Nepomenovaný - 79.časť

"Liv, ak môžeš, zbehni k nám dole, aby sme si spoločne pripili." vytrhol ma ockov hlas a pozrela som sa na hodiny na mobile. Ani som si neuvedomila, že som s Joelom telefonovala už skoro hodinu a pol. Vlastne ten čas, keď som počúvala túto krásnu chválu, ma úplne pohltil. On ma úplne pohltil. 

"Princezná, budem končiť." vytrhol ma nežný hlas v telefóne. 

"Iste, aj mňa volal môj ocko. Bolo to úchvatné. Akoby som počula chór z neba." povedala som s očarením. Ešte stále mi znel jeho spev v ušiach. 

"Vďaka, Pán je hoden všetkých piesní a všetkých chvál na tejto zemi. Žehnám ti všetky Božie dary, všetku Božiu priazeň, nech tvoje srdce prekypuje láskou a radosťou." povedal s láskou. 

"Ďakujem. Milovaný, prajem ti, aby sa ti vo všetkom darilo a aby si bol zdravý - tak ako sa darí tvojej duši." povedala som s úsmevom citát z Biblie. 

" Och, tým začiatkom si mi vyrazila dych." zasmial sa od srdca. Premýšľala som ako to asi myslel. Keďže ma však súril ockov hlas zdola, musela som sa rozlúčiť. 

"Vidíme sa čoskoro. Moja nežná princezná." zložil a v mojom srdci zanechal nádherné teplo. Je možné, že sa ho nedokážem nasýtiť? Že mi chýba, hoci sme spolu pretelefonovali skoro hodinu a pol? Predtým, než som išla dole, zbehla som si do kúpeľne a ovlažila si horúce líca studenou vodou. Snažila som sa skoncentrovať na rodičov. Na čas, ktorý chcem stráviť s nimi. Keď som zišla dole, ešte stále tam bol ockov kolega s rodinou. Po pár minútach niekto zaklopal na dvere. Mamka otvorila a dnu vošiel Lukáš. Prekvapene som zažmurkala. Nečakala som, že príde. Zdalo sa mi, že odišiel nastálo a o to viac ma jeho príchod prekvapil. 

"Som rád, že si prišiel." žmurkol na neho Filip. Tvárila som sa nezúčastnene. Ocko nám podal poháre so šampanským a pustil televíziu na odpočítavanie času. Vo svojej mysli som si predstavovala ako stojím vedľa Joela a jeho rodiny a počúvam ich krásne chvály. Strhla som sa, keď Filip s ockom zakričali Šťastný Nový rok. Všetci sa začali objímať a bozkávať. Odrazu, ani neviem ako, som sa ocitla v Lukášovom náručí a jeho tvár sa skláňala k tej mojej. Zacítila som jeho horúce pery na mojom líci. Ihneď som sa odtiahla a zamračila sa na neho. On iba zdvihol pohárik a štrngol do môjho. Otočila som sa mu chrbtom a pretrela si oči. Čo si o sebe myslí? Moje srdce zaplavil hnev. Upokojila som sa po tom, ako ma objali ocko s mamkou a spoločne sme si pripili. Myslím, že nikto si nevšimol ako Lukáš reagoval a čo sa stalo. Nechala som to tak a po pol hodinke sa ospravedlnila, že som unavená a pôjdem si hore ľahnúť. Zbadala som smútok v Lukášových očiach. Nebola som mu však nič dlžná. Musí pochopiť, že o neho nemám záujem. A tvrdohlavosťou nič nedosiahne. Zaspala som ihneď.