Nepomenovaný - 47.časť

"Dobre." pousmiala som sa a očami som hľadala obsluhu.

"Nepýtam sa ťa to kvôli tomu, aby si mi odpovedala zaužívanú odpoveď. Zaujíma ma skutočne ako sa máš."

Prekvapene som sa na ňu zahľadela. Zabudla som, že toto dievča je iné ako ostatní. Sklopila som zrak a potom sa odhodlala opäť na ňu pozrieť. Jej pohľad bol plný porozumenia a priateľstva.

"Všetko v mojom živote je hore nohami. Neviem, kde začať."

"Je jedným z dôvodov tvojho smútku v očiach Joel?" spýtala sa priamo.

Zakašlala som a zahľadela sa na ňu prekvapene. Ako vedela? 

Prišla k nám mladá žena, ktorá sa prívetivo spýtala, čo si dáme. Obe sme si vybrali čaj.

"Odkiaľ vieš o Joelovi?" spýtala som sa prekvapene. Sara sa usmiala a chytila mi ruku do svojej.

"Je dobrým priateľom Janka. Naposledy, keď sme sa videli, tak mi Janko povedal, že ste boli spolu. A predtým, než odišiel, mi povedal Janko, že s tebou trávil čas v nemocnici."

"Sara, ja neviem, čo povedať. Môj brat mal ťažkú nehodu pred pár týždňami a Joel mi veľmi pomohol. Chýba mi." potichu som sa priznala.

"Chápem, priateľka moja milá. Joel je veľmi výnimočný muž."

"Poznáš ho dobre?" spýtala som sa zvedavo.

"Len to, čo mi o ňom povedal Janko. Nikdy som sa s Joelom o jeho súkromí nerozprávala. Bol dosť uzavretý. S Jankom sú si bližší."

"A mohla by som sa niekedy s Jankom stretnúť?" spýtala som sa smelo.

"Myslím, že by sa tvojej návšteve potešil." prikývla Sara.

"Vďaka Bohu, že mi dal možnosť ťa stretnúť." usmiala som sa a Sara na mňa prekvapene pozrela.

"Už keď sme sa videli na tej chate, badala som, že Boh na tebe pracuje. Takže semienko viery v tebe sklíčilo?" spýtala sa nadšene.

Pokorne som prikývla, hoci sama som ešte úplne nevedela, kam smerujem. Sara niečo hľadala vo svojej kabelke, na lístok mi napísala svoje telefónne číslo, ktoré vložila dovnútra. Podávala mi do ruky malú knižku. Keď som si ju vzala, zistila som, že na vrchnom tvrdom obale je napísané -  Nová zmluva.

"Ak budeš čokoľvek potrebovať, kedykoľvek sa mi ozvi. Budem šťastná, keď sa budeme navzájom zdieľať s tým, čo prežívame. Myslím čokoľvek. Aj pochybnosti. Viem, čo prežívaš a bola som veľmi šťastná, že mi Boh poslal Joela, ktorý mi v mojich začiatkoch pomáhal. A dokonale to uzavrel, keď mi poslal môjho snúbenca." široko sa usmiala a v jej očiach svietila obrovská láska, keď spomenula Janka.

"Takže ťa požiadal o ruku?" potešila som sa s ňou.

"Áno."

"A kedy máte termín?" spýtala som sa so záujmom.

"To ešte nie je isté. Janko chce veľmi na svadbe Joela, takže čakáme, kým sa nám ozve."

Keď to dopovedala, v srdci ma pichlo pri predstave, že by som ho mohla opäť vidieť. Vždy, keď som zo Sariných úst počula zmienku o ňom, narastala vo mne stále väčšia a väčšia radosť a nádej. Ďakovala som Bohu za túto oázu.

"Smiem sa spýtať, kde Joel je a prečo sa vám ešte neozval?"