Nepomenovaný - 89.časť

Moja rekonvalescencia prebiehala nadpozemsky rýchlo. Samotný zdravotnícky personál nechápal, ako moje telo reaguje dobre, na tak závažné zranenie. Tešila som sa, že som im mohla svedčiť o Božej láske. Prestala som sa sústrediť na strach, ktorý som živila vo vzťahu k Joelovi. Užívala som si čas, ktorý mi venoval. 

Keď ma pustili domov a ja som sa mohla vrátiť do každodenného života, Joel navrhol, že by sme sa mohli stretnúť spoločne so Sarou, Jankom a jeho starými rodičmi. Potešila som sa tomuto návrhu. Konečne som mohla spoznať starkého, ktorý bol tak dôležitý v jeho živote. Mamka s ockom mi prichystali uvítací obed a mne bolo príjemné užívať si obskakovanie. Poobede k nám zavítal kuriér a doviezol mi balík. Bola som prekvapená, pretože som nečakala žiadnu zásielku. Veľké prekvapenie ma zaplavilo, keď som ho otvorila. Boli v ňom nádherné zlato-biele šaty popretkávané jemnou kvetovanou čipkou. Vyzerali ako pre princeznú a ja som užasnuto stála a primeriavala si ich pred zrkadlom. Mamka s ockom boli dojatí. Z balíčka vypadol malý lístok. 

Tvoje oči sú pre mňa obrovskou krásou utkanou z jemných snov a malých očakávaní. Na okamih ich zavri a nechaj sa unášať. 

Prosím, obleč si ich dnes večer. 

J.

Trhano som sa nadýchla a do hrude mi vošlo nádherné chvenie. Ospravedlnila som sa a vyšla rýchlo do svojej izby. Nikdy som nepremýšľala, že zažijem niečo tak krásne práve s Joelom. Keď odišiel, myslela som, že je koniec a Boh to načasoval presne takto. Ďakovala som mu za každý dokonalý detail, ktorý vytváral v mojom živote. Nieto väčšej radosti ako keď človek vie, že je milovaný Tým, kto jeho život zvláda lepšie, ako on sám. A Ježiš to dokazoval, každým mojim nádychom. 

Nastal večer a ja som sa chystala na príchod Joela. Nevedela som, čo mám očakávať, keďže chcel, aby som si dala také nádherné šaty. Doladila som ich hustými vlnami na mojich vlasoch, zlatými lodičkami, ktoré som si kúpila na Sárinu svadbu a jemným make-upom. Keď som zišla dole ocko s mamkou boli očarení. Objali ma a obdivovali moju krásu. Potom ma ocko odprevadil k dverám. Joel ma už čakal na ulici pri aute, bol otočený chrbtom. Mal oblečené priliehavé denimové nohavice a bielu košeľu, ktorej rukávy boli vyhrnuté na trojštvrťovú dĺžku. Bol ohurujúco krásny. Ako sa otočil ku mne, jeho tvár zažiarila prekvapením. Na okamih som uvidela ako sa mu úžasom pootvorili ústa. Pobavene som sa usmiala a líca mi zaplavila červeň. V sekunde pristúpil ku mne. Jeho pohľad horel. 

"Nič krajšie som v živote nevidel." pošepol mi do ucha, pohladil ma po chrbte a pobozkal ma jemne na líce. Okamžite moje vnútro zaplavila horúčosť. V zápätí chytil moju ruku, odprevadil ma k dverám a otvoril mi ich. S úsmevom som sa usadila. Ako sa ku mne posadil, otočil sa ešte raz ku mne. Z hlboka sa nadýchol a pohľadom ma premeriaval. Vzduch v aute hustol. Cítila som príjemné napätie medzi nami. Prehrabol si vlasy, zapol romantickú hudbu a potom naštartoval. Celú cestu sme mlčali a počúvali hudbu. Nevadilo mi to, pretože ma držal za ruku a neustále nežne hladil. Po chvíli som si však všimla, že zabočil na inú cestu, ako sa nachádzala chatka. Prekvapilo ma to. 

"Tadiaľto sa predsa nejde do domu?!" zmätene som zareagovala. 

"Nejde." zopakoval pobavene a s pohľadom neustále upretým na cestu sa hravo usmial. Tiež som sa usmiala a nechala sa unášať týmto večerom.