Nepomenovaný - 173.časť

Keď sme vychádzali von zo súdu, dobehol nás Mikael. Poprosil nás, aby sme mu venovali chvíľu času, lebo nám chce niečo povedať. Joel mu navrhol, aby sme všetci spoločne zašli na neskorý obed. Súhlasila som, hoci moje vnútro ešte stále zápasilo s tým, čoho bolo svedkom. 

Keď sme vošli do reštaurácie a prišiel čašník, objednala som si iba džús. Žalúdok som mala ešte stále stiahnutý a nedokázala som do seba nič dostať. Joel na mňa spytujúco zdvihol obočie. Napokon to nechal tak. 

"Prepáčte, že vás v tejto situácii oberám o čas, ale chcel by som vám niečo povedať." začal ako prvý Mikael. Jeho tvár bola vážna, ale priateľská. 

"Mikael, som vďačný za všetko, čo pre nás robíš. Neospravedlňuj sa prosím za niečo, čo nie je pravda." povedal Joel a ja som súhlasila. Hoci sme sa veľmi blízko nepoznali, tušila som, že keď je dôležitý pre Joela, bude aj pre mňa. Usmial sa. 

"Podarilo sa mi dostať bližšie k tomu, kto poslal Livii ten vyhrážný list. Nemám hmatateľné dôkazy, iba výpoveď jedného dozorcu z väznice, kde Vilo bol." povedal vecne a pozeral raz na mňa a raz na Joela. Zamračila som sa. 

"Z väznice, kde bol Vilo?" spýtavo som zdvihla hlas. Mikael prikývol. Joel si nervózne pošúchal bradu. 

"Tak čo hovoril?" spýtal sa Joel prvý. 

"Hneď mi to bolo zvláštne. Ten dozorca videl jedného svojho kolegu, ako od Vila preberá obálku s peniazmi. Keď sa ho na to spýtal, povedal, že chce aby mu zohnal niekoho, kto by poslal jeden list na neznámu adresu." Mikaelov hlas bol tichý a podozrievavý. "Mám silné tušenie, že Vilo niečo chystá. A chcem, aby ste vedeli, že sa nezastavím, kým sa nevráti naspäť do väzenia. Nech mi v tom Boh pomáha." povedal rázne. Pohľad mu potemnel a oči vzbĺkli túžbou po spravodlivosti. Až teraz som si v plnosti všimla to, o čom rozprával Joel. 

"Ďakujem." usmiala som sa na neho a chytila ho za ruku, ktorú mal položenú na stole. Priateľsky sa usmial. Srdce sa mi naplnilo vďačnosťou k Bohu, že nám v tejto ťažkej situácii poslal takého vzácneho človeka. "A čo myslíš, že Vilo chystá?" spýtala som sa, s čo najväčším pokojom v hlase. 

"Kiež by som to vedel. Mohol by som na to reagovať rýchlo. Takto môžem iba čakať a sledovať ho. Už len to s Lukášom mi je zvláštne. Keď som sa s ním naposledy zhováral, bol odhodlaný stáť na našej strane. Stále nechápem, prečo sa tak rozhodol." Zrazu prišiel čašník a doniesol jedlo, ktoré si objednali.

"Prosím, prineste dáme niečo sladké." otočil sa Joel k čašníkovi. Ten prikývol s úsmevom a odišiel. Prekvapene som na neho uprela pohľad a otočila hlavu nabok. Pobavene sa na mňa usmial a naklonil sa k môjmu uchu. Mikael sa sústredil na jedlo a nevšímal si nás. Placho som sklonila hlavu.

"Nech sa tvoja sladkosť stane ešte sladšia. Postarám sa o teba." pošepol jemným hlasom a mnou prešli zimomriavky vzrušenia. Odkašľala som si a tvárila sa, že som nič nepočula. Zamilovane na mňa žmurkol a v kľude sa pustil do jedla. So skrývaným úsmevom som pokrútila hlavou a napila sa zo svojho džúsu. Po chvíli mi čašník doniesol kúsok čokoládovej torty. Už pri prvom súste som bola vďačná za to, že ma v mnohých oblastiach Joel pozná lepšie, ako ja samú seba. Naklonila som sa k nemu a pobozkala ho na líce. Prekvapene zdvihol obočie a nežne sa usmial. 

"To bolo za čo?" spýtal sa pobavene, vôbec si nevšímal spytujúci pohľad Mikaela.

"Za všetko." pošepla som a s chuťou sa pustila do dezertu. 

Ďalej už rozhovor prebiehal iba medzi Mikaelom a Joelom. Ja som ticho počúvala a tešila sa na čas, kedy budem môcť byť opäť sama s tým, ktorý ma nežne hladil po prstoch.

