Nepomenovaný - 160.časť

"Prečo si myslíš, že som princezná?" spýtala som sa ho so záujmom. Vážne zdvihol noštek a zažmurkal.

"Joel mi rozprával rozprávku o princeznej s hnedými vlasmi, láskavými očami a nádherným úsmevom, presne ako ty. A keď si pri ňom, tak potom ťa Joel našiel a priviedol za mnou. A keď vyrastiem, vezmem si ťa za ženu!" povedal rázne. Opäť som sa pozrela na Joela. Ten pobavene zdvihol obočie a pokrčil plecami. "A ako sa vlastne voláš, môj udatný rytier?" povedala som vážne a milo sa na neho usmiala.

"Ja som Benjamín, ale môžeš ma volať Ben." priblížil sa ku mne a pobozkal ma na líce. Zaplavila ma neha a pohladila som ho po líci.

"Veľmi ma teší, môj drahý rytier, Ben." opätovala som mu bozk na líce.

"No tak to prrr", zaznel Joelov veselý, prísny hlas, "ja som myslel, že si môj kamarát a z teba sa vykľul môj sok." zamračil sa na neho Joel. Ben mu skočil na kolená a Joel ho začal veselo štekliť. Zamilovane som sa pozerala na ich hru. Odrazu k nám odo dverí zaznel mužský hlas:

"Ben, ty lapaj, kde si zase ušiel?" pri dverách na terasu stál muž s veselým výrazom. V rukách držal utierku. "Ale aká vzácna návšteva k nám prišla. Môj drahý priateľu, rád ťa vidím." jeho hlas sa zmenil, keď podišiel ku nám. 

"Ahoj, princezná. Musím utekať za maminkou, robí mi kakao." usmial sa na mňa a po ceste mi ešte trikrát zakýval. Do srdca mi vošiel nádherný pocit radosti.

Joel sa zdvihol a spolu s mužom sa objali.

"Som rád, že si k nám zavítal. Aj s touto krásnou mladou dámou." s úsmevom sa na mňa pozrel. Opätovala som mu ho.

"Moja manželka, Lívia." povedal hrdo a ja som mu podala ruku. Prekvapene na mňa zdvihol obočie.

"A prepáč, ja som Viktor. Vnútri je moja manželka Lenka a náš syn Ben, ale toho už si asi mala možnosť spoznať." prijal moju ruku a priateľsky ňou potriasol. Potom sa otočil k Joelovi a prekvapene dodal:

"Ty si sa oženil? To som nevedel. Gratulujem." pozrel raz na mňa a raz na Joela. 

"Áno, pred pár dňami," usmial sa Joel a s láskou sa na mňa zadíval. "Prišli sme sem na raňajky. Niet lepších toastov ako od teba."

"Ďakujem za uznanie. A na aké máš chuť? A čo na pitie?" spýtal sa so záujmom. 

"Ešte robíš tú vynikajúcu bazovo-mätovú citronádu?" veselo sa usmial Joel. 

"Jasné, aj s ľadom?"

"Poprosíme. A ja si dám to, čo obvykle. Drahá, ty máš na čo chuť? Viktor vie fantasticky variť, pripraví ti čokoľvek." hovoril nadšene Joel. Už teraz som pociťovala hlad. 

"Ja vyskúšam to isté, čo Joel." usmiala som sa a Viktor prikývol. Ihneď vbehol dnu. 

"To bolo krásne a milé stretnutie, najmä to s Benom." otočila som sa k Joelovi a on veselo prikývol. 

"Vieš si získať srdce každého. Zabudol som ti povedať. Dnes ráno k nám prišiel nečakane Jozef a priniesol kyticu zo svojej záhrady. Povedal, odovzdaj ju, prosím, tvojej láskavej manželke, veľmi ma ohúrila jej srdečnosť." Joelov hlas znel nadšene a zamilovane. Spomenula som si na kyticu na našom jedálenskom stole. Sklonila som zrak a zahľadela sa na svoje prsty. Prisunul si stoličku bližšie ku mne a zasunul mi vlasy za ucho. Potom sa nahol a perami sa dotkol môjho ucha. Rozbúšilo sa mi srdce. 

