Nepomenovaný - 158.časť

"Na čo máš chuť?" spýtal sa pobavene. 

"Hm?" spýtala som sa zmätene. Rozosmial sa. 

"Chceš ovocie alebo mäso so zeleninou?" spýtal sa s veselým výrazom v tvári. Posadila som sa a rezignovane vydýchla. 

"Ovocie." povedala som s úsmevom. Prikývol a podal mi malú dózičku s nakrájaným ovocím. Očami som sa snažila sústrediť na jej obsah. Náhle sa pritiahol k môjmu uchu a šepol: 

"Neskončil som, len sa posilním." prekvapene som sa na neho pozrela a vložila si do úst kúsok broskyne. Žmurkol na mňa a ja som pobavene sklopila zrak do misky. 

Čas s Joelom plynul veľmi rýchlo. Domov sme sa vrátili, keď sa už začínalo stmievať. Poprosil ma, aby som mu ešte podarovala pol hodinu. Prikývla som, pobozkala ho a vyšla hore do hlavnej kúpeľne. Rozhodla som sa dopriať osviežujúcu sprchu. Potom som sa prezliekla v našej spoločnej spálni. Keď som pozrela na hodiny, zistila som, že prešla hodina. Joel ešte stále neprichádzal. Rozhodla som sa zísť dole a potichu som zaklopala na dvere jeho pracovne. Nik neodpovedal. Odhodlala som sa zaklopať ešte raz, tentokrát hlasnejšie. Opäť žiadny zvuk. Pootvorila som dvere, ale zistila, že je tam zhasnuté a Joel dnu vôbec nie je. Zamračila som nespokojne čelo. Zavolala som jeho meno. Neozýval sa. Pomalými krokmi som sa rozhodla skontrolovať terasu. Keď som vyšla von, ovanul ma jemný teplý vietor. Ľahké letné šaty sa mi pohupovali v rytme vánku. Na stole bola rozsvietená sviečka a z malého, prenosného reproduktoru znela príjemná melódia bez slov. Pozerala som dookola a zrazu som si pred sebou všimla veľký bazén. Zvláštne, predtým som ho tu nespozorovala. Vo vode som uvidela Joelove nahé telo. Plával kraula a vôbec si nevšimol, že som vošla. Usadila som sa na hojdačku a skúmavo pozorovala jeho pohyby vo vode. Keď sa priblížil mojim smerom a vynoril sa z vody, aby sa nadýchol, na malý okamih som prestala dýchať. Náhle sa vynoril, rukami si uhladil mokré vlasy a prstami pretrel oči. 

"Ahoj, nevedel som, že si tu. Prepáč. Potreboval som sa trošku uvoľniť." povedal s úsmevom a vystúpil z bazéna. Úplne som stratila reč. Užasnuto som hľadela na to ako ku mne s ľahkosťou pristúpil a pobozkal ma na líce. Zo stoličky si vzal osušku a pretrel si krk, ramená a vlasy. Nemo som pootvorila ústa a nervózne sa začala hrať s čipkovaným krajom mojich šiat. 

"Sú krásne." zaznel jeho pobavený hlas. Prekvapene som k nemu zdvihla pohľad. "Myslím tvoje šaty. Sú krásne. Prosím, počkaj chvíľku. Iba sa prezlečiem a hneď sa k tebe pripojím." usmial sa a žmurkol. S jemným úsmevom som pokrútila hlavou. Zvyknem si niekedy na to, akého úžasného manžela mám? Lebo každý okamih ma úplne vyvádzal z miery. 

Kým som čakala na Joela, zahľadela som sa na nočnú oblohu. Tým, že tento dom bol tak blízko lesa, mohla som vidieť hviezdy omnoho jasnejšie ako v meste. Bolo to ohromujúce a zároveň to vo mne vyvolávalo bázeň a vďačnosť. Postavila som sa z hojdačky a pristúpila k bazénu. Bol osvetlený tlmeným svetlom a voda ma lákala, aby som si v nej ovlažila nohy. Najskôr som vyskúšala vodu prstami. Bola príjemne osviežujúca. Odhodlala som sa, dala si dole sandále a obe nohy  ponorila dnu. Bol to príjemný pocit. Veľmi podobný tomu na čistinke. Privrela som oči, oprela sa a počúvala pokojný zvuk lesa. Do mojej duše to prinášalo obrovskú útechu a posilu. 

