Nepomenovaný - 168.časť

Keď som vyšla von a zamykala dvere po záverečnej, zboku ku mne pristupoval Joel svojimi pokojnými krokmi. Jednu ruku mal skrytú za chrbtom a oči mu hrali veselými plamienkami. Do podbruška sa mi vrátili moje známe motýle. Zastavil sa blízko mojej tváre a jemne mi pošepol:

"Zavri oči." jeho hlas bol zahalený tajomstvom. Poslúchla som. Pocítila som na líci a krku jemný a mäkký dotyk. Usmiala som sa a jemne pohla viečkami. Zaplavila ma veľká túžba zistiť, čo to je. "Milujem ťa, moja jasmínová princezná." jeho dych som cítila blízko svojich pier. Jemne sa ma nimi dotkol a potom si so mnou preplietol prsty. Opäť som sa usmiala. Srdce mi divoko bilo. Otvorila som oči a v jeho rukách som uvidela malý jasmínový kvet. S láskou v očiach mi ho zasunul do vlasov za ucho. Zachvela som sa, keď som pocítila jeho ľahký dotyk na krku. Usmial sa a chvíľu na mňa mlčky pozeral. Potom sa otočil a spoločne sme nasadli do auta. Po chvíli jazdy som zistila, že neodbočil tam, kadiaľ sa ide do nášho domu. Zmätene som sa na neho zahľadela. Tajomne sa usmial.

"Kam ideme?" spýtala som sa zvedavo. Opäť sa usmial.

"Čoskoro sa dozvieš." povedal tichým hlasom. Nervózne som sa pohmýrila na sedačke. Pobavene skrýval úsmev. Snažila som sa sústrediť na cestu. Zvedavosť však bola omnoho silnejšia ako snaha koncentrovať sa. Opäť som sa pozrela na Joela. Sústredene hľadel dopredu a stále mlčal. S úsmevom som pokrútila hlavou. Čo si to na mňa zase prichystal? Odbočil na malú, skrytú cestičku. Pred nami sa zjavil obrovský sklad. Nechápavo som sa naň zahľadela. Keď zastavil, chvíľu sa naň pozeral a potom sa otočil ku mne. Jeho oči žiarili spokojnosťou. Vystúpil von, podišiel k mojim dverám a počkal, kým vystúpim. Potom si so mnou preplietol prsty a viedol ma k dverám skladu. Vytiahol si kľúče a odomkol dvere. Na chvíľku sa otočil mojim smerom a zamilovane sa na mňa usmial. Opätovala som mu úsmev. Pomohol mi vojsť dnu a zavrel dvere. Bola tam veľká tma. 

"Niekedy stačí chvíľu vyčkať a tá tma, ktorá sa ti zdá taká hrôzostrašná, sa zmení na niečo neočakávane krásne." zaznel jeho pokojný hlas. Prešli mnou zimomriavky. Vyhľadal vypínač na stene a keď sa všetko rozsvietilo, pohľad, ktorý sa mi naskytol, mi vyrazil dych. Okolo mňa sa vynorilo obrovské množstvo rôznofarebných kvetov a nad nimi poletovali motýle rôznych veľkostí. Do srdca mi vrazil úžas. Nemo som stála a rozhliadala sa dookola. Joel ma pustil a pomalými krokmi odišiel do stredu. Stále som sa nevedela vynadívať na tú nádheru. Hlboko som sa nadýchla a ucítila nádhernú kvetinovú vôňu. Vystrela som ruky a veselo sa zatočila. Zrazu sa rozoznela jemná, tichá melódia. Usmiala som sa. Cítila som sa ako v raji. Pristúpila som ku zhluku rôznofarebných ruží a sklonila sa k nim. Ich farebnosť mi ťahala oči. Modrá, žltá, červená, ružová, biela.... Vyzeralo to ako pestrofarebná dúha. Vystrela som prsty a jemne ich pohladila. Zrazu mi na ukazovák sadol jeden z motýľov. Do srdca mi vošla radosť. Pomaly som otočila hlavu k Joelovi a usmiala sa. Zamilovane ma skúmal a trpezlivo vyčkával s rukami vo vreckách. Usmial sa tak, že sa mu na lícach zjavili moje milované jamky. Zrazu priletel ďalší motýľ a usadil sa na kvete, ktorý som mala za uchom. Nadšene som sa nadýchla a zahryzla sa do spodnej pery. Pomaly som vstala. Jeden z motýľov odletel. Joel sa pomalými krokmi začal ku mne približovať. Zastal kúsok odo mňa a vážne si ma prehliadal. Potom sa mu kútik jemne posunul dohora. Zaplavila ma horúčava. Otočila som pohľad a zamilovane sa rozhliadala dookola. Priblížil sa ešte bližšie. Náhle ma po líci pohladilo motýlie krídlo. Motýľ odletel na druhú stranu. Zaujato som sa pozerala za ním. Joelova tvár zastala pri mojej. Otočila som sa k nemu. S nežným úsmevom ma hladil očami.

