Nepomenovaný - 73.časť

Keď som vošla do domu mamka práve niečo chystala v kuchyni. Ocko jej pri tom asistoval. 

"Vitaj, stratená dcéra." usmial sa ocko, podišiel ku mne a pobozkal ma na líce. Potom pozrel na moju kyticu a zapískal od úžasu. 

"Elen, pozri, akú nádheru dostala naša dcéra. Wau, jarné kvety v zime, tak ten tvoj gavalier je hotový princ." užasol ocko a oprel sa o kuchynský bar. Mamka prikývla a objala ma. 

"To veru je." usmiala som sa pri spomienke na Joela. 

"Kedy nám ho predstavíš?" spýtala sa mamka zvedavo. 

"Keď príde ten správny čas." povedala som zasnene. 

"Aha." povedala mamka a sprisahanecky sa usmiala na ocka. 

"Max odišiel na párty a k nám príde návšteva. Filip s rodinou." povedal ocko a ozrejmil mi, že príde jeho kolega aj so synom. 

"Ostaneš s nami?" vyzvedala sa mamka. 

"Už to tak vyzerá." žmurkla som na nich pobavene a odišla hore do izby. Kytičku som sa rozhodla, že si usuším. Tak som ju zavesila dole hlavou. Ešte zo štyrikrát som si k nej privoňala. Potom som vytiahla mobil a pozerala na smsku od Joela. Vracala som sa v myšlienkach k nemu. Bol to krásny návrat medzi nami. Inštinktívne som si chytila náušnice. Všetko začalo inak. Všetko je nové. Usmiala som sa a rozhodla sa zavolať Sare. Zdvihla mi hneď pri prvom zvonení. 

"Ahoj. Tak ako sa ti darí. Chcela som ti volať. Janko sa stretol s Joelom. Už je tu!" hovorila nadšene. 

"Ahoj Sara. Mám sa výborne." usmiala som sa v telefóne. 

"To je všetko? Nie si prekvapená z Joelovho návratu?" pýtala sa zvedavo. 

"Ani nie." odpovedala som stroho. 

"Ako to?" vyzvedala milo. 

"Lebo som ho videla. Stretli sme sa." opäť som sa usmiala. 

"Čože? To je úžasné." povedala nadšene. 

"Aj ja si myslím. Vrátil sa úplne iný. Na nepoznanie." povedala som zamilovane. 

"Tiež som si za tú chvíľku všimla. Jeho tvár žiarila šťastím. Prišiel asi pred pol hodinou, chvíľu sa rozprávali s Jankom a potom spolu odišli. Ponáhľali sa." 

"Nevieš kam?" spýtala som sa zvedavo. 

"Neviem. Joel iba hovoril niečo o Jakubovi a Miriam. Janko akoby hneď pochopil. Ospravedlnil sa mi, že musí s ním odísť a boli fuč." povedala prekvapene. 

Vedela som o akej Miriam je reč. Zovrelo mi hrdlo a na srdci sa mi usadil ťažký kameň. Myšlienky v mojej hlave ma opantali natoľko, že som zabudla na Saru. 

"Haló Liv. Si tu?" pýtala sa Sara prekvapene. 

"Áno, áno. Som. Prepáč. Trošku som sa zamyslela. Budem už musieť končiť. Má nám prísť návšteva a ešte sa musím nachystať." 

"Iste. Teším sa, keď sa čoskoro uvidíme." povedala s nadšením. 

"Aj ja." povedala som a rozlúčila sa. Moje myšlienky boli rozlietané inde. 

Premýšľala som, čo sa také vážne mohlo stať. Nestratila som dôveru v Joela, iba som si nebola istá Miriam. Predsa len, bola jeho snúbenica a milovali sa. Tak to spomínala Noemi. Aby som si zamestnala myseľ, rozhodla som sa umyť a prezliecť. Medzičasom som počula, že návšteva prišla a spoločne sa zhovárajú. Nechcela som vyzerať ako nevychovaná, tak som sa rozhodla zísť dole. Filip s manželkou sa usmievali, keď ma zbadali. Pozdravila som sa. Chrbtom mi bol otočený iba ich syn. Keď sa zdvihol zo stoličky a otočil sa ku mne, nemo som ostala stáť s prekvapeným výrazom. Bol to Lukáš. Usmieval sa, keď ma uvidel. Ja som sa však cítila dosť nepríjemne. Mala som chuť utiecť. Nechcela som však strápniť ocka. Podala som Lukášovi ruku a sadla si k nim. Celý čas na mňa pozeral.