Nepomenovaný - 70.časť

"Ďakujem. Si úžasný. Nepotrebujem nič viac, keď ťa mám pri sebe." povedala som náhle. 

Pobavene sa usmial a pošúchal si bradu. Jeho oči boli hravé a uvoľnené. Bolo zjavné, že mu moje slová urobili radosť. Trochu som sa mu uhla, aby mal dostatok miesta. Oprel si vankúš a sadol si tesne vedľa mňa. Mlčky sedel s privretými očami. Nemo som ho sledovala. Nedokázala som nič iné. 

"Prosím, jedz." povedal prísne, ale vôbec neotvoril oči. Prekvapene som zažmurkala a z misky si vzala kúsok jablka. Bolo sladké a šťavnaté. Až prekvapivo dobré na to, že bola zima. Stále mal privreté oči a mlčal. Tak som mlčky jedla ostatok misky. Naozaj mi to padlo veľmi dobre. Keď som dojedla, položila som misku na stolík. Jej jemné buchnutie ma prekvapilo. Tá moja nemotornosť. Čím viac som sa snažila položiť ju potichu, tým menej sa mi to podarilo. Pošúchal si čelo a potom sa otočil ku mne. Usmiala som sa na neho, jeho tvár bola nežná s hravým úsmevom. Naklonil sa k mojej tvári a chvíľku ma sledoval. Len tak. Akoby sa zabával na tom, že ma znervózňuje tento jeho skúmavý pohľad. Potom si nežne olizol spodnú peru a priblížil sa ešte viac. Takmer som nedýchala. 

"Myslím, že to už viac nedokážem držať v sebe a budem to musieť urobiť. Tak veľmi si mi chýbala. Tak veľmi si neodolateľná a sladká. Musím to urobiť." povedal šepotom. Jeho vôňa ma opantávala. Jeho slová horeli. Jeho pohľad magnetizoval. 

"Čo musíš urobiť?" spýtala som sa rovnakým tónom hlasu. Pery mi pulzovali vzrušením. Volali po bozku. 

"To, čo som mal urobiť už dávno." povedal nežne. Prsty mi vnoril do vlasov a náhle sa prisal na moje pery. Jeho pery boli vláčne a horúce. Všetko okolo mňa sa točilo. V podbrušku sa mi vyrojilo nové hniezdo motýľov. Keby nesedím na posteli, už dávno by som od toľkého vzrušenia odpadla. Jeho bozk bol nežný, plný túžby, istoty, ale aj vzrušenia a milostných prísľubov. Vôbec sa neodťahoval. Užíval si to a ja s ním. Ani v mojich najtajnejších snoch sa to neodohrávalo takto. Moje vnútro kričalo, neprestávaj! A on ma o svojej húževnatosti a túžbe presvedčil tak, že mi druhú ruku položil na chrbát. Potom si ma majetnícky ešte viac pritiahol k sebe. Jeho dych bol rýchly a horúci, keď ma z pier bozkával na líca a krk. Úplne som sa strhávala od týchto nových dotykov. Nakoniec mi nežne pobozkal spodnú peru a jemne mi vnoril posledný ľahký bozk na vrchnú peru. Potom mi oboma rukami chytil tvár a pozeral na mňa horúcim pohľadom. Bola som pripravená odovzdať mu zo seba všetko. Hoci som bola ešte panna, on bol ten, ktorý mohol všetko.

"Lívia. Nemôžem viac. Túžim po tebe, ale toto nemôžem urobiť. Tvoja čistota patrí tebe a máš ju odovzdať tomu, kto sa stane tvojím manželom." povedal so zovretou sánkou. Bolo vidieť, že bojuje sám so sebou. Ja sama som vlastne netušila, čo v tejto situácii očakávať. Jediné, čo som vedela bolo, že túžim, aby on bol ten, kto bude týmto mužom. Manželom. Mojim milovaným. Hoci sme sa veľmi nepoznali, vedela som, že nikoho iného na svete nechcem. Po nikom inom netúžim. Na druhej strane mi Boh šepkal do srdca podobné slová. Moja čistota patrí môjmu manželovi. Vydýchla som a súhlasne som prikývla. Chápala som významu jeho slov a bolo pre mňa ešte viac očarujúce, že on to cíti rovnako. 

"Ja... Bolo to nádherné. Túžila som, aby si bol ty ten, kto ma pobozká ako prvý." povedala som ticho so sklopeným zrakom. Zdvihol mi tvár a s láskou na mňa pozeral. Vyžaroval z neho obdiv ku mne. 

"Ja som tvoj prvý muž?" spýtal sa prekvapene a zároveň šťastne. 

"Áno." povedala som zahanbene. 

Zrazu som sa ocitla v jeho objatí. Bolo nádherne nežné a zároveň ochranárske. 

"Budem robiť všetko, čo bude v mojich silách, aby som ti nikdy neublížil." povedal s istotou v hlase a ja som sa v jeho objatí úplne stratila. V pokoji som zaspala.