"Si nádherná." pošepol mi a pobozkal ma na líce, kde som pocítila motýlí dotyk. Potom jemne perami prešiel cez moju sánku na kľúčnu kosť. Sladko ma pobozkal. Striasla som sa.

"Ako si to všetko urobil?" spýtala som sa s privretými očami. V podbrušku sa mi hralo zopár mojich motýľov.

"Môže to byť moje malé tajomstvo?" spýtal sa hravo a položil si ruku na môj chrbát. Potom ma rázne pritiahol bližšie. Cítila som ako mu bije srdce. Druhou rukou vošiel do mojich vlasov. Prešla mnou túžba. Nežná sláčiková melódia, ktorá mi prechádzala zmyslami, moju túžbu ešte viac umocnila. Jednu ruku som mu položila na krk a druhou sa zachytila o jeho mocné ramená. Rázna hudba valčíku, ktorá zaznela, nás prijmela k tomu, že sme začali tancovať. Veselo som sa zasmiala. On vážne skúmal každý môj pohyb. Náhle ma prehol a ticho sa nahol nad moje pery. Privrela som oči a čakala na bozk. Opäť ma však zdvihol a tancoval veselo ďalej. Pohyby, ktorými ma viedol boli isté a jemné. Srdce sa mi obmotalo ešte väčšou dávkou obdivu a lásky k nemu. 

"Ty ma asi nikdy neprestaneš udivovať, však?" povedala som potichu. Veselo sa usmial a pobavene pokrčil plecami. Šarmantne zdvihol jedno obočie a mne sa od vzrušenia stiahlo vnútro.

"Ty sama ma k tomu vedieš. Motivuješ ma k nečakaným nápadom." usmial sa očami a zastal. "Môžeš si vybrať akýkoľvek kvet, ktorý sa ti páči." zahľadel sa na mňa obdivne. Usmiala som sa. Pustil ma a nechal, nech sa opäť poprechádzam po priestore. Skúmavo som sa pohybovala po úzkych cestičkách a očami sa sústredila na krásu, ktorá sa mi zjavovala. Každý jeden kvet ma lákal svojou pestrou zmyselnosťou. Úsmev mi neschádzal z tváre. Náhle sa predo mnou zjavili zvláštne biele kvety. To, čo bolo na nich ohromujúce, bol ich tvar. Pripomínali vtáčie krídla. Zaujato som ich skúmala z každej strany. Pozrela som sa na štítok, ktorý bol pod nimi. 

HABENARIA RADIATA  "Vtáčia orchidea" 

Vzala som si jeden črepník, v ktorom sa nachádzala a postavila sa. Opäť som si ju skúmavo prehliadla. Jej kvety vo mne vyvolávali obdiv. Aj takýto kvet existuje? Pozrela som na Joela a v diaľke mu ukázala svoj objav. Veselo sa usmial a prikývol. Zrazu mi naň sadol malý pestrofarebný motýľ. Usmiala som sa. Jeho krídla sa pomaly hýbali v rytme melódie, ktorá sa rozprestierala po celom priestore. Pomalými krokmi som podišla až k Joelovi. 

"Pozri, aká nádhera. Akoby tam miesto kvetov sedeli biele holubice." povedala som užasnuto. Zamilovane sa na mňa usmial a svojimi modrými očami skúmal kvety aj motýľa na ňom. Pomalým pohybom k nemu naklonil prst a trpezlivo čakal. Postupne motýľ rozprestrel krídla a sadol si na jeho prst. Joel sa chlapčensky usmial. Do srdca mi vošla neha. Zamilovane som skúmala jeho tvár. Bol taký zaujatý motýľom, že si nevšimol ako ho sledujem. Zrazu motýľ odletel a Joel sa narovnal. 

"Takže si si vybrala a môžeme ísť domov?" spýtal sa s hravým úsmevom. Pobavene som prikývla.