Nepomenovaný - 41.časť

Bežala som po zelenej lúke, ktorá bola obsiata lúčnymi kvetmi. Bola som bosá a na tele mi viali dlhé biele šaty. Smiala som sa. Cítila som pokoj a zo srdca mi vyvierala nádherná láska. Zrazu som zastala. Pri strome som zazrela mužskú postavu. Pomaly som sa k nej snažila priblížiť. Pýtala som sa, kto si? Potom vyšiel v celej svojej mužnosti a nádhere. Bol to Joel. Bol vážny a z očí mu sršal oheň. Keď som k nemu pristúpila, bol na dosah ruky. Prstom sa dotkol mojej vrchnej pery. Premkla ma obrovská túžba. Jednou rukou ma chytil okolo pása a pritiahol k sebe. Postupne sa nám približovali pery a potom na mňa padol závoj. Zľakla som sa. Nič som nevidela. Joel zmizol a na mojich šatách sa začali objavovať čierne diery. Akoby ich niečo rozožieralo. Nastala obrovská tma, niečo ma sotilo a ja som spadla. Padala som do tmavej hlbokej priepasti. Nemohla som vydať ani hlások. Okolo mňa sa rozprestieralo iba ticho, tma a obrovský strach. Zavrela som oči a snažila sa zachytiť nejakej nádeje. Bezúspešne. Padala som ešte hlbšie. Zrazu som začula silný hlas: KEĎ BUDEŠ KU MNE VOLAŤ, KEĎ PRÍDEŠ A BUDEŠ SA KU MNE MODLIŤ, VYPOČUJEM ŤA.  Tma prestala a niečia ruka ma vytiahla do svetla. Keď som otvorila oči, stál tam Joel, plný pokoja, odovzdanosti a lásky. Usmieval sa nádherným úsmevom. Vedľa neho stál muž v bielom rúchu, ktorého som si pamätala z minulého sna. Vzal Joelovu ruku a jeho dlaň spojil s mojou. Opäť som mala nádherné biele šaty a Joel mal bielu košeľu a biele nohavice. Hľadela som na naše spojené ruky. Potom som zbystrila svoj pohľad do diaľky. Vzadu som videla tmu. Bola pohlcujúca a mrazivá. Vystrašene som na Joela pozrela. Jeho úsmev neprestával. Z tmy vychádzala postava Vila a videla som v jeho ruke nôž. Smeroval k Joelovmu chrbtu. Chcela som zakričať....

Strhla som sa a rozhliadala sa po miestnosti, kde som sedela. Vedľa mňa bol Max a oproti Joelova prekvapená tvár. Pomaly som si začala uvedomovať, že všetko to bol iba sen. Do izby sa dostávalo ranné svetlo z okien. Nadýchla som sa a pretrela si oči. Ešte stále vo mne zotrvávali nepríjemné pocity zo sna. Pozrela som sa opäť na Joela, ktorý zo mňa nespúšťal pohľad.

"Si v poriadku?" spýtal sa starostlivo.

"Myslím, že áno." povedala som zmätene.

"Nepotrebuješ sa niečoho napiť?" povedal pokojne.

"Asi áno." zdvihla som sa zo stoličky a zatmelo sa mi pred očami. Joel rýchlo zareagoval a podržal ma. Pozerala som na neho a snažila si zaostriť zrak. Pridržiaval ma a pomaly sme vychádzali z izby k bufetu. Tam ma posadil a vošiel dnu. Keď vychádzal, v rukách držal dve šálky. Položil ich na stolík a potom ešte priniesol nejaké pečivo na tanierku. 

"Napi sa." prisunul šálku ku mne. Trošku som si odpila a v ústach zacítila chuť ovocného čaju.

"Ďakujem."

"Ako sa cítiš?" spýtal sa so záujmom.

"Ten čaj nechutí ani trochu tak dobre ako tvoj." vyšlo zo mňa a Joelov pohľad sa upokojil. Mierne mu trhlo kútikmi úst. Aj ja som sa pousmiala.

"To bude tým, že je sáčkový." povedal pobavene. 

Opäť som sa usmiala a v zápätí zvážnela. V mysli som sa vrátila k môjmu snu. Rozspomenula som si na hlas, ktorý znel v tme, do ktorej som padala. Mohol by mi to Joel vysvetliť? Spozornela som a pozrela mu do očí. Prekvapene ma sledoval.

"Smiem sa ťa niečo spýtať?" 

"Samozrejme." odpovedal ihneď a jeho tvár zvážnela.

"Majú slová: KEĎ BUDEŠ KU MNE VOLAŤ, KEĎ PRÍDEŠ A BUDEŠ SA KU MNE MODLIŤ, VYPOČUJEM ŤA, hlbší význam z Biblie?"

Pozeral na mňa prekvapene. Ústa sa mu pootvorili a tvár spozornela. Nereagoval hneď. Dlho ma so záujmom pozoroval a občas som mala pocit, že hľadá tie správne slová.

"Odkiaľ ich poznáš? Čítala si Bibliu?" zmätene na mňa hľadel.

"Nie." odpovedala som jednoslovne.

"Tak odkiaľ?" naliehal.

Premýšľala som, prečo mu na tom až tak veľmi záleží, ale k ničomu som nedospela.

"Mala som sen a počula v ňom hlas. Tieto slová sa mi akoby vryli do srdca." odpovedala som potichu a veľmi pomaly.

Z hlboka sa nadýchol, prehrabol si vlasy a postavil sa k oknu. Nič nepovedal, akoby v tichosti bojoval sám so sebou. Nechápala som tomu. Veď stačilo iba odpovedať áno alebo nie. Začala som sa cítiť trošku nepríjemne. Potom sa ku mne otočil a opäť si ma prezeral, ako keby na mne niečo hľadal.

"O čom bol ten sen?" spýtal sa so záujmom.