Nepomenovaný - 169.časť

Keď sme vstupovali k nášmu domu, uvidela som opäť tých istých mužov, čo včera, ako sa prechádzajú okolo. Do srdca sa mi snažil vkradnúť strach. Pozrela som však na svoj nový dar v rukách a okamžite ho nahradila radosť. Pozrela som na Joelovu stranu. Vážne skúmal moju tvár. Usmiala som sa. Pohľad mu zjemnel a tiež sa usmial. Naklonila som sa k nemu a nežne ho pobozkala na pery. Strhol sa, pretože to nečakal. Ihneď sa však uvoľnil a poddal sa bozku. Keď bozk strácal na intenzite a my sme mali ešte stále spojené pery, jemne sa usmial. Odtiahla som sa a tiež som sa usmiala. Oči mu žiarili šťastím. 

"Ďakujem." povedala som ticho a sklopila zrak na môj kvet. Ešte stále som bola plná dojmov z toho, kde sme pred chvíľou boli. 

"Ak je odmenou za to tento bozk, tak to začnem robiť častejšie." usmial sa hravo. Pobavene som pokrútila hlavou. Vystúpil von a otvoril mi dvere. Potom ma chytil za ruku a viedol k dverám. Jeden z mužov, ktorý bol blízko, mu pokýval hlavou. Joel otvoril a ja som ticho vošla dnu. V rukách som zvierala svoj nový darček a sústredene naň upierala pohľad. Jemne som ho položila na parapetu k oknu, kde sme mali kuchyňu a obdivne sa rozplývala nad jeho krásou. Joel ku mne pristúpil odzadu a objal ma. Pritúlil sa k mojim vlasom a perami vyhľadal moje ucho. 

"Ty si krajšia." pošepol mi. Privrela som oči a nechala sa unášať jeho ľahkými dotykmi. 

"Zabúdam pri tebe na všetko." ticho som vyslovila, s ešte stále privretými očami. Zrazu začal zvoniť Joelov mobil. Pocítila som jeho dych na svojom krku. Zvonenie prestalo. Chytil ma za ruku a náhle ma otočil k sebe. 

"To je dobré, nie?" vyslovil pri mojich perách. Ticho som prikývla. Vážne sa zahľadel na moje pery. Zrýchlil sa mi dych.  Pomaly privrel oči a jemne sa ich dotkol. Opäť mu zazvonil telefón. Neochotne sa odtiahol a pošúchal si šiju. Oblizol si pery a smutne zdvihol pravé obočie. Pohladila som ho po líci a zamilovane sa usmiala. 

"V kľude si to vybav. Ja počkám v knižnici." povedala som chápavo. Vošiel dlaňou do mojich vlasov a ľahko ma pobozkal na líce. Potom pomaly odkráčal do pracovne. Omámená jeho dotykmi, som trochu neohrabane vyšla hore. Ešte stále som cítila jeho bozky. Nadýchla som sa a vošla do knižnice. Som tu druhýkrát, ale táto izba začínala byť mojou obľúbenou. Usadila som sa za stôl, ktorý bol prisunutý k oknu. Zamyslene som sa zahľadela von. Hoci bola tma, osvetlenie od domu sa dostávalo až ku stromom. Pokojne som na ne uprela svoj pohľad. Bola som vďačná za to, že Joel vybral práve toto miesto pre náš dom. Na stole bola ešte stále otvorená Biblia. Prisunula som si ju k sebe a očami preskúmala jej obsah. Potom som ju zavrela a privrela oči. 

"Môj dobrý Otče, toľko vecí sa mi deje. Niekedy mám pocit, že to moje srdce nevydrží. A Ty stále nado mňa vystieraš svoju ruku a pomáhaš mi. Cítim to, hoci veľakrát som taká ustráchaná. Tvoja vernosť je pre mňa obrovskou útechou. Hoci moja je prchavá. Ďakujem za všetky dary, ktoré mi vo svojej bezpodmienečnej láske dávaš v plnosti. A prosím ťa, ochraňuj toho, kto mi je najbližší. Daruj mi prosím, aspoň malé zrniečko viery do týchto neistých dní. Nech sa nekrútim Tvojej vôli, ktorá je vždy správna. Vo vzácnom mene Ježiš Kristus. Amen." povedala som do ticha a opäť sa zahľadela von oknom. Nočná obloha bola taká jasná, plná žiarivých hviezd, akoby mi chcel Boh cez ňu odpovedať, že ma počuje. Srdce sa mi zapálilo ohňom pokoja a istoty. Usmiala som sa a v duchu vyslovila tiché ďakujem.

Po pár minútach som sa rozhodla ísť do spálne. Keď som zasvietila, prekvapene som s úsmevom pozerala na stenu nad posteľou. Visel tam náš svadobný fotoobraz. Zamilovane sme sa na seba pozerali a nežne sa držali v objatí. Šťastie ma zaplavilo v každej bunke môjho tela. Mlčky som si ho obzerala z oboch strán a ukladala si ho do pamäti. Potom som vošla do kúpeľne a rozhodla sa pre krátku sprchu. Prezliekla som sa do nočnej košele a sadla si na posteľ, smerom k obrazu. Tešila som sa, že Joel vybral práve túto fotku. Otočila som sa, oprela si hlavu o vankúše a zavrela oči. V mysli sa mi mihali okamihy z nášho svadobného dňa. Otočila som sa na Joelovu stranu, nahmatala jeho vankúš a privinula si k nemu svoju tvár. Pocítila som jeho vôňu. Usmiala som sa a zaspala. 

Pocítila som jemný dotyk na svojej pokožke. Otvorila som oči a snažila sa privyknúť na tlmené svetlo. Nado mnou sa usmieval Joel. Jeho oči horeli láskou. Usmiala som sa. 

"Koľko je hodín?" spýtala som sa ospalo. Nežne mi odhrnul pramienok vlasov, ktorý mi padol do tváre. Pomaly sa priblížil k mojej tvári. 

"Záleží na tom?" jeho hlas bol plný nehy. Oblizla som si pery a prekvapene zažmurkala. Ešte viac sa priblížil, takmer sa dotýkal mojich pier. 

"Nie si unavený?" spýtala som sa rozrušene. Vo vnútri sa mi nahromadzovala túžba. Pobavene sa zasmial a jemne sa pritom dotkol mojej vrchnej pery. Prerývane som sa nadýchla a privrela oči. 

"Ani nie a ty?" spýtal sa hlbokým hlasom. Otvorila som oči a ticho sa na neho zahľadela. Zhlboka som sa snažila nadýchnuť. Oči mu padli na moje pery. Zrýchlil sa mi dych. 

"Ten obraz je nádherný." vyslovila som náhodne. Opäť sa veselo rozosmial. Stále sa neodťahoval a neprestajne skúmal celú moju tvár. 

"Áno? Páči sa ti?" povedal pobavene a pobozkal mi kútik pier. Do podbruška mi vleteli moje známe motýle. 

"Mh." vyšlo zo mňa. Úplne ma opantala jeho túžba a vrazila do každej mojej bunky. Privrela som oči. Razom ma vášnivo pobozkal a moja túžba vybuchla ako pestrofarebný ohňostroj. Udivovala ma jeho húževnatosť a trpezlivosť. Ako si vedel vychutnať naše spoločné noci. Nechala som sa ním ovládnuť a poddala sa jeho dotykom.