Nepomenovaný - 77.časť

"Dobrá otázka. Myslím, že sa stáva, že sa vkráda do môjho života, keď som až príliš zahĺbený sám do seba." jeho odpoveď mi znela trošku tajomne, preto som sa opýtala ďalej. 

"A v akej oblasti života sa to stáva najčastejšie?" 

"Tvoje otázky majú ducha." pousmial sa s ľahkosťou. Chcela som však vedieť odpoveď. 

"A dáš im odpoveď?" neprestávala som. 

"Hmmm, nato, že o pár hodín skončí starý rok a začne nový, dosť filozofuješ. Nechcela by si si to nechať na osobnejší rozhovor?" pousmial sa. 

"Ani nie. Zaujíma ma všetko, čo sa týka teba. Ak ti je však nepríjemné rozprávať o svojich pocitoch, budem sa snažiť byť trpezlivejšia a počkať, kým sám nebudeš chcieť." povedala som s jemnosťou v hlase. 

"Naozaj?" spýtal sa, akoby ho to prekvapilo. 

"Prekvapila som ťa?" usmiala som sa. 

"Myslel som si, že potrebuješ vedieť všetko ihneď, inak nezaspíš." zasmial sa od srdca a ja tiež. 

"Myslím, že to zvládnem." povedala som po tichu s jemným úsmevom. 

"Chcel by som byť pri tebe." povedal vážne. Vošla do mňa horúčava a roztriasli sa mi ruky. Čo dokáže urobiť jedna veta vyslovená jeho ústami ma udivovalo. Zopár motýľov v mojom podbrušku si začalo tancovať sem a tam. Zhlboka som si vydýchla. 

"Chcel by som, aby si bola v mojom náručí." šepol potichu. 

Preglgla som nasucho. 

"Čo mi to robíš?" zrýchlene mi búšilo srdce, keď som si predstavila seba v jeho mocnom a pokojnom náručí. 

"Je možné, že to nevydržím a prídem si po teba." povedal vážne. Zachvela som sa vo svojom vnútri. Na nič som sa nezmohla iba počúvať jeho hlas. Hlava mi prestala pracovať a cítila som iba jemné chvenie v podbrušku. 

"Joel...." 

"Lívia." keď som začula moje meno z jeho úst, nahlas som vzdychla. Môžem ho tak veľmi milovať? Chcela by som mu to povedať, ale bála som sa, že budem na neho tlačiť. Že mi zmizne. Že sa toto všetko vyparí ako nádherný sen. Ach, ten strach. Kiež by.. 

"Na čo myslíš?" prerušil moje myšlienky opäť jeho nežný hlas. 

"Že by to bolo všetko nádherné. Ale čo tvoja babička?"

"Moja babička ťa zbožňuje. Pýtala sa, prečo som nepriviezol aj teba." pousmial sa. 

"A čo si jej povedal?" pousmiala som sa tiež. 

"Že náš vzťah nechcem siliť a určite chceš starý rok osláviť v kruhu svojej rodiny. Času na návštevy s ňou bude ešte dostatok." 

"Chápem." povedala som stroho. 

"Azda som povedal niečo, čo ťa sklamalo?" spýtal sa trošku vystrašene. 

"Máš strach?" povedala som s úsmevom.