"Neopísateľná, sladká princezná." zašepkal mi do ucha. Jeho hlas mi vypustil moje známe motýle v podbrušku. Odhodlala som sa pozrieť mu do očí. Horeli láskou a úctou. Jemne ma pobozkal na pery. Motýle sa mi rozleteli na všetky strany. Po chvíli sa odtiahol a kútik sa mu zdvihol do úsmevu. Odkašľala som si. Nadýchla som sa a snažila sa nájsť stratenú rovnováhu. 

"Odkiaľ sa poznáte s majiteľom?" spýtala som sa odhodlane. 

"Viktor je môj dobrý priateľ zo školy. Už naši rodičia boli veľmi dobrí priatelia. Nestretávame sa často, ale každé leto sa ho tu snažím navštevovať. Cez leto bývajú blízko reštaurácie a na zimu sa sťahujú do domu, neďaleko odtiaľto."

"Je to tu naozaj nádherné. Neviem si predstaviť krajšie miesto na raňajky s tebou." usmiala som sa. Pošúchal si líce a zahľadel sa do diaľky. Potom sa opäť pozrel na mňa. 

"Naozaj? Som rád, že si šťastná. Prial by som si, aby to tak bolo stále." povedal zamyslene. Priblížila som sa k nemu a pohladila ho oboma rukami po líci. Veselo sa usmial a do očí mu vbehli iskričky. Náhle ma pobozkal. 

"Joel, rada ťa vidím." zaznel ženský hlas. Pri našom stole stála drobná usmiata blondínka. V rukách držala dva poháre s limonádou, ktoré položila pred nás. 

"Aj ja ťa rád vidím, Lenka." postavil sa Joel a pobozkal ju na obe líca.

"To je moja manželka, Lívia." ukázal na mňa a Lenka ma priateľsky objala. 

"Rada ťa spoznávam. Je to šokujúca správa, že sa Joel oženil, ale veľmi sa z vás teším. Naozaj." jej oči žiarili úprimnosťou. 

"Ďakujeme. Aj ja ťa rada spoznávam, Lenka." usmiala som sa. 

"Tak ja vás nechám. Musím ísť, aby mal Viktor priestor, lebo Ben je niekedy ako hurikán a máme dosť objednávok na dnes. Užite si to tu." popriala nám a opäť rýchlo vbehla dnu. 

"Veľmi príjemní ľudia." povedala som a zahľadela sa na Joela. Opäť bol pohľadom inde. Chytila som jeho ruku a pohladila jeho prsty. Oči sklopil na moje prsty a usmial sa. 

"Prečo si ma vzal práve sem?" odhodlala som sa spýtať. Oči zdvihol ku mne a skúmavo si ma prehliadol. Opäť sa zahľadel do diaľky a tichým hlasom povedal:

"Minulý rok som sedel práve tam, na druhej strane, premýšľal som a modlil sa." 

Zahľadela som sa na miesto, kde sa pozeral a chvíľu som mlčala. 

"A za čo si sa modlil?" spýtala som sa nežne. Opäť svoj pohľad nasmeroval ku mne a nadýchol sa, aby niečo povedal. Náhle však ku nám prišiel Viktor s dvoma taniermi. Položil ich pred nás a veselo sa usmial. Nádherne to voňalo a ešte krajšie vyzeralo. Nevedela som sa dočkať, kedy budem môcť do tej dobroty zahryznúť. 

"Prajem vám dobrú chuť a malá pozornosť podniku. Ak by ste mali záujem, môžete sa previesť na jednej z našich lodiek." ukázal na štyri loďky za mnou, usmial sa a zase vbehol naspäť. Usmiala som sa nad jeho profesionalitou a priateľskosťou. 

"Tak dobrú chuť." povedal Joel a zahryzol sa do toastu. 

