Nepomenovaný - 84.časť

Keď Lukáš odišiel, prehrabol si vlasy a priblížil sa ku mne. Pozeral na mňa naliehavo. Mlčala som. Ešte stále som bola mimo z toho, čo sa stalo. Do môjho srdca vošiel strach. Z Vila, z toho, čo sa stane a z toho, že Joel počul moje vyznanie. Opustí ma? Ozvalo sa v mojom srdci. V hrdle mi navrela hrča, vošlo do mňa nečakané napätie, ktoré mi spôsobilo, že som sa nemohla nadýchnuť. Zatmelo sa mi pred očami a cítila som ako padám. 

"Lebo občerstvím ustatú dušu a prahnúcu dušu upokojím."(Biblia, Jer 31:25). Znel tichý hlas v mojom vnútri. 

Prebrala som sa u Noemi v obchodíku. Sedela u mňa a usmievala sa. Ihneď som sa posadila. 

"Pokojne, moja milá. Napi sa." podala mi pohár. Chuť vody ovlažila moje suché hrdlo. 

"Ďakujem. Čo sa stalo?" spýtala som sa zmätene. 

Noemi privrela oči a zahľadela sa do okna. 

"Priviezol ťa ku mne v bezvedomí. Pýtala som sa ho, čo sa stalo? Neodpovedal. Bol však stále pri tebe. V jeho tvári som videla, že bol akoby fascinovaný, keď sa na teba pozeral. Za celý čas však nič nepovedal. Potom mu zazvonil telefón. Hovoril, že nemôže odísť. Po chvíľke ma však poprosil, aby som na teba dala pozor a keby sa čokoľvek stalo, aby som mu zavolala. Aj keď sa preberieš. Moja drahá, veľmi mu na tebe záleží. Vidím ten strach, ktorý sa ti skrýva v očiach. Nie si si istá, čo cíti, však? Neviem, kam išiel, neviem, čo sa odohráva v jeho vnútri. Jedno však viem, otvorila si jeho srdce. Si tá, ktorá mu ukazuje, že sa nemusí báť milovať." hovorila mi s láskou a pohladila moju tvár. 

"Stačí to však? Čo ak je strach väčší ako láska?" spýtala som sa a hľadela na svoje prsty. 

"Ježiš vysvetľuje, že nedostatok lásky spôsobuje strach. Takže, čo myslíš?" pozrela na mňa Noemi s láskou v očiach. 

Potom mlčala. Opäť ma pohladila po vlasoch. Dvere zacengali a ohlásili zákazníka. Noemi sa na mňa usmiala a išla sa pozrieť. 

Počula som ako Noemi veselým tónom vysvetľuje niečo ohľadom krémov ženskému hlasu. Postavila som sa a zahľadela sa do okna. A čo teraz? Do knižnice sa už nemôžem vrátiť. Čo by som povedala Anetke. Ešte viac ma však trápilo, čo bude medzi mnou a Joelom. Privrela som oči a snažila sa vytlačiť strach a nechať sa pozvať do pokoja k Ježišovi. Zacítila som známu vôňu a zaplavilo ma príjemné teplo. 

"Dáš si čaj?" povedal Joel pokojným hlasom. Rýchlo som sa otočila. Jeho modré oči žiarili prijatím a nebolo v nich ani náznak chladu. Podal mi šálku a ja som ju objala v dlaniach. Obaja sme si sadli. Ja na sedačku a on na hojdacie kreslo oproti mne. Vyžarovalo z neho nadprirodzené svetlo. Akoby jeho telo hovorilo, neboj sa, všetko je v poriadku. Jemne si odpil z čaju a otočil hlavu ku mne. Jeho pery boli vážne. 

"Čo si robila tak skoro ráno, mimo práce, s Lukášom? A prečo si plakala?" jeho otázka znela skôr ako záujem o mňa, než ako výčitka.