Nepomenovaný - 157.časť

Dlaňami som mu pohladila líca a prstami pomaly vošla do jeho vlasov. Vždy som to chcela vyskúšať. Aké to je, keď to urobí on vždy, keď je nervózny. Pocítila som jeho horúci dych na svojom krku. Vydýchol a ja som sa naklonila k jeho uchu. 

"Páči sa mi, keď si nervózne vchádzaš prstami do vlasov." odhodlala som sa priznať. Odtiahol sa a usmial sa tak, že sa mu na lícach objavili moje obľúbené jamky. Zaplavilo ma horko. Zamilovane som sa mu pozrela do očí. Opäť ma pobozkal. Tentokrát nežne a s obrovskou dávkou lásky. Cítila som ju hlboko vo svojom srdci. Mohla som ju vdýchnuť a voňala rovnako, ako on sám. Na malý okamih som mala pocit, že sa zastavil čas. 

Neviem koľko trvala cesta, pretože mi s ním bolo veľmi príjemne. Rozprávali sme sa, aj mlčali. Vysvetľoval mi, prečo vybral zrovna toto miesto na stavbu nášho domu a opisoval mi miesto, kam sa chystáme. Keď sme vyšli z lesa, ovanula ma nádherná sladká vôňa. Ocitla som sa na výnimočnom mieste plnom nádherných lúčnych kvetov. Bolo to ako  farebné kvetinové more, doplnené sýtozelenou trávou. Keď sme tade prechádzali, ich dotyk mi jemne hladil členky. Joel ma previedol na druhú stranu, kde sa vypínali ďalšie obrovské stromy a kúsok odtiaľ som začula šum potôčika. Bolo mi to tu veľmi povedomé. Až po chvíli som si spomenula na svoj sen. Pustila som Joelovu ruku a prekvapene postupovala ku zvuku vody. Zmätene som pootvorila ústa, keď sa predo mnou zjavila rovnaká čistinka, ako z môjho sna. Pomaly som sa posadila na mäkkú zem, vyzula si topánky a nechala, nech si nohy privyknú na príjemný svieži pocit zurčiacej vody. Neviem, ako to všetko robíš, Pane, ale je to ohromujúce. Povedala som v mysli. Do srdca mi vošiel nádherný pocit istoty. Privrela som oči. Po chvíli som začula zvuk chôdze za mnou. Chcela som otvoriť oči a pozrieť sa za seba. 

"Prosím, neotváraj ich." zaznel Joelov naliehavý hlas neďaleko môjho ucha. Usmiala som sa. Krásne déjá vu. Pocítila som, ako si kľakol k môjmu chrbtu a pobozkal ma na líce. Potom mi k perám niečo priložil. 

"Čo to je?" spýtala som sa so stále zavretými očami. Dotkol sa perami môjho ucha a chvíľu mlčal. Cítila som, ako vdychuje moju vôňu. 

"Vyskúšaj." opäť priložil niečo k mojim perám a ja som sa zahryzla. Okamžite ma naplnila sladká chuť jahody. Opäť som sa usmiala a zjedla aj druhú časť, ktorú mi ponúkal. Potom sa naklonil cez moje rameno a jemne ma pobozkal na pery. Pocítila som jeho horúce pery a prešlo mnou teplo. Keď sa odtiahol, ihneď som otvorila oči. Postavil sa a pristúpil ku stromu, kúsok odo mňa. Sadol si a oprel sa oň. Sledovala som, ako privrel oči a nastavil tvár k slnku. Jeho výraz žiaril pokojom, ale zároveň som vycítila vážnosť, ktorá ho napĺňala. Pomaly som sa postavila a vynorila nohy z potôčika. Rozhodla som sa, užiť si voľnosť chôdze bez topánok, vzala ich do rúk a priblížila sa k nemu. Posadila som sa kúsok od neho, tak, aby som sa ho mohla dotknúť. Položila som svoju dlaň na jeho a čakala, ako zareaguje. Stále mal zavreté oči a pokojne sa nechával pohládzať slnkom. Do mysle mi vošli otázky z domu. Začala ma napĺňať jemná nervozita z toho, prečo sa vôbec k tomu rozhovoru nevracia. Sklonila som oči a sledovala jeho prsty. Odtiahol si ruku od mojej a preplietol si so mnou prsty. 

"Počula si môj rozhovor s Mikaelom, však?" zaznel jeho pokojný hlas. Ešte stále mal privreté oči. Prstami ma však jemne hladil. 

"Ako vieš?" spýtala som sa zmätene a hypnotizovala jeho tvár. Náhle sa otočil a privretým pohľadom ma skúmal. 