Keď sme prišli k nášmu domu, bol už podvečer. Joel otvoril dvere a ihneď ako som vošla dnu, odpadol zo mňa všetok stres. Cítila som sa bezpečne a pokojne. Joel ku mne pristúpil a pritiahol si ma do náručia. Jeho tvár horela láskou.

"Tak ako sa cítiš, moja drahá." spýtal sa so záujmom. Nadýchla som sa a odovzdane si položila hlavu na jeho rameno. Nežne mi vošiel do vlasov a pobozkal ma na miesto, ktoré prstami odhalil. Privrela som oči a užívala si jeho samotného.

"Konečne mi je krásne, i keď, bolo to veľmi náročné." povedala som ukrytá v jeho náručí. Chytil moju tvár do dlaní a s láskou sa na mňa zahľadel.

"Viem, čo potrebuješ." nežne pošepol. Vnútro mi zaplavila túžba. Chytil ma za ruku a viedol do spálne. Zbesilo sa mi rozbúchalo srdce očakávaním. Otvoril dvere a zasvietil. Prekvapene som zažmurkala.

"Obleč si, prosím, plavky, počkám ťa dole." tajomne sa usmial. Z očí som mu nič nevedela vyčítať. Iba v tvári mu hral veselý úsmev. Okamžite mi zaplavil celé moje vnútro a ja som sa uvoľnila jeho bezprostrednosťou. Pobozkal mi ruku a otočil sa. Nemo som na neho hľadela, keď odchádzal a zatváral dvere s očami plnými prísľubov. Chvíľu mi trvalo, kým som sa upokojila. Posadila som sa za svoj kozmetický stolík a zahľadela sa na seba do zrkadla. Moja tvár vyzerala unavene, iba oči prezrádzali lásku, ktorú som si v srdci tak starostlivo uchovávala. Milujem jeho hravosť. To ako zo zničeného dňa dokáže spraviť niečo nádherné. Do srdca mi vošlo nadšenie a prejavilo sa to aj na mojej tvári. Vzala som do rúk parfém od Joela a jemne si ho naniesla na pulzujúce miesta. Privrela som oči a spomenula si na každú našu spoločnú noc. Každý jeden krát bol pre mňa výnimočný. Vždy sa ku mne správal tak, akoby to bolo po prvýkrát. S toľkou láskou a nehou. Starostlivosťou a jemnosťou. Otvorila som oči a do srdca mi náhle vošla nedočkavosť. Hoci je tu, chýbala mi jeho blízkosť. Rýchlo som sa prezliekla a navrch si prehodila saténový župan. Ešte narýchlo som napísala smsku mamke a spýtala sa, či je všetko v poriadku. Odpísala po pár minútach, že si ešte zvykajú na časový posun, ale sú nadšení zo všetkého nového. Tešila som sa z nich a priala im nádherné okamihy. Keď som otvorila dvere zo spálne, začula som zvuk klavíra. Rýchlymi krokmi som prešla na schody a netrpezlivo zišla dole. Pohľad mi padol na neho, ako sedí pri klavíri. Mal na sebe iba šortky a biele tričko. Sústredene sledoval svoje prsty a jemne sa hlavou nakláňal nad ne. Ticho som vzdychla. Vzrušením sa mi stiahlo celé moje vnútro. Melódia, ktorú hral bola melancholická a pomalá. Zachytila som sa o zábradlie a nemo ho sledovala. Bol taký nádherný, že by som sa na neho dokázala pozerať celý večer. Po chvíli prestal a zdvihol oči ku mne. Úplne ma jeho pohľad strhol. Jeho oči sa zaleskli radosťou a tvár mu zjemnela. Postavil sa a pomalými krokmi ku mne pristúpil. Zamilovane si ma prehliadol a podal mi ruku. Ihneď som ju prijala. Pritiahol si ma k sebe a prstom skúmal moju tvár. Privrela som oči a pootvorila ústa. Vášnivo a nástojčivo ma pobozkal. Rukou prešiel z líca na moju šiju a ešte hlbšie si ma vychutnával. Hoci som mala zatvorené oči, celý svet sa mi v tom bozku točil. Nič neexistovalo. Iba tento okamih. Taký dôležitý a strhujúci. Po chvíli prestal, pomaly sa odtiahol a ešte jedenkrát ma mäkko pobozkal na moje pulzujúce pery. Preplietol si so mnou prsty a viedol ma dozadu na terasu. Srdce mi ešte stále divoko bilo od jeho bozku. Nočná obloha bola nádherne jasná, posiata drobnými hviezdami. Začula som hukot vody vo vírivke a uvidela drobné sviečky okolo. Ani jeden z mužov, ktorý nás mali chrániť sa tu neobjavil. Veselo som sa pre seba usmiala. Joel ma pustil a chvíľu sledoval okolie. Na stole vyhľadal ovládač a zapol romantickú hudbu. Potom si vyzliekol tričko a vošiel dnu do vody. Skúmavo sa na mňa zahľadel a čakal, čo urobím. Na stolíku, ktorý bol prisunutý blízko vírivky bolo v miske poukladané ovocie a iné občerstvenie. Prekvapene som na neho zdvihla obočie. Spokojne sa usmial a pohľadom ma lákal dnu. Prehodila som župan cez lavičku a posadila sa oproti nemu. Bublinky, ktoré mi masírovali telo, ma okamžite uvoľnili. Privrela som oči a oprela hlavu dozadu. Joel vyhľadal moje chodidlo a jemne začal masírovať moje prsty. Otvorila som oči a zvedavo sa na neho zahľadela. Uvoľnene sa usmial a veselo zdvihol pravé obočie. Opätovala som mu úsmev a užívala si jeho zmysel pre detail.

