Nepomenovaný - 81.časť

Bola pre mňa stelesnením pokory. Nikdy nejak extra nevstupovala do našich životných ciest. Nechávala nám slobodu. Keď sme sa stali dospelými, raz nám povedala vetu, ktorá je v mojom srdci hlboko ukrytá. Nikdy nerob to, čo nechceš, aby druhí robili tebe. Keď som čítala Bibliu, zistila som hĺbku tejto myšlienky. Dotkla som sa jej dlane, ktorú mala položenú na stole. Jemne sa na mňa usmiala. Max sklonil pohľad. Myslím, že tušil, že mamku jeho odchod zraní viac ako inokedy. Hoci nahlas mu to nepovie. 

"Mami. Nejde len o biznis. Mám tam dievča, ktoré hlboko milujem. Ani len netuší, čím som si prešiel. Myslí si, že som sem prišiel, aby som s vami strávil určitý čas. Potrebujem sa s ňou pozhovárať. Preto odchádzam tak rýchlo. Sľubujem, že vám ju predstavím, hneď ako to bude možné." povedal veselo. Mamka sa na neho usmiala a súhlasne prikývla. Netušila som, čo sa odohráva v jej vnútri. Koľko strachu sa po Maxovej nehode v jej vnútri skrývalo. Cítila som však v srdci, že sa s ňou o tom musím pozhovárať. 

"V poriadku synček, buď šťastný. Vtedy budem šťastná i ja." podišla k Maxovi a objali sa. Badala som na mamke jemnú zmenu. Jej tvár bola pokojná, hoci jej oči ukazovali smútok. 

Keď sa Max s ockom pobrali do obývačky na sedačku, aby sa spolu porozprávali, podišla som k mamke do kuchyne. 

"Mami? Si v poriadku?" spýtala som sa so záujmom. Otočila sa ku mne a usmiala sa. 

"Iste, dcérka." 

"Chcem, aby si vedela, že Boh vie, čím si prechádzaš. Nie si v tom sama." snažila som sa ju posilniť. 

"Viem a ďakujem, že si mi to povedala nahlas." pohladila ma po vlasoch. Prekvapene som na ňu zažmurkala. 

"Ako to, že..." nedopovedala som. 

"Že hovorím o Bohu ako o svojej podpore a sile? Keď sa to Maxovi stalo a ja som odpadla, prisnil sa mi sen. V ňom mi Ježiš hovoril, že sa nemusím ničoho báť, pretože On je nad tým." povedala s jemným úsmevom na tvári. 

"Prečo si nám nič nepovedala?" spýtala som sa prekvapene. 

"Sama som nevedela, čo to znamená. Bolo toho tak veľa. Musela som si to najskôr utriediť sama v sebe. Potom prišiel Maxov zázrak a ja som pri tom všetkom stála s otvorenými ústami. Nikdy som vo svojom živote niečo také nezažila. Obrátil sa mi život úplne naruby. Až keď som sa prednedávnom o tom s tvojim ockom otvorene porozprávala, moje srdce sa upokojilo." povedala s láskou v očiach. Dojímalo ma to. Ako sa Boh staral o moju rodinu a ja som o tom nemala ani potuchy. Silno som ju objala. Viac slov nám nebolo treba. Všetko sme spoločne pochopili. 

"Vďaka, Pane." pošepla som do ticha. Potom sa pridali aj ocko a Max. Bol to nádherný čas.