"Trošku už poznám tvoje oči. Povedia mi viac, ako ty sama." povedal s úsmevom. 

Mlčala som a zmätene sledovala jeho tvár. Jeho úsmev ma upokojoval. Nedával na sebe poznať ani štipku nervozity. Zato ja som mala nepríjemný pocit naliehavosti. Chcela som vedieť, prečo mi niečo tají. 

"Pýtaj sa, drahá." povzbudil ma. Šokovane som sa mu pozrela do očí. Potom som sa opäť zahľadela na jeho prsty. Neprestajne ma hladil. 

"Čo si mi nepovedal, lebo by ma to mohlo vystrašiť?" spýtala som sa ticho so sklopeným pohľadom. Priblížil svoje telo bližšie ku mne a prstami mi jemne zodvihol tvár, aby som sa na neho pozrela. Do podbruška mi vošiel malý kŕč. 

"Nech ti nikdy nie je nepríjemné, pokladať mi otázky. Rozumieš?" povedal nežne a jeho pohľad ma v tom ubezpečil. Ticho som prikývla. "Týka sa to Vila staršieho. Nehovoril som ti o tom preto, lebo som chcel, aby si si užívala iba pocity šťastia." dodal a môj dych sa zrýchlil. 

"Čo urobil?" spýtala som sa zdesene. Jeho pohľad zjemnel. 

"Nič, čo by sa nedalo vyriešiť." povedal pokojne. Pokývala som hlavou. 

"Kedy to konečne skončí?" spýtala som sa smutne. Pohladil moju tvár a privinul si ma do náručia. Odovzdane som sa o neho oprela. "Prosím, povedz mi, čo urobil tentokrát?" spýtala som sa v jeho náručí. Rukou mi hladil vlasy a hrudník sa mu na chvíľu zdvihol. Potom zhlboka vydýchol. 

"Zistilo sa, že jeden z investorov v projekte, ktorý je pre mňa taký dôležitý, je napojený do Vilových kšeftov a je možné, že cezeň prali špinavé peniaze. Na určitý čas musí byť teraz projekt pozastavený, aby sa všetko prešetrilo. To by mi ani tak nevadilo. Iba ma mrzí, že musia na to doplácať tí najnevinnejší." povedal ticho. Odtiahla som sa. Videla som smútok v jeho očiach. Veľmi ma to mrzelo. Joel ma opäť pohladil po tvári a snažil sa usmiať. "Neboj sa, ja verím, že sa to vyrieši skôr, ako si to budeme vedieť predstaviť. Veď ktože nám môže uškodiť, keď budeme horliť za dobro?" (Biblia, Prvý Petrov 3:13) jeho hlas bol naplnený istotou a tvár sa mu rozžiarila pokojom. Ticho som prikývla. Schúlila som sa mu do náručia a užívala si jeho dotyk. S ním je aj ten najťažší problém, ľahký ako pierko. Privrela som oči a užívala si tento príjemný čas. 

"Nechcela by si sa najesť?" zaznel jeho pobavený hlas. Ihneď som sa usmiala, tušila som, že je hladný. Chvíľu som mlčala a potom sa odtiahla. Jeho nevinný výraz ma pobavil. Ticho som prikývla a sledovala ho, ako sa zdvihol. Potom mi podal ruku a pomohol mi vstať. Na tráve, blízko druhého lesíka už bola rozprestretá deka. V strede bol položený košík. Joel zastal a ponúkol mi, aby som sa posadila ako prvá. Jemne som sa usmiala a poslúchla. Začala som vyťahovať jedlo z košíka. Joel otvoril džús a nalial do pohára mne aj sebe. Podal mi ho a jemne doň štrngol. 

"Na náš prvý mladomanželský piknik." povedal veselo. Zamilovane som na neho pozerala a odpila si z pohára. Ja som otvorila prvú dózu a nabrala jedno sústo na vidličku. Priložila som mu ho k ústam a pobavene čakala, čo urobí. Položil pohár na drevenú dosku, ktorú položil vedľa košíka a skúmavo sa na mňa pozrel. Tajomne som sa usmiala a on prekvapene zdvihol pravé obočie. Otvoril ústa a chystal sa ochutnať, keď som veselo vidličku od neho odtiahla. Zahryzol si do spodnej pery a skrýval pobavenie. Pokrčila som plecia a opäť vidličku priložila k jeho ústam. Jeho pohľad stmavol a úplne ma hypnotizoval. Prestala som sa sústrediť. Razovo sústo zjedol, chytil moju ruku a prisunul sa blízko mňa. Jeho pohľad horel. Od vzrušenia mi vypadla vidlička na deku.