"Ďakujem, že si ma tak rozmaznávaš." nežne som povedala do ticha. Pobavene sa usmial a pustil moju nohu. Prstom naznačil, že ma nepočuje cez hukot tej vody a aby som prišla bližšie. Hravo som na neho zdvihla kútiky úst a pomalým pohybom sa posunula bližšie. Náhle sa okolo mňa ovinul a perami sa priblížil k tesnej blízkosti mojich pier. Srdce sa mi divoko rozbúchalo a zaplavila ma jeho vôňa.

"Krásne voniaš." pošepol mi na pery. Zahryzla som si do spodnej pery a on ticho vzdychol. Potom ju jemne pobozkal. "Prečo mi to robíš?" spýtal sa chrapľavo.

"A čo?" spýtala som sa s rovnakým tónom hlasu.

"Chcem sa aspoň chvíľu sústrediť a úplne ma strhávaš mimo moje chápanie." vyznal sa. Nadýchla som sa a preplietla si s ním prsty.

"Prepáč." pošepla som nevinne a usmiala sa. Veselo pokrútil hlavou a potom sa oprel. Pokojne privrel oči. Užíval si okamih, ktorý sme spolu prežívali. Usmiala som sa a skúmala jeho tvár. Mala som chuť ho pobozkať, ale keď mal zavreté oči, mohla som ho pozorovať bez toho, aby ma akokoľvek rozptyľoval. Zamilovane som skúmala jeho pery. Jemne si jazykom prešiel po vrchnej pere a mne sa zastavil dych. Divoko sa mi rozbúchalo srdce, keď som si predstavila ako ma bozkáva. Musel cítiť, že ho skúmam, pretože sa tajomne usmial. Oči však neotváral a do môjho vnútra vošla malá nedočkavosť. Pomaly som sa nahla a jemne ho pobozkala. Keď som sa odtiahla a čakala, že konečne otvorí oči, pobavene sa usmial. Ústa mal pootvorené v očakávaní, čo urobím. Jemne som sa usmiala a opäť ho pobozkala. Tentokrát ma nečakane ovinul rukami a svojimi perami pritisol hlbšie k sebe. Slastne som vzdychla. Keď sa odtiahol a otvoril oči, nádherne žiarili láskou a milostnými prísľubmi. Prerývane som sa nadýchla. Moje vnútro horelo. 

"Možno bude lepšie, keď pôjdeme hore." povedal vážne. Do podbruška mi vošli moje známe motýle. Zaťal sánku a pohľadom prechádzal z mojich očí na pery. Potom sa náhle postavil a vyšiel von. Prekvapene som na neho zažmurkala. Usmial sa tak, že sa mu na lícach zjavili jamky. Osuškou si jemne pretrel telo a postavil sa k vírivke. Zo stoličky vzal veľkú osušku a pohľadom ma vábil, aby som vyšla von. Uvoľnene som sa na neho usmiala a skúmavo zdvihla obočie. Sklonil hlavu a veselo ňou pokrútil. Po chvíli som vyšla von a on mi starostlivo osušil celé telo. Plne sa sústredil na každý jeden dotyk. Po chvíli zastal a zamilovane sa na mňa usmial. Náhle ma vzal na ruky a prešiel pomalými krokmi cez obývačku až na poschodie. Veselo som sa zasmiala.

"To ma vždy budeš brať z terasy rovnakým spôsobom?" zamilovane som mu vošla do vlasov. Usmial sa a do očí mu vošli hravé iskričky.

"Keď to bude potrebné." pošepol. 

Naše hlasy sa stratili v spálni, v rovnakom rytme horiacej túžby.