Nepomenovaný - 2.časť

Takže v cudzom dome som ostala úplne sama. Zaujímavé, že sa nebojí, že ho o niečo okradnem. Tvrdil, že ma nemôže odprevadiť domov, ale sám sa nebojí, že sa stratí. Nepozná ma a nechá ma tu úplne samú. Výrilo mi v hlave mnoho myšlienok. Tak som sa rozhodla, že keď zjem svoju večeru, pôjdem si ľahnúť. Večer som si v jeho spoločnosti predstavovala  trošku inak, ale čo už. Tanier som vložila do umývačky spolu s lyžicou a hrnčekom a pokračovala som do spálne. 

Zastavila som sa tesne pri schodoch. Na pravej strane bola polička plná kníh. So záujmom som si ich začala prezerať. Nazrela som do zopár kníh s poéziou, videla mnoho filozofických úvah, niekoľko prekladov Biblie a mnoho pre mňa neidentifikovateľných hrubých neznámych kníh. Najviac ma zaujala tenká brožúrka s názvom Daruj úsmev. Jemne som ju vzala do rúk, usadila sa na sedačke a s ľahkosťou prešla zopár strán. Oči mi zastali na stránke, kde sa písalo:

"Drahá cibuľka, ako vieš, že prišla jar? Pred rokom som ťa priniesol do izby a položil na policu do tieňa knihy. Nič som s tebou nerobil, vôbec nič. Len som čakal. Možno na chvíľu, kedy dostanem na teba chuť...

Ležala si tu celý rok. A teraz začínaš rásť. Slnko sa ťa nedotklo. Nepolieval som ťa, len som sa  na teba s láskou díval. Teraz klíčiš, aby si mi oznámila: 

Je jar.

Kto to vpísal do tvojho srdca? Chcem sa poďakovať tomu, kto ťa nepozorovaný naprogramoval, kto ťa v tichosti tak intenzívne oživuje.

Zázrak! Tento jav môžeme vedecky podrobne analyzovať, ale zázrak tým nevymažeme, rovnako ako posolstvo, ktoré mi prinášaš:

Je jar."

Na konci tejto nádhernej úvahy bolo ešte pekným písmom dopísané: "Jedine voda dokáže premeniť púšť na kvitnúcu oázu. Voda je život. Láska je živá voda."  Za tým dodané ešte nejaké iniciály, ktorým som úplne nerozumela: Jn 3:16; Jn 4:14; Mk 4:27. Hľadela som na tie tajné značky veľmi prekvapene. Zvedavosť ma nútila k tomu, aby som vyhľadala, čo to znamená. Odložila som brožúrku na drevený stolík pri sedačke a opäť sa priblížila ku knižnici. Vytiahla som prvú Bibliu, ktorá mi padla do rúk a priam prekvapene hľadela na priložené lístočky, ktoré z nej vykúkali. Opäť som sa pohodlne usadila na sedačku a otvorila prvý lístok. 

Jn 3:16: "Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život." 

"No dobre", pomyslela som si nahlas, "minútu biblického štúdia snáď pretrpím. Otvorila som druhý lístoček.

Jn 4:14: "Kto sa však napije z vody, ktorú mu dám ja, nikdy nevysmädne. Ale voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“

Zhlboka som sa nadýchla a prešla k tretiemu lístočku.

Mk 4:27: "Či spí, alebo bdie, vo dne i v noci zrno klíči a rastie, ani sám nevie ako."

"Wau! Ten, kto spojil tú akože báseň s týmito biblickými veršami, to vedel dokonale zladiť." opäť som si povedala sama pre seba. Začala som premýšľať a všetko to naozaj do seba zapadalo ako kúsky puzzle. Zabudla som, kde som a čo tu robím a moje myšlienkové pochody sa rozutekali na mnoho strán. Ani neviem ako, oči sa mi zavreli a ja som zaspala.