Nepomenovaný - 76.časť

"Chcela by som ti toľko toho povedať, ale som tak vzrušená celým tebou, že strácam všetky myšlienky pri jedinom pohľade na teba. Nemyslím na nič iné, iba na teba. Zabúdam na všetko a si len ty. Mohol mi do srdca Boh dať toľko lásky? Pozri." odhodlala som a vzala jeho ruku. Položila som mu ju na miesto, kde mi bije srdce, aby cítil aké je rýchle, keď tu stojí pri mne. Užasnuto držal ruku a ani sa nepohol. Akoby ani netušil, čo so mnou robí. Do jeho pohľadu sa vkradlo niečo zvláštne a akoby sa na okamih zamyslel. Neprestával držať ruku pri mojom srdci a keď sa jeho pohľad rozostril, dal mi druhú ruku na chrbát a pritiahol si ma k sebe. Naše tváre boli tak blízko seba až ma opantala jeho vôňa. Dotýkali sme sa čelami. Privrel oči a ja tiež. Vôbec som necítila chlad nočnej zimy. Zaplavilo ma obrovské teplo. 

"Okamih, keď som zacítil tvoje srdce mi pripomenul noc, keď som o tebe sníval. Keď som bol sám, bez teba. Predstavoval som si, aké by to bolo, keby je to naozaj. Boh mi to dovolil a ja ťa môžem cítiť. Lívia." šepkal mi nežne. Priam som sa roztápala v jeho objatí. V jeho slovách. Hlboko som sa nadýchla a vydýchla. Keď som otvorila oči jemne položil prst na svoje pery a potom sa dotkol mojich. Roztriasla som sa. Nie však od zimy, ale od vzrušenia. 

"Musím ísť, moja sladká princezná." dotkol sa lícom môjho líca a potom mi dal horúci jemný bozk naň. 

"Môj záchranca." pošepla som. 

Zdvihol sa mu kútik, keď to začul. Ešte chvíľu ma držal za ruku a potom odišiel. Rozplývala som sa v každej bunke svojho tela. Nádhera, čo so mnou dokáže tento muž. Pomyslela som si pre seba a vošla dnu. 

Mamka s ockom boli s návštevou v družnej debate a ani si nevšimli, že som vošla. Po tichu som sa vytratila hore a ľahla si do postele. Rukou som sa chytila tam, kde ma pred chvíľou držal Joel. Zavrela som oči a predstavovala si okamihy s ním. Potom mi zapípal mobil. Vzrušene som sa ihneď pozrela, či to nie je Joel. S troškou sklamania som zistila, že to píše Max a snaží sa ma nalákať ešte raz na silvestrovskú párty. Ani trošku som na to nemala chuť. Ospravedlnila som sa a popriala mu požehnaný nový rok, hoci ešte zostávali nejaké 2 hodinky. 

Vzala som si do rúk Bibliu a začítala sa. Stať, kde sa písalo o láske ma veľmi zaujala a vpíjala sa mi do srdca. Hoci som tieto slová čítala už niekoľkokrát, stále ma rovnako fascinovali. Pomaly a pokojne som hltala každé slovo:

V láske niet strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach, lebo: kto má strach, bojí sa trestu, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske.  My milujeme, lebo On nás miloval prvý.(Biblia, Prvý Jánov 4:18-19) 

Premýšľala som. Také hlboké slová, že som si ich musela prečítať viackrát. Zrazu mi pípla smska. Bol to Joel. Ihneď som sa pousmiala. 

Čo robí, moja krásna princezná? 🙂 

Čítam toto: V láske niet strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach, lebo: kto má strach, bojí sa trestu, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske. 🙂 

V zápätí mi ihneď zavolal. Zdvihla som pri prvom zazvonení. Do podbruška mi vošla jemná nervozita z toho, že budem počuť jeho hlas. 

"Takže čítaš Bibliu?" bola počuť radosť v jeho hlase. 

"Iste. Prečo sa čuduješ?" spýtala som sa a úsmev mi neschádzal z tváre. 

"Naopak, teším sa. Ani nie, že ju čítaš, ale že si buduješ vzťah s Ježišom. Je to to najlepšie, čo môžeš pre svoj život urobiť." 

"Môžem otázku?" spýtala som sa ihneď. 

"Samozrejme." povedal jemne vážne. 

"Mávaš niekedy strach?" prišlo mi, že ho moja otázka zaskočila, lebo na chvíľočku stíchol. Trpezlivo som čakala na odpoveď.