"Bože prosím, nech mi nikdy tieto Tvoje každodenné zázraky nezovšednejú." pošepla som do ticha. Nohy som úplne uvoľnila a ponorila ich až po kolená. Potom som si ľahla na zem a otvorila oči. Scenéria hviezdnej oblohy, žiariacej nado mnou, ma úplne pohlcovala. Opäť som privrela oči a užívala si okamih. Usmievala som sa, keď ku mne začal doliehať zvuk Joelovej chôdze. Otvorila som oči a uvidela, ako mi zatieňuje výhľad svojou skúmavou tvárou. Pomaly si ku mne sadol do tureckého sedu. Opäť sa mi objavilo hviezdne nebo. Hoci som mala chuť pozrieť sa na neho, neurobila som to. Premýšľala som, ako to asi robí on, keď veľmi túžim, aby sa na mňa pozrel a on s  bezstarostnou tvárou a privretými očami pokojne dumá. Vydržala som to asi desať sekúnd, potom som sa obrátila jeho smerom. Zamilovane ma skúmal. Posadila som sa a naklonila hlavu nabok. Zrazu si ľahol na zem on a tentokrát na nočnú oblohu pozeral on. Pokrútila som hlavou a usmiala sa.

"Uvažujem, či si niekedy zvyknem na to, aký úžasný muž si." povedala som potichu. Jemne sa usmial, ale nereagoval. Stále mal upretý pohľad na hviezdy. Čakala som, ale vôbec neodpovedal. Zaplavila ma jemná nervozita. Odkašľala som si a on sa opäť pobavene usmial. Skúmavo som sa zahľadela na jeho tvár. Odrazu ju otočil mojim smerom a vážne sa na mňa zahľadel. Úplne ma svojim pohľadom priklincoval. Pomaly sa posadil oproti mne a zúženým pohľadom si ma premeriaval.

"Niekedy premýšľam, či sa mi iba nesnívaš. Si tak ohromujúco čistá, nevinná a nádherná." pošepol do ticha a svojimi očami skĺzol na moje pery. Priblížil sa ku mne ešte bližšie. Ovanula ma jeho vôňa a zaplavila ma túžba cítiť jeho pery. Stále ma skúmal. "Nemôžem prestať myslieť na teba. Nedokážem sa na nič iné sústrediť. Úplne si ukradla moje myšlienky." jeho slová ma nútili k tomu, aby som sa sústredila iba na jeho oči.

"A to je dobré alebo zlé?" spýtala som sa zmätene. Pobavene sa rozosmial a potom sa nadýchol. Chvíľu mlčal a potom palcom pohladil moju spodnú peru.

"Ty si ešte stále neuvedomuješ svoju čistú ženskosť, však? Akú krehkú dušu máš. Jej vôňou ma úplne odzbrojuješ. A tým, že si to vôbec neuvedomuješ, si ešte neodolateľnejšia." šepkal blízko mojich pier. Jeho oči ma úplne pohlcovali. Do môjho vnútra vylietlo obrovské množstvo motýľov. Jeho hlas ma unášal cez nové obzory. Bez dychu som na neho hľadela. Až po malej chvíli som sa odhodlala prerývane nadýchnuť. Stále ma skúmal vážnym pohľadom. Pomaly sa ešte bližšie naklonil a letmo sa dotkol mojej vrchnej pery. Privrela som oči a užívala si jeho dotyk. Pocítila som jeho horúci prst na svojej kľúčnej kosti. Nežne ju pohladil a potom ju perami pobozkal. Striasla som sa. Náhle ma zdvihol zo zeme a v náručí so mnou kráčal dnu. Prekvapene som otvorila oči a usmiala sa na neho.

"Čo to robíš?" spýtala som sa pobavene. Sklonil pohľad ku mne a usmial sa.

"Nesiem si ťa do našej manželskej postele." povedal veselo. Rozbúchalo sa mi srdce. Jeho tvár žiarila spokojnosťou a láskou. S ľahkosťou prešiel schody, pootvoril dvere spálne nohou a opatrne ma položil na posteľ. To, čo prišlo potom, ma utvrdilo v tom, že jeho slová sú skutočné. Pretavili sa do dotykov a bozkov. A zhmotnili sa v našom horúcom objatí.