"Aj tebe." ihneď som ho nasledovala. Chuť do jedla sa mi pri tej nádhernej scenérii zväčšovala. Neustále som letmo hľadela na Joela a čakala, či mi odpovie na otázku. Tváril sa však nezaujato a užíval si pohľad na vodu. Zrazu však otočil pohľad na mňa. Práve som sa snažila napiť z limonády. Jeho náhla pozornosť smerom ku mne, mi spôsobila, že mi voda zabehla. Odkašľala som si. Spytujúco na mňa zdvihol obočie. 

"Si v poriadku?" spýtal sa vážne.

"Áno, len som nečakala... " odmlčala som sa a opäť zakašľala. 

"Čo?" na lícach sa mu objavili jamky. Jeho úsmev bol nákazlivý. Musela som sa usmiať tiež. 

"Že bude voda taká studená." dodala som vážne. 

"Iste." povedal pobavene. "Čo keby sme sa povozili loďkou?" spýtal sa zasnene. Prekvapene som pozrela smerom k loďkám a usmiala sa. 

"To by bolo skvelé, ale, je to bezpečné?" 

"Bojíš sa o svoju bezpečnosť v mojej blízkosti?" spýtal sa so zdvihnutým ľavým obočím. 

"Nie, to určite nie. Iba. Ja neviem plávať." vyznala som sa. Zamilovane sa na mňa pozrel a pohladil ma po tvári. 

"To vyriešime veľmi ľahko, počkaj." zdvihol sa a odišiel dnu do reštaurácie. Po pár minútach sa vrátil, aj so záchrannou vestou. Chytil ma za ruku a prešli sme k miestu, kde boli loďky priviazané. Starostlivo mi nasadil vestu a skontroľoval jej bezpečnosť. Potom nastúpil do jednej z nich a podal mi ruku. Smelo som nastúpila za ním. Posadila som sa na kraj. Odviazal lano, rukou nás odsunul ďalej od móla a posadil sa k veslám. Sledovala som, ako sa mu hýbu svaly na rukách podľa pohybu vesiel. Jeho tvár bola uvoľnená a očami skúmal okolie, raz sprava a potom zľava. Oči som sklonila k vode a prstami som sa odhodlala pohladiť hladinu. Usmiala som sa, keď som pocítila jej mokrý dotyk. Bolo to rovnako oslobodzujúce ako keď som si včera bosé nohy vložila do potôčika. Malá vlnka sa hrala a obmývala moju pokožku. Do srdca mi vošla radosť. Otočila som sa k Joelovi. Upieral na mňa skúmavý pohľad. Pery mal jemne pootvorené, akoby bol do niečoho zaujatý. Usmiala som sa na neho. Na čele sa mu zjavila malá vráska, keď sa mu zdvihlo obočie od úžasu. V očiach mu začali hrať veselé iskričky. Tvár mu úplne zjemnela. Odrazu pustil veslá a priblížil sa bližšie ku mne. Výraz mu zvážnel a oči mu padli na moje pery, ale iba na malý okamih. Potom sa opäť zahľadel na moju tvár. Zdvihol svoju ruku a odhrnul mi pár neposlušných pramienkov, ktoré mi vietor fúkal do tváre. Do očí mu vošla neha a túžba. Jemne som vydýchla. Čelo oprel o moje a privrel oči. Perami sa jemne dotkol špičky môjho nosa a potom líca. Zaplavila ma vlna nehy. Obtočila som si ruky okolo jeho krku a položila si hlavu na jeho kľúčnu kosť. Vydýchol a vnoril si tvár do mojich vlasov. Zhlboka sa nadýchol. Striasla som sa, keď som pocítila jeho dych na mojich odhalených ramenách. Ukazovákom mi pomaly prešiel po jednom z nich. Potom položil dlaň na môj chrbát a nežne ma prstami pohladil. Pocítila som jeho horúci dotyk aj cez látku šiat. 

"Pôvabné sú tvoje líca s červeňou i tvoja šija s náhrdelníkom odo mňa." zaznel jeho tichý hlas v mojich vlasoch.