Nepomenovaný - 19.časť

Keď som sa ráno prebudila a otvorila oči, už tam nebol. To v noci sa mi snívalo? Premýšľala som. Bola som zmätená. Rýchlo som sa prezliekla, umyla, prehrabla si vlasy a potom som zbehla dole. Nebol tam. Na stole boli dve šálky s čajom. Na sporáku čajník , ktorý bol ešte teplý. Sadla som si za stôl a z chuti sa napila. Po pár minútach sa otvorili dvere a vošiel dnu. Mala som pocit, že je ešte krajší ako včera. Zovrelo mi žalúdok. V tvári mal hravý úsmev. Bol taký nákazlivý, že som sa musela usmiať i ja. 

"Dobré ráno ako si sa vyspala?" spýtal sa otočený chrbtom. Niečo vyťahoval z tašky.

"Veľmi dobre. A ty?" spýtala som sa bez premýšľania. Otočil sa ku mne a v očiach mal zvláštnu iskru. Neodpovedal iba mi daroval nežný úsmev. Rozbúšilo sa mi srdce. 

"Bol som zohnať croissanty na raňajky." V rukách niesol veľkú misku a dva malé tanieriky, ktoré položil do stredu stola. Boli ešte teplé a krásne voňali. Jeden som si vzala a jeho chuť bola úžasná. Nechutili ako tie tuctové predmrazené z hypermarketu.

"Odkiaľ ich máš?" spýtala som sa zvedavo prežúvajúc ďalšie sústo.

"Mám tajné zdroje." žmurkol na mňa.

"Nie sú také ako z obchodu."

"Veru nie sú. Sú domáce."

"Kto v tomto prostredí pečie takéto úžasné rožteky?" zvedavosť ma naplnila ešte hlbšie. Pozerala som na neho uprene a on  pohľadom neuhol. Cítila som medzi nami hravé napätie. A on sa rozosmial. Nechápala som. Zažmurkala som a odpila si z čaju. 

"Nezaspíš, ak ti to neprezradím, však?" pousmial sa, tentokrát nežne.

"To veru nie." zasmiala som sa tiež.

Chvíľku mlčal, odhryzol si z croissantu, odpil z čaju a opäť na mňa pozrel. Čakala som na jeho odpoveď.

"Tvorcom týchto dobrôt je moja babička." povedal pokojne.

"Tvoja babička? Ona je tu?" nechápavo som pozerala dookola a počula som ako sa opäť rozosmial.

"Nie, býva asi 15 minút odtiaľto."

"Myslela som, že tento dom patrí tvojím starým rodičom ?"

"Myslela si správne."

"Tak ako to,že tu nebývajú?" prekvapene som na neho hľadela. Jeho úsmev sa pomaly vytratil. Pozrel sa doboku a potom si vzal ešte jeden croissant. Neodpovedal. Sústredil sa na raňajky a ja som nenaliehala. Videla som, že tají niečo,čo mi nechce povedať. V raňajkách sme pokračovali takmer bez slov. Mrzelo ma to, ale nevedela som ako to vrátiť naspäť. Po chvíľke vzal svoj tanier a šálku a postavil sa ku kuchynskej doske. Nalial si ešte čaj . Potom sa otočil a zahľadel sa smerom ku mne.

"Keď doješ, odveziem ťa domov."