu blízko, za lesom. Ak by si chcela, môžeme si spraviť piknik." 

"To znie úžasne. Pripravím nejaké toasty." 

"Nemusíš, v chladničke je nejaké jedlo, čo nám prichystala babička, aby sme sa nemuseli o nič také starať a užívali si len seba." usmial sa a pobozkal ma do vlasov. 

"Tvoja babička je hotový anjel." privinula som sa k nemu a usmiala sa tiež. 

"Ešte si vybavím nejaké telefonáty a môžeme ísť. Zatiaľ sa môžeš pripraviť." povedal veselo a ja som prikývla. 

Joel vošiel do miestnosti pod schodami. Ozrejmil mi, že tam sa nachádza jeho pracovňa. Ja som vyšla hore do spálne, prezliekla sa do pohodlného letného oblečenia a obula si tenisky. Napadlo mi zavolať domov. Ocko zdvihol už po druhom zazvonení. 

"Ahoj dcérka, som rád, že ťa počujem. Ako sa máte?" spýtal sa s nadšením. 

"Ocko, máme sa výborne. Tento dom je ako z rozprávky. Teším sa z každého okamihu, ktorý tu s mojim manželom môžem stráviť. Vy sa ako máte?" 

"Práve sme sa dohadovali s Maxom a Nataly. Chceli by, aby sme odišli s nimi a užili si čas pri mori." 

"To je úžasný nápad, ty s mamkou si to zaslúžite. Dlho ste takto spolu nikde neboli. Určite choďte." povedala som bez rozmýšľania. 

"Za iných okolností by som bez váhania išiel, ale čo to pojednávanie, ktoré máte pred sebou? Nechcem ťa tu nechať samú." povedal vážne. 

"Ocko? Ale ja nie som sama. Môj manžel je predsa so mnou." pri slovnom spojení, môj manžel, mi srdce naplnila neha. Ako nádherne to znie. 

"Áno, máš pravdu, ale predsa len, nechcem odísť za takejto situácie." 

"Ja by som bola šťastná, keby ste šli. Myslím, že pojednávanie dopadne dobre a ty si robíš zbytočné starosti, prosím, choďte. Urobíte tým radosť aj Maxovi a strávite spolu aspoň viac času." argumentovala som. 

"Neprišli by ste niekedy na večeru?" spýtal sa s povzdychom. 

"Samozrejme ocko, dohodnem sa s Joelom a určite prídeme. Ty si zatiaľ, prosím, premysli Maxov návrh." povedala som s úsmevom. 

"Dohodnuté. Pekný deň ti prajem."

"Aj vám, pozdrav všetkých." 

"Pozdravím."

"A oci?" povedala som náhle. 

"Áno?" 

"Ľúbim ťa, veľmi." povedala som nežne. Mlčal, ale vedela som, že mu to vyčarilo úsmev na tvári. 

"Aj ja teba, moja drahá." zložila som a pristúpila k svojmu toaletnému stolíku. Posadila som sa a pozrela sa na svoju tvár do zrkadla. Okamžite sa mi vynorili spomienky na včerajšiu noc. Cítila som ako mi líca napĺňa červeň. Nadýchla som sa a všimla si malú sklenenú fľaštičku položenú na pravej strane. Bola na nej priviazaná biela kartička. Na flakóniku bol názov Nevinnosť. Otvorila som vrchnáčik a privoňala k nemu. Omámila ma príjemná, jemná, kvetinová vôňa. Akoby mi tá vôňa hladila všetky zmysly. Privrela som oči. Potom som ich otvorila a pohľad mi padol na kartičku. Usmiala som sa. Uvidela som Joelove písmo. Nechápala som, ako to robí, že ma dokáže vždy tak nečakane prekvapiť. 

Nevinnosťou odetá princezná, si mojou inšpiráciou. Babička vytvorila tento parfém, keď som ju poprosil, aby skúsila zhmotniť vôňu, ktorá opíše tvoju výnimočnosť. Myslím, že sa jej veľmi podaril. 

Milujem ťa.

J.

Do srdca mi vošiel nádherný pocit. To, ako má vnímal, ma udivovalo. Vzala som si malý flakónik jemne do dlane a prstom si strekla malé množstvo na pulzujúce miesta. Vôňa mi príjemne pohladila zmysly. Tešila som sa, ako zareaguje Joel, keď zistí, že som parfém objavila. Postavila som sa a ponáhľala sa za ním. Rýchlymi krokmi som zbehla dole a zastavila sa pred dverami. Premýšľala som, či by som nemala zaklopať. Zrazu som začula jeho vážny hlas.