Nepomenovaný - 86.časť

Postupne, ako sme sa približovali ku knižnici, začínala som cítiť nervozitu. Nepríjemný pocit v hrudi. Joelove odhodlanie a istota mi však dodávali odvahu. Keď otvoril dvere, videla som ako Vilo násilne drží ruku Anetky. Jej tvár sa zvierala v bolesti. Joel ma okamžite pustil a pribehol k nim. Silno mu zovrel ruku a Vilo v zápätí Anetku pustil. 

"Ešte stále si sa nepoučil ako sa máš správať k ženám?" hovoril Joel so zovretou päsťou. Priblížila som sa k nim bližšie a spýtala sa Anetky, či je v poriadku? Prikývla, ale bolo zjavné, že je v šoku. Poprosila som ju, aby išla do kancelárie a nevychádzala, kým za ňou neprídem. Ihneď ma poslúchla. 

"Ale, ale, náš pán záchranca. Si vždy v správnom čase, na správnom mieste." povedal Vilo sarkasticky. Vytrhol si od neho ruku a nechutne žmurkol na mňa. 

"To bolo posledný raz, čo si sa priblížil k Lívii. Rozumieš?" hovoril Joel prísne. Vychádzala z neho bojovnosť. 

"Nebudeš mi hovoriť, čo mám robiť. Nebojím sa ťa." povedal Vilo drzo. 

Joel sa nadýchol, prehrabol si vlasy a zapichol doňho ostrý pohľad. Naklonil sa k nemu a niečo mu pošepol do ucha. Vilo sa napol a pozrel na neho tupým pohľadom. Potom sa Joel otočil ku mne a povedal, že bude lepšie, keď odídeme. Zrazu som všetko videla spomalene. Vilo si zo saka vytiahol nôž, prikročil k Joelovi a chystal sa na to, čo som videla vo svojom sne. Reagovala som impulzívne. Okamžite som sa vrhla pred neho. Vilo to nečakal a celou silou ma bodol. V prvý okamih som nevedela, čo sa deje. Pozrela som dole a videla, ako sa mi blúzka napíja krvou. Pocítila som ostrú bolesť v bruchu. Videla som ako Joelov pohľad mení farbu a začula som jeho hlas. Odrazu sa mi podlomili kolená a ja som pomaly padala.  Jeho ruky ma chytili. Počula som tlmené zvuky húkačiek. A zrazu nastala obrovská tma.