Nepomenovaný - 18.časť

Akoby nevedel, čo urobiť. Ostať so mnou alebo odísť. Zazrela som, že jemne nahol hlavu dozadu, prehrabol si vlasy a privrel oči. Z jeho tela však vychádzalo niečo, čo ma upokojovalo. Nemala som pocit nervozity a všetko zlé sa akoby odplavilo preč. Je fascinujúci, pomyslela som si pre seba. V zápätí sa otočil. Akoby to začul z mojej mysle. Opäť sa na mňa pozrel a ja som cítila ako mi červeň vstupuje do tváre. Jeho tvár bola vážna a zároveň pokojná a nežná. Opäť si sadol oproti mne.

"Ostanem tu, ak budeš chcieť." keď to povedal, zmeravela som. Tak toto som naozaj nečakala. 

"Ja..nechcem ťa nútiť..ale..ak chceš.." nevedela som sa vykoktať, nebola som pripravená, že sa spýta niečo také. Ten čas s ním ma naučil byť skôr pripravená na to, že odchádza, keď to najmenej čakám.

"Chcem." povedal jasne a rozhodne. Naozaj som to nečakala. Ohúril ma ešte viac. Padala som priamo z výšky k nemu. A bez ohľadu ako sa to skončí a čo sa bude diať, som sa nechala unášať.

"V kľude si ľahni, budem tu, kým nezaspíš." pousmial sa na mňa láskavo. Opätovala som mu rovnaký úsmev. 

Pokojne som sa natiahla na veľkej  posteli a on ma prikryl. Opäť si sadol oproti mne a s úsmevom ma povzbudzoval, že je všetko v poriadku. Ticho medzi nami vôbec nebolo priepastné. Skôr naopak. Akoby nás kolísalo a mňa ubezpečovalo o tom, čo k nemu cítim . 

"Pokojne zavri oči." zaznel jeho hlas. Počúvla som. Bez reptania a premýšľania. Zacítila som jeho vôňu. A chcela som otvoriť oči.

"Neotváraj ich, prosím."opäť znel jeho hlas. Bol jemný a nežný. Cítila som, že si sadol vedľa mňa na posteli. Zachvela som sa. Jeho vôňa bola intenzívnejšia. Akoby bol tesne vedľa mňa. Oči som neotvárala. Tento okamih to nepotreboval. Poprosil ma, aby som ich mala zavreté a ja som vedela, že tak je to správne. Zacítila som ako sa dotkol mojej ruky. Pohladil ma. Zhlboka som dýchala. Bolo to úžasné. Potom mi potichu šepkal slová, ktoré v mojej duši zanechali lúku plnú kvetov. Akoby som sa ocitla v nádhernom zelenom lese zaliatom slnečným svetlom, počula spev vtákov a šum potôčika. Spolu s ním. Ležala na tráve a užívala si jeho blízkosť. Bolo to neopísateľne krásne a nechcela som, aby